Rusko pod paľbou kritiky. Za svoje vojenské konflikty už viackrát pykalo v hokeji

Ľadový hokej v priestore východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu nikdy nepredstavoval len autonómnu športovú disciplínu. Už od polovice 20. storočia plnil úlohu kľúčového nástroja štátnej propagandy, reprezentácie národnej sily a diplomacie „mäkkej moci“ (soft power) [1, 2].

K podporovateľom Vladimíra Putina patrí aj zámorská hokejová hviezda Alexander Ovečkin. © Wikimedia.org, 2.0 Generic license.
K podporovateľom Vladimíra Putina patrí aj zámorská hokejová hviezda Alexander Ovečkin. © Wikimedia.org, 2.0 Generic license.
Story
Lukáš Krajčír
Written by
Agent Jack
Copyediting
Lukáš Krajčír
Published
November 6, 2026

Po vypuknutí plnoformátovej ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine vo februári 2022 čelí medzinárodný hokej jednej z najhlbších inštitucionálnych a etických kríz vo svojej histórii [3, 4]. Otázka účasti alebo vylúčenia ruských a bieloruských reprezentácií z podujatí organizovaných Medzinárodnou hokejovou federáciou (IIHF) a Medzinárodným olympijským výborom (MOV) presahuje športový rámec a predstavuje zložité geopolitické rozhodovanie [5, 6].

Súčasné snahy o izoláciu alebo naopak reintegráciu ruského hokeja nadväzujú na dlhú líniu historických precedensov [7, 8]. Počas Studenej vojny sa hokejová plocha opakovane stávala zástupným bojiskom, na ktorom sa odrážali vojenské invázie, okupácie a ideologické zápasy superveľmocí [2, 9]. Od bojkotu Majstrovstiev sveta v Moskve v roku 1957, cez dramatické „hokejové udalosti“ po okupácii Československa v roku 1969, až po „Zázrak na ľade“ v tieni sovietskej invázie do Afganistanu v roku 1980, bola účasť sovietskeho a ruského tímu vždy úzko spojená s reakciami politikov, komentátorov a širšej verejnosti [2, 7, 9].

Stretnutie Vladimira Putina s ruskými športovcami – účastníkmi XXIII. zimných olympijských hier v roku 2018 v Pjongčangu. © Wikimedia.org,CC BY 4.0
Stretnutie Vladimira Putina s ruskými športovcami – účastníkmi XXIII. zimných olympijských hier v roku 2018 v Pjongčangu. © Wikimedia.org,CC BY 4.0

Súčasná kríza IIHF a právno-bezpečnostné aspekty izolácie (2022 – 2027)

Bezprostrednou reakciou Medzinárodnej hokejovej federácie na rusko-ukrajinský konflikt v roku 2022 bolo pozastavenie účasti všetkých ruských a bieloruských národných tímov a klubov vo všetkých vekových kategóriách na turnajoch pod záštitou IIHF [3, 4]. Vedenie IIHF na čele s prezidentom Lucom Tardifom od začiatku zdôrazňovalo, že toto opatrenie nenasadilo ako klasický disciplinárny trest, ale ako špecifickú „bezpečnostnú politiku“ (safety policy) [4, 10]. Oficiálna argumentácia federácie sa opierala o neschopnosť garantovať bezpečnosť hráčov, organizátorov, rozhodcov a divákov, ako aj o logistické prekážky spojené s cestovnými obmedzeniami a vízovými restrikciami v hostiteľských krajinách [3, 10, 11].

V nasledujúcich sezónach Rada IIHF opakovane potvrdila predĺženie tohto dištancu [3, 5, 12]. Na svojom zasadnutí v júli 2026 federácia rozhodla o zotrvaní zákazu pre ruské reprezentácie aj pre sezónu 2026/2027, čím Rusko oficiálne vylúčila z Majstrovstiev sveta mužov, žen, ako aj šampionátov do 20 a 18 rokov [3, 5]. Tento krok nasledoval po tom, čo Disciplinárna komisia IIHF v máji 2026 na základe odvolania Ruskej hokejovej federácie (RIHF) zrušila predchádzajúce plošné rozhodnutie pre nedostatočné vyhodnotenie rizikových správ a poslala vec Rade na opätovné posúdenie [3, 5, 11]. Rada IIHF následne vypracovala aktualizovanú analýzu rizík a opätovne dospela k záveru, že návrat Ruska nie je z bezpečnostného a športovo-integritného hľadiska realizovateľný [3, 11, 13].

Na olympijskej úrovni sa situácia vyvíjala v súlade s usmerneniami Medzinárodného olympijského výboru [6, 12]. Zatiaľ čo MOV pred Letnými olympijskými hrami 2024 v Paríži umožnil štart vybraným športovcom z Ruska a Bieloruska pod štatútom Individuálnych neutrálnych športovcov (AIN), pre kolektívne športy stanovil striktnú podmienku, že neutrálny štatút nemožno udeliť tímu [6, 12]. Toto pravidlo automaticky vyradilo ruskú hokejovú reprezentáciu zo Zimných olympijských hier 2026 v Miláne a Cortine d'Ampezzo, hoci Ruský olympijský výbor (ROC) podal niekoľko odvolaní na Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne [5, 6, 12, 13].

Postoj prezidenta IIHF Luca Tardifa zostáva inštitucionálne opatrný [6]. Tardif opakovane deklaroval, že si želá návrat Ruska a Bieloruska do medzinárodnej rodiny „hneď ako to bude možné“, pričom tento moment spája so zlepšením globálnej bezpečnostnej situácie a pokynmi MOV [6, 11]. Tento prístup však naráža na odpor zo strany mnohých európskych hokejových zväzov [1, 5]. Federácie Fínska, Švédska, Česka či Nemecka otvorene deklarovali, že s ruskými tímami nebudú nastupovať, pričom nemecká strana po spornom verdikte komisie CAS dokonca naznačila možnosť odmietnutia organizácie svetového šampionátu [1, 5].

Ideologická polarizácia: Dominik Hašek versus ruský športovo-politický aparát

Zákaz štartu ruských športovcov vyvolal v medzinárodnom prostredí ostrú diskusiu o hraniciach medzi športom, politikou a etickou zodpovednosťou [1, 14]. Najvýraznejšou postavou presadzujúcou nekompromisnú izoláciu ruského hokeja sa stal bývalý český brankár, víťaz Olympijských hier v Naganu a člen Hokejovej siene slávy Dominik Hašek [15, 16].

Hašek postavil svoju argumentáciu na prísnom odmietnutí tézy o oddelenosti športu od politiky [1, 14]. V autokratických režimoch je podľa neho vrcholový šport priamou zbraňou štátnej propagandy [1, 14]. Každý ruský hokejista nastupujúci v medzinárodnej aréne alebo v profesionálnych ligách typu zámoorskej NHL podľa Hašeka reprezentuje činy svojho štátu a robí bezplatnú reklamu agresívnej vojne [1, 15, 17, 18]. Hašek opakovane formuloval konkrétne požiadavky:

Severoamerická NHL by mala okamžite prerušiť alebo pozastaviť zmluvy všetkým ruským hokejistom, pokiaľ verejne neodsúdia kremeľský režim [1, 16, 19]. Ak to liga neurobí, nesie podľa neho nepriamu spoluzodpovednosť za straty na ľudských živochoch na Ukrajine [1, 15, 19].

Hašek osobne navštívil Ukrajinu (Kyjev, Odesu), kde rokoval s ukrajinským ministerstvom športu a navrhol vyčísliť finančné škody, ktoré vznikajú propagáciou ruských športovcov na západe, pričom odporučil vymáhať tieto prostriedky od medzinárodných federácií [14].

V reakcii na stťažnosť ruských hokejových juniorov adresovanú IIHF publikoval otvorený dopis, v ktorom im odkazuje, že ako občania Ruskej federácie nesú kolektívnu zodpovednosť za politiku svojej krajiny [20].

Ruská strana odpovedala na Hašekovu kampaň silnou medionárodnou a štátnou antikampaňou [1]. Bývalý sovietsky reprezentant a olympijský víťaz Alexandr Koževnikov či štátny denník Sovetskij Sport označili Hašeka za „nacistu“, ktorý presadzuje diskrimináciu národa na základe etnického pôvodu [1]. Ruský diskurz reagoval najmä dvoma argumentačnými líniami:

Západný dvojitý meter: Ruskí komentátori zdôrazňovali, že hokejisti zo Spojených štátov a Kanady neboli nikdy suspendovaní zo súťaží IIHF počas vojenských operácií štátov NATO v Juhoslávii, Iraku či Afganistane [1]. Koževnikov pripomenul, že Hašek zarábal milióny dolárov v NHL v čase bombardovania Belehradu v roku 1999 bez toho, aby na protest odstúpil zo súťaže [1].

KHL minulosť a osobné záujmy: Rusko poukazovalo na to, že Hašek v sezóne 2010/2011 pôsobil v ruskej súťaži KHL v tíme Spartak Moskva a zarábal ruské financie [1, 14, 15]. Ruskí predstavitelia preto jeho súčasnú urputnosť označujú za politický populizmus [1, 14].

Kľúčovou postavou v tejto debate zostáva aj kapitán Washingtonu Capitals Alexander Ovečkin, dlhoročný zakladateľ iniciatívy „PutinTeam“ na podporu ruského prezidenta [1, 19]. Po vypuknutí invázie Ovečkin pred novinármi predniesol neurčité vyhlásenie „prosím, už žiadnu vojna“, avšak od Putina sa neddištancoval ani nezmenil svoju profilovú fotografiu s prezidentom na sociálnych sieťach [1, 19]. Pre kritikov typu Hašeka je práve Ovečkin typickým príkladom športovca, ktorého individuálny úspech v NHL Kremeľ využíva na legitimizáciu režimu [1, 18, 19]. Naopak, hráči ako Artěmij Panarin, ktorí v minulosti kritizovali kremeľskú politiku, sa v Rusku ocitli pod politickým tlakom [1].


Otázka povolenia či nepovolenia účasti Rusov/Sovietov má v histórii hokeja hlboké korene [2, 7, 9]. Vždy, keď ZSSR alebo Rusko podnikli jednostranné vojenské akcie, ľadová plocha sa premenila na diplomaciu inými prostriedkami [2, 7, 9].

Bojkot Majstrovstiev sveta 1957 v Moskve


Prvý rozsiahly medzinárodný bojkot v histórii svetového hokeja nastal na šampionáte v roku 1957, ktorý hostila Moskva [7, 21]. V novembri 1956 vojská Sovietskeho zväzu krvavo potlačili Maďarské národné povstanie. Brutálny vojenský zásah vyvolal v západnom svete silnú vlnu odmietania [7, 21].

Iniciátormi hokejového bojkotu sa stali Kanada a Spojené štáty americké [7]. Ku kľúčovému rozhodnutiu nepricestovať do hlavného mesta ZSSR sa pridali aj reprezentácie Nemeckej spolkovej republiky (Západného Nemecka), Nórska, Talianska a Švajčiarska [7]. Majstrovstvá sveta sa tak odohrali v oklieštenej zostave bez západných hokejových mocností [7]. ZSSR síce šampionát zorganizoval na štadióne Lužniki, avšak zlaté medaily nakoniec získal výber Švédska, čo znamenalo pre sovietsku štátnu propagandu výraznú porážku na domácej pôde.

Sovietski hokejisti v zápase proti Kanade na MS sveta v hokeji v roku 1967. © Wikimedia.org, CC BY-SA 3.0 nl
Sovietski hokejisti v zápase proti Kanade na MS sveta v hokeji v roku 1967. © Wikimedia.org, CC BY-SA 3.0 nl

Štokholm 1969: Hokej ako symbolická pomsta za okupáciu Československa

Najvýznamnejší a celospoločensky najdramatickejší precedens prepojenia hokeja s vojensko-politickými udalosťami sa odohral na Majstrovstvách sveta v hokeji 1969 vo švédskom Štokholme [9, 22].

Podľa pôvodného plánu mala turnaj v roku 1969 hostiť Praha [9, 23]. V auguste 1968 však vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom vtrhli do Československa a násilne zastavili demokratizačný proces Pražskej jari [22, 23]. Vzhľadom na hroziace masové nepokoje a neschopnosť garantovať bezpečnosť sovietskych hráčov sa Československo vzdalo organizátorských práv a IIHF šampionát presunula do Štokholmu [9, 23]. Organizátori vo Švédsku dokonca zvažovali, že zápasy medzi ČSSR a ZSSR odohrajú bez prítomnosti divákov, aby zabránili protestom československých emigrantov [9, 23]. Nakonec sa hralo pred publikom, ale v mimoriadne napätej atmosfére [9, 23].

Rivalita na ľade prerástla do otvoreného národného boja za slobodu [22, 23]. Československý tím vedený trenérom Jaroslavom Pitnerom a kapitánom Jozefom Golonkom dokázal v dvoch zápasoch sovietsku „Sbornú“ poraziť: 21. marca 1969 výsledkom 2:0 a 28. marca 1969 po dráme 4:3 [9, 22, 23].

Protestné gestá a politická symbolika hráčov ČSSR na MS 1969 zahŕňala:

Prelepenie červenej hviezdy: Pred odvetným zápasom si hráči (ako Jaroslav Jiřík, Jaroslav Holík či Jan Suchý) zakryli na svojich dresoch čiernou izolačnou páskou červenú hviezdu v štátnom znaku ČSSR na protest proti prítomnosti okupantov [9, 23, 24].

Odmietnutie podania rúk: Po záverečnom hvizde československí reprezentanti odmietli sovietskym hokejistom podať ruky a ignorovali tradičný záverečný nástup [9, 23]. Trenér Jaroslav Pitner to komentoval slovami, že porazený má prísť zablahoželať víťazovi, čo sovietski hráči neurobili [23].

Oslavy víťazstiev v Československu nabrali masový rozmer [22, 23]. Po druhom víťazstve vyšlo do ulíc miest viac ako 500-tisíc ľudí, pričom sa oslavy premenili na protisovietske demonštrácie [8, 23, 25]. V Ústí nad Labem protestujúci zapálili niekoľko sovietskych vojenských vozidiel [9, 23]. Na Václavskom námestí v Prahe došlo k zdemolovaniu výlohy a kancelárie sovietskej leteckej spoločnosti Aeroflot [9, 23, 25]. Historické analýzy a vyšetrovania potvrdili, že akciu pred Aeroflotom vyprovokovali nastrčení agenti Štátnej bezpečnosti (StB), ktorí pred predajňu navŕšili dlažobné kocky [9, 23, 25].

Režim túto provokáciu pohotovo zneužil [9, 23, 25]. Sovietske vedenie v Moskve dalo komunistickému aparátu ultimátum, čo viedlo k odvolaniu Alexandra Dubčeka z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, k nástupu Gustáva Husáka a k definitívnemu odštartovaniu tvrdej Normalizácie [8, 9, 25]. Komentátori Československého rozhlasu a televízie Milena Vostřáková a Vladimír Vácha dostali za emotívne sprevádzanie zápasov 20-ročný zákaz účinkovania v médiách [9]. Útočník Jaroslav Holík, autor rozhodujúceho gólu, mal za svoje protirežimné postoje na niekoľko rokov pozastavené štarty v národnom tíme [9, 23].

Lake Placid 1980: „Zázrak na ľade“ v tieni invázie do Afganistanu

V decembri 1979 Sovietsky zväz podnikol vojenskú inváziu do Afganistanu, čím definitívne zničil proces uvoľňovania medzinárodného napätia (détente) z 70. rokov [2]. Americký prezident Jimmy Carter vyhlásil Moskve ultimátum a v marci 1980 oficiálne oznámil bojkot Letných olympijských hier v Moskve [2, 26].

V tejto vyhostrenej atmosfére Studenej vojny sa vo februári 1980 konali Zimné olympijské hry v americkom Lake Placid [2, 26]. Domáci americký tím tvorili výhradne amatérski univerzitní hráči vedení trénerom Herbom Brooksom [26, 27]. Na druhej strane stál sovietsky tím – fakticky plne profesionálny štátny výber zoraďovaný v armádnych a študijných štruktúrach, ktorý vyhral predchádzajúce štyri olympijské turnaje a dominoval svetovému hokeju [26, 28, 29].

Legendárny olympijský zápas, ktorý výhral americký výber nad sovietskym v roku 1980. © Wikimedia.org, CC BY-SA 2.0
Legendárny olympijský zápas, ktorý výhral americký výber nad sovietskym v roku 1980. © Wikimedia.org, CC BY-SA 2.0

Zápas medzi USA a ZSSR 22. februára 1980 prerástol športové hranice a stal sa celonárodným ideologickým symbolom [2, 27]. USA čelili hospodárskej stagnácii a kríze s rukojemníkmi v Iráne [27, 28]. Dosiahnutie nečakaného víťazstva amerických mladíkov 4:3, sprevádzané slávnym výrokom komentátora Al Michaelsa pre televíziu ABC („Do you believe in miracles? Yes!“), vyvolalo obrovskú vlnu národného patriotizmu [2, 28, 30]. Prezident Carter pozval tím do Bieleho domu a víťazstvo nad sovietskou „Červenou mašinou“ prezentoval ako dôkaz nezlomnosti amerického ducha a morálnej prevahy západného sveta v obnovenom geopolitickom zápase [2, 27, 29].

Mechanizmy zneužitia športu a budúci výhľad

Detailná analýza historických aj súčasných udalostí odhaľuje hlbšie vzorce správania, ktoré charakterizujú vzťah medzi autokratickými režimami, medzinárodnými športovými orgánmi a verejnou mienkou:


Pre Sovietsky zväz v minulosti a pre dnešnú Ruskú federáciu nepredstavuje hokejový úspech zábavu, ale štátotvornú prioritu [1, 2]. Úspechy na medzinárodnej scéne sú domácej populácii prezentované ako potvrdzovanie správnosti štátneho zriadenia a neporaziteľnosti národa [1, 2]. Izolácia z medzinárodných turnajov preto pre Kremeľ nepredstavuje len športovú stratu, ale priamy zásah do štátnej ideológie a schopnosti demonštrovať globálnu prestíž.

Pristúpenie IIHF k formulácii dištancu ako „bezpečnostnej politiky“ namiesto hodnotového sankcionovania agresora ukazuje snahu vyhnúť sa právnym komplikáciám na arbitrážnom súde CAS [4, 10].

Tento prístup však vytvára systémové riziko. V momente, keď sa formálne znížia bezpečnostné riziká, inštitúcie čelia tlaku na automatický návrat agresora bez toho, aby prišlo k politickej zmene alebo odškodneniu obetí vojny. Práve proti tomuto právnemu alibizmu vystupujú osobnosti ako Dominik Hašek, ktorí požadujú zavedenie jednoznačných etických kritérií pre účasť štátov vedených autoritárskymi režimami [1, 14].

Súčasná kríza ukázala rozpor medzi tímovými súťažami zastrešovanými IIHF/MOV a komerčnými ligami typu NHL [1, 6, 19]. Zatiaľ čo kolektívna reprezentácia pod štátnou vlajkou je priamym nositeľom štátnej symboliky, individuálne pôsobenie hráčov v súkromných zámoorských kluboch stavia komerčné záujmy a hráčske zmluvy nad medzinárodnopolitické sankcie [1, 15, 19]. Táto asymetria polarizuje hokejovú komunitu a sťažuje vytvorenie jednotného globálneho postupu.

Slovo na záver

Geopolitický vývoj ukazuje, že účasť Ruska (či v minulosti Sovietskeho zväzu) na Majstrovstvách sveta v hokeji a olympijských hrách nebola nikdy oddelená od kontextu medzinárodných vojenských a politických kríz [2, 7, 9]. Od bojkotu v Moskve 1957, cez emóciami nabité zápasy po okupácii v roku 1969, až po súčasnú plošnú suspendáciu po invázii na Ukrajinu v roku 2022, hokejová plocha zrkadlí stavebné a hodnotové rozkoly sveta [3, 4, 7, 9].

Súčasné rozhodnutia Rady IIHF o predĺžení dištancu pre sezónu 2026/2027 a neúčasť Ruska na ZOH 2026 potvrdzujú, že návrat k normálnemu športovému zápoleniu nie je možný bez obnovenia medzinárodného práva a bezpečnosti [3, 5, 6, 13]. Pokiaľ pretrváva vojenský konflikt a kým je hokej v Rusku využívaný ako nástroj štátnej propagandy, prípadný predčasný návrat ruských tímov na Majstrovstvá sveta bude narážať na odpor európskych federácií, hrozby bojkotov a stratu etickej integrity medzinárodného hokejového hnutia [1, 5, 15].

Zoznam referencií:

  1. Haškův výrok o Ovečkinovi a spol. vyvolal reakci. Dominátor se proměnil v nacistu, kontrují v Rusku - ČT sport, https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/hokej/haskuv-vyrok-o-oveckinovi-a-spol-vyvolal-reakci-dominator-se-promenil-v-nacistu-kontruji-v-rusku-28986

  2. “Miracle on Ice” | 22 February 1980 - Voices and Visions, https://vandvreader.org/miracle-on-ice/

  3. IIHF upholds ban on Russian participation for 2026-27 season - Sportsnet.ca, https://www.sportsnet.ca/ice-hockey-world-championship/article/iihf-upholds-ban-on-russian-participation-for-2026-27-season/

  4. International Ice Hockey Upholds Ban On Russia, Belarus Amid Calls For Sports Suspension - Radio Free Europe, https://www.rferl.org/a/russia-belarus-iihf-ban/31930260.html

  5. IIHF Bans Russia From 2027 World Juniors, Men's Worlds, U-18s, RIHF To Appeal - The Hockey News, https://thehockeynews.com/news/latest-news/iihf-bans-russia-from-2027-world-juniors-mens-worlds-u-18s

  6. NHL and IIHF executives meet in Milan as President Luc Tardif wants Russian and Belarusian players back soon - The Times of India, https://timesofindia.indiatimes.com/sports/nhl/news/nhl-and-iihf-executives-meet-in-milan-as-president-luc-tardif-wants-russian-and-belarusian-players-back-soon/articleshow/128267515.cms

  7. History of the International Ice Hockey Federation - Wikipedia, https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_the_International_Ice_Hockey_Federation

  8. Czechoslovak hockey riots - Wikipedia, https://en.wikipedia.org/wiki/Czechoslovak_hockey_riots

  9. Hokejové události - Wikipedia, https://cs.wikipedia.org/wiki/Hokejov%C3%A9_ud%C3%A1losti

  10. Disciplinary Board dismisses Russia, Belarus appeals - IIHF, https://www.iihf.com/en/news/37555/disciplinary_board_dismisses_russia_belarus_appeal

  11. IIHF Will Revisit Whether To Allow Russia Back For 2026-27 Season - The Hockey News, https://thehockeynews.com/news/latest-news/iihf-will-revisit-whether-to-allow-russia-back-for-2026-27-season

  12. Russia, Belarus banned from ice hockey world championships for another year, https://kyivindependent.com/ban-on-russian-and-belarusian-national-and-club-teams-extended-by-international-ice-hockey-federation-2/

  13. IIHF not allowing youth hockey teams from Russia and Belarus back for the 2026-27 season, https://www.tsn.ca/nhl/article/iihf-not-allowing-youth-hockey-teams-from-russia-and-belarus-back-for-the-2026-27-season/

  14. Dominik Hašek popsal, proč je tak urputný v boji proti ruským sportovcům - Seznam Zprávy, https://www.seznamzpravy.cz/clanek/sport-hokej-hasek-se-vratil-z-ukrajiny-kdyz-me-kritizuji-z-ruska-pak-to-delam-dobre-265912

  15. Nechceme tady reklamu na ruskou agresi. Hašek teď s napětím čeká na reakci šéfů NHL, https://cnn.iprima.cz/nechceme-tady-reklamu-na-ruskou-agresi-hasek-ted-s-napetim-ceka-na-reakci-sefu-nhl-186732

  16. Dominik Hašek: Každý ruský športovec je reklama na Putinovu vojnu a jej zločiny - Sportnet, https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-dominik-hasek-putin-vojna-na-ukrajine-nhl-khl-rozhovor/

  17. Hašek vytočil Rusy doběla. Padají hodně ostrá slova - Sport.cz, https://www.sport.cz/clanek/hokej-nhl-hasek-vytocil-rusy-dobela-padaji-hodne-ostra-slova-5037648

  18. Dominik Hašek: - YouTube, https://www.youtube.com/shorts/sU-8weRy9xI

  19. Ovečkin je klamár. NHL musí pozastaviť zmluvy všetkým Rusom, tvrdí Hašek - Sportnet, https://sportnet.sme.sk/spravy/vojna-ukrajina-alexander-oveckin-dominik-hasek-reakcia/

  20. Všichni jste odpovědní za zločiny své země! Jasná odpověď Dominika Haška na stížnost ruských hokejistů | Stream, https://www.stream.cz/politalk-video/jasna-odpoved-dominika-haska-na-stiznost-ruskych-hokejistu-vsichni-jste-odpovedni-za-zlociny-sve-zeme-64933462

  21. The 1957 Moscow World Ice Hockey Championships in Canadian and Swedish - Taylor & Francis eBooks, https://www.taylorfrancis.com/books/9781003676270/chapters/10.4324/9781003676270-11

  22. FOTO: Štokholmské víťazstvá nad ZSSR boli symbolom odplaty za inváziu - TERAZ.sk, https://www.teraz.sk/sport/hokej-stokholmske-vitazstva-nad-zs/385002-clanok.html

  23. Hokejová vítězství nad nenáviděnou sbornou v roce 1969 bral národ jako pomstu za okupaci - ČT24, https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/hokejova-vitezstvi-nad-nenavidenou-sbornou-v-roce-1969-bral-narod-jako-pomstu-za-okupaci-68362

    1. března 1969 ČSSR vs. SSSR 4:3 - YouTube, https://www.youtube.com/watch?v=O40LKhhJ03U

  24. Chopili se hokejových oslav v roce 1969 výtržníci? Lidé se nebáli podpořit reformisty, říká historik - Český rozhlas Plus, https://plus.rozhlas.cz/chopili-se-hokejovych-oslav-v-roce-1969-vytrznici-lide-se-nebali-podporit-7799955

  25. Miracle on Ice - Wikipedia, https://en.wikipedia.org/wiki/Miracle_on_Ice

  26. 1980 Miracle on Ice | USA Hockey Olympic Gold Medal Story & Legacy, https://touchwall.us/blog/1980-usa-miracle-on-ice-hockey-gold-medal/

  27. Today in History February 22 | Miracle on Ice, Lake Placid Winter Olympic Games, https://www.britannica.com/today-in-history/February-22-A-Cold-War-Showdown-on-Ice

  28. Cold War Close-up: Facing-off in the Olympics - Richard Nixon Foundation, https://www.nixonfoundation.org/2022/10/cold-war-close-facing-off-olympics/

  29. Miracle on Ice | MNopedia - Minnesota Historical Society, https://www.mnhs.org/mnopedia/search/index/event/miracle-ice








Article trust rating

80
80
Trustworthy