Využívanie majstrovstiev sveta na štátnu propagandu sa naplno ukázalo už v roku 1934, keď taliansky diktátor Benito Mussolini premenil turnaj na oslavnú prehliadku fašizmu [16]. Mussolini neváhal použiť zastrašovanie, pričom pred finále údajne poslal národnému tímu jasný odkaz so slovami „vyhrajte alebo zomrite“ [13].

Svoj domáci triumf následne spečatil tým, že víťaznému tímu odovzdal vlastnú, obrovskú fašistickú trofej nazvanú Coppa del Duce, ktorá svojou veľkosťou úplne zatienila originálny futbalový pohár [7].

Samotná organizácia tohto medzinárodného turnaja bola sprevádzaná masívnymi politickými zásahmi do športových pravidiel. Vtedajší prezident FIFA Jules Rimet dokonca verejne vyhlásil, že mal pocit, akoby šampionát neorganizovala futbalová federácia, ale priamo Benito Mussolini [7].

Viaceré historické správy navyše naznačujú, že turnaj bol tvrdo poznačený nelegálnymi platbami a diktátorovým osobným výberom rozhodcov pre všetky dôležité talianske zápasy [9].

Snahy o politické ovládnutie futbalu sa v medzivojnovom období prejavili aj v iných európskych diktatúrach. Nacistické Nemecko sa napríklad po anexii Rakúska snažilo absorbovať najlepších rakúskych hráčov do svojho národného tímu, no hviezdny útočník Matthias Sindelar to odmietol a o niekoľko mesiacov ho našli mŕtveho [13].

V podobnom duchu zasahoval španielsky diktátor Franco, ktorý zakázal svojmu národnému tímu cestovať do Moskvy zo strachu, že by slabý výkon mužstva mohol Sovietsky zväz zneužiť na komunistickú propagandu [1].

Pohybom k invalidite: futbal a mučenie v Brazílii

Politické zneužívanie športu si našlo úrodnú pôdu aj v Južnej Amerike, kde sa v roku 1970 dostal k moci brazílsky generál Emílio Garrastazu Médici. Ten veľmi rýchlo pochopil silu futbalu a neváhal odvolať reprezentačného trénera Joãa Saldanhu len preto, lebo verejne kritizoval režim za mučenie politických väzňov [1].

Keď Brazília šampionát v Mexiku skutočne vyhrala, režim prijal tímovú hymnu „Vpred Brazília“ za svoj politický slogan a tento triumf pripísal viere v národný hospodársky rozvoj [1].

Ešte mrazivejší kontext mali majstrovstvá sveta v roku 1978, ktoré hostila argentínska vojenská chunta na čele s generálom Jorgem Rafaelom Videlom. Zatiaľ čo režim celému svetu propagoval turnaj ako festival mieru, len kúsok od hlavného štadióna fungovalo obávané mučiareňské centrum ESMA, z ktorého politickí väzni zreteľne počuli jasanie fanúšikov [5]. Videlovi vojaci v tom čase bežne zhadzovali z vrtuľníkov do mora občanov, zatiaľ čo on sám zneužíval turnaj na cynické verejné prejavy o slobode a priateľstve [13].

Aby argentínska vláda zabránila negatívnej publicite počas tohto ostro sledovaného podujatia, strategicky zmenila celú taktiku svojich štátnych represií. Tesne pred začiatkom hier preventívne „vyčistila“ ulice, avšak počas samotného turnaja sa vyhýbala násiliu v okolí hotelov, kde boli ubytovaní zahraniční novinári [4]. Zvrátenosť tejto situácie dokresľuje trpké svedectvo preživších väzňov, ktorých samotní mučitelia vo väzniciach nútili, aby počas zápasov nadšene fandili domácej Argentíne [1].

Medzinárodná futbalová federácia často nad takýmto štátnym zneužívaním privierala oči, pričom jej vedúci funkcionári priamo spolupracovali s diktátorskými vládami. V roku 1973 napríklad inšpektori FIFA nepochopiteľne schválili národný štadión v Čile pre kvalifikačný zápas, hoci bezprostredne po Pinochetovom prevrate slúžil ako zberný tábor pre tisíce väzňov [14]. Sovietsky zväz z pochopiteľných dôvodov odmietol na tomto krvavom mieste hrať, čo viedlo k tomu, že FIFA bez hanby kontumačne priznala víťazstvo Čile napriek preukázateľnému porušovaniu ľudských práv [12].

Tieto do očí bijúce politické nespravodlivosti historicky viedli k viacerým ostrým diplomatickým protestom a obrovským medzinárodným bojkotom. Najvýraznejší z nich sa odohral v roku 1966, keď všetkých pätnásť afrických krajín odstúpilo z kvalifikácie na protest proti rozhodnutiu FIFA prideliť Afrike, Ázii a Oceánii iba jedno spoločné miesto [15]. Tento bezprecedentný kontinentálny bojkot bol mimoriadne úspešný a prinútil federáciu upraviť pravidlá tak, že od nasledujúcich majstrovstiev dostala Afrika garantované vlastné miesto [15].

Svetový šampionát v roku 1966 v Anglicku priniesol aj zamotaný diplomatický rébus súvisiaci so Severnou Kóreou, ktorú Veľká Británia oficiálne vôbec neuznávala. Kompromisom bolo, že Briti nazývali tím len všeobecne „Severná Kórea“ a národné hymny sa hrali iba pri otváracom a finálovom zápase, no Kórejčania následne šokovali celý svet senzačným postupom do štvrťfinále [13]. Život v severokórejskom športe je však mimoriadne krutý, čo dokazujú správy o prísnych trestoch pre hráčov národného tímu po tom, ako na šampionáte v roku 2010 nepostúpili z prvého kola [10].

S drsnou politickou realitou úzko súvisia aj viaceré nevysvetliteľné a mimoriadne bizarné udalosti priamo na futbalových trávnikoch. V roku 1974 sa obranca afrického Zairu Mwepu Ilunga počas priameho kopu Brazílie znenazdajky rozbehol a odkopol súperovu loptu, čo vyzeralo komicky, no v skutočnosti to bol čistý akt zúfalej paniky. Africký diktátor Mobutu totiž tímu pred zápasom tvrdo pohrozil, že ak s Brazíliou prehrajú 4:0, nedovolí im vrátiť sa k ich rodinám domov [11].

Bizarnosti tohto ostro sledovaného medzinárodného turnaja občas siahajú aj do kriminálnej alebo komickej sféry. V roku 1966 bola vzácna originálna trofej Julesa Rimeta ukradnutá priamo z verejnej výstavy v Londýne, no o tri mesiace neskôr ju zabalenú v novinách pod živým plotom našiel pes menom Pickles [11]. Na trávniku zasa vzbudil pozornosť incident z roku 1938, keď talianskemu hráčovi Giuseppemu Meazzovi počas kopania penalty padli trenírky, čo zjavne pomýlilo brazílskeho brankára a Taliani aj vďaka tomu postúpili do finále [20].

Politické napätie zohralo svoju rolu aj počas jedného z najslávnejších zápasov histórie medzi Argentínou a Anglickom v roku 1986. Legendárny gól, ktorý Diego Maradona dosiahol úmyselne rukou, nebol pre neho len výnimočným športovým podvodom, ale podľa jeho vlastnej autobiografie najmä vedomou pomstou za prehru vo vojne o Falklandy [11]. Kuriozitou úplne iného druhu je zasa nepochopiteľná chyba anglického rozhodcu Grahama Polla z roku 2006, ktorý chorvátskemu hráčovi Josipovi Šimunićovi ukázal až tri žlté karty, kým ho definitívne vylúčil z ihriska [11].

Neodmysliteľnou súčasťou histórie podujatia sú aj nepredvídateľné agresívne skraty najväčších svetových hviezd, ktoré sledovali miliardy divákov. Finále šampionátu v roku 2006 si športová verejnosť navždy zapamätá vďaka Zinedinovi Zidanovi, ktorý po verbálnej urážke tvrdo udrel hlavou do hrude Marca Materazziho a v poslednom zápase kariéry dostal červenú kartu [11]. Podobne šokujúci bol aj moment z majstrovstiev sveta 2014, keď uruguajský útočník Luis Suárez nepochopiteľne pohrýzol do ramena talianskeho obrancu Giorgia Chielliniho, čo mu vynieslo štvormesačný dištanc [11].

V novodobej histórii sa stredobodom obrovskej politickej kritiky stali najmä šampionáty v Rusku a Katare, ktoré sa do dejín zapísali ako ukážkové prípady takzvaného „sportswashingu“. Vladimír Putin cynicky využil turnaj v roku 2018 na posilnenie domácej podpory a na vylepšenie obrazu krajiny po vojenskej okupácii Krymu, ktorá hrubo porušila medzinárodné právo [6]. Jeho štátny aparát si touto športovou slávnosťou získaval sympatie Západu, hoci v rovnakom čase tvrdo potláčal politickú opozíciu a systematicky kriminalizoval všetky menšiny [19].

Záhadný systém výberu hostiteľa zlyhal aj pri Katare, ktorý hostil svetový šampionát v roku 2022. Katar čelil celosvetovej kritike za vykorisťovanie miliónov migrujúcich pracovníkov v rámci donucovacieho systému Kafala [6]. Ľudskoprávni aktivisti to verejne označili za „majstrovstvá sveta hanby“, pretože pri budovaní luxusnej infraštruktúry v púštnych podmienkach zahynuli tisícky zraniteľných zahraničných robotníkov [18]. Niektorí zahraniční hráči sa pokúšali proti týmto podmienkam aspoň symbolicky protestovať, no FIFA im pod nekompromisnou hrozbou žltých kariet zakázala nosiť dúhové kapitánske pásky OneLove [8].

Samotné kontroverzné pridelenie turnaja Kataru sprevádzali masívne úplatkárske škandály, pre ktoré americkí prokurátori nakoniec stíhali desiatky funkcionárov na základe zákona RICO určeného na boj proti mafii [20]. Investigatívci po rokoch zistili, že katarskí predstavitelia dokonca najímali bývalých spravodajských agentov a pochybné PR firmy na šírenie dezinformácií s cieľom očierniť konkurenčných kandidátov z USA a Austrálie [18]. Tento bezprecedentný komplot jasne odhalil, že korupcia vo FIFA fungovala ako mimoriadne sofistikovaný systém neuveriteľných dvadsaťštyri rokov [20].

Medzinárodná futbalová inštitúcia pod vedením prezidenta Gianniho Infantina sa však z minulosti vôbec nepoučila a naďalej účelovo buduje úzke vzťahy so štátmi s pochybnou povesťou. Výber netradičného usporiadateľského modelu pre šampionát v roku 2030, ktorý sa odohrá naraz na troch rôznych kontinentoch, vyvolal silné obavy z neúnosnej ekologickej záťaže pri presunoch desiatok tímov [22]. Ešte väčšiu vlnu politickej kritiky vyvolalo expresné pridelenie turnaja pre rok 2034 Saudskej Arábii, čo viaceré európske fanúšikovské organizácie nahnevane označili za koniec majstrovstiev sveta tak, ako ich poznáme [22].

Novej vlne extrémnej politizácie a byrokratickým roztržkám sa rozhodne nevyhne ani nadchádzajúci svetový šampionát v roku 2026, ktorý spoločne usporiadajú USA, Kanada a Mexiko. Súčasná americká administratíva jasne deklarovala, že kľúčovú bezpečnostnú úlohu zohrajú agenti imigračnej polície (ICE), čo vyvoláva u domácich komunít strach z agresívnych deportačných razií [2]. Rôzne zavedené imigračné reštrikcie navyše nepochybne zabránia legálnemu vstupu do krajiny tisíckam priaznivcov zo zúčastnených štátov, medzi ktorými figurujú napríklad Irán, Senegal či Haiti [17].

Okrem pochopiteľného strachu z prísnej imigračnej politiky čelí organizácia turnaja v Spojených štátoch aj prekvapivo rozsiahlemu tlaku úradov pre extrémne predražené vstupné. Hlavní prokurátori štátov New York a New Jersey už začali oficiálne vyšetrovanie a predvolali funkcionárov FIFA pre netransparentné praktiky a astronomické ceny lístkov na finále, ktoré sa aktuálne šplhajú až k sume 33 000 dolárov [21]. FIFA tak musí americkým politikom urýchlene vysvetliť tento chamtivý systém, ktorý ostro popiera akúkoľvek deklarovanú prístupnosť a inkluzívnosť podujatia [21].

Do náročných príprav tohto obrovského severoamerického turnaja však agresívne zasahujú aj širšie geopolitické konflikty a osobné domáce politické spory politikov. Donald Trump opakovane vyvíja verejný tlak a dokonca sa arogantne vyhrážal úplným odobratím zápasov mestu Boston, a to len pre svoje osobné ideologické nezhody s jeho demokratickou starostkou [16]. Samotná FIFA sa pri tomto turnaji opäť ocitla pod paľbou kritiky za politický dvojitý meter, keďže zatiaľ čo pred časom rýchlo vylúčila Rusko, návrhy na suspendáciu Izraela pre vojnu v Gaze rezolútne zmietla zo stola [16].

Dejiny majstrovstiev sveta vo futbale sú tým najlepším a nevyvrátiteľným dôkazom toho, že tento globálny šport nikdy neexistoval vo vákuu mimo zásadných politických síl [15]. Aj keď sa skorumpované inštitúcie usilovne snažia udržiavať mýtus o neutrálnej oslave športu, realita opakovane ukazuje, že medzinárodné turnaje sú len účinným kolbišťom pre autokratov a obrovským priestorom pre nebezpečné štátne manipulácie [18]. Úprimným fanúšikom tak zostáva len naivná nádej, že krása samotnej hry nedovolí chamtivým politikom, aby z futbalu nenávratne vysali všetku radosť a úctu [2].

Zoznam referencii

[1] A History of Sports & Dictators, Part 3: Post-WWII Soft Power - Human Rights Foundation https://hrf.org/latest/a-history-of-sports-dictators-part-3-post-wwii-soft-power

[2] Behold the Joyless World Cup - Rosa-Luxemburg-Stiftung https://www.rosalux.de/en/news/id/54864/behold-the-joyless-world-cup

[3] Political Perspectives | Football as a weapon of soft power: The beautiful game hiding the ugly truth https://sites.manchester.ac.uk/political-perspectives/2022/07/11/football-as-a-weapon-of-soft-power-the-beautiful-game-hiding-the-ugly-truth

[4] https://www.cambridge.org/core/journals/american-political-science-review/article/abs/international-sports-events-and-repression-in-autocracies-evidence-from-the-1978-fifa-world-cup/19FA0D5B0DD55259AA6A3E4FEBB7978A

[5] https://whc.unesco.org/en/list/1681/

[6] An (a)political World Cup – Democracy and society | IPS Journal https://www.ips-journal.eu/topics/democracy-and-society/an-apolitical-world-cup-9080

[7] https://hrf.org/latest/a-history-of-sports-dictators-part-2-the-rise-of-fascism/

[8] Gooooaaallll! Exploring soccer’s history and impact on politics and culture | Faculty of Arts & Science https://www.artsci.utoronto.ca/news/gooooaaallll-exploring-soccers-history-and-impact-politics-and-culture

[9] See Fascism and Football, BBC, 2013, https://www.youtube.com/watch?v=oS0yeCONIaM.

[10] The Mixed Record of Sports Diplomacy | Council on Foreign Relations https://www.cfr.org/articles/mixed-record-sports-diplomacy

[11] Ranking the World Cup's 20 maddest moments - The Athletic https://www.nytimes.com/athletic/7278815/2026/06/03/world-cup-maddest-moments

[12] Road to the World Cup: Boycotting FIFA - The Tufts Daily https://www.tuftsdaily.com/article/2026/01/road-to-the-world-cup-boycotting-fifa

[13] The beautiful game, the ugly politics: How the world's cruelest regimes used the Worl https://www.ynetnews.com/sport/article/hk6rxmfxgl

[14] Autocrats over Human Rights: The World Cup Formula | The Tyee https://thetyee.ca/News/2026/01/19/Autocrats-Human-Rights-World-Cup-Formula

[15] When Football Meets Geopolitics: Africa and the 2026 World Cup https://paulddf.substack.com/p/when-football-meets-geopolitics-africa

[16] https://www.nytimes.com/athletic/6238520/2025/03/30/world-cup-winners-italy-1934/

[17] https://www.espn.com/soccer/story/_/id/47966503/haiti-senegal-ivory-coast-iran-travel-visa-ban-world-cup-2026

[18] How Dictators Use Sports to Win Friends and Influence People | Journal of Democracy https://www.journalofdemocracy.org/online-exclusive/how-dictators-use-sports-to-win-friends-and-influence-people

[19] Not fixing what’s broken: the World Cup and its troubling relationship with dictatorships https://thesefootballtimes.co/2018/01/22/not-fixing-whats-broken-the-world-cup-and-its-troubling-relationship-with-dictatorships

[20] 25 Unique or Unusual Facts About FIFA and World Cup History - Westcoast German News https://www.westcoastgermanmedia.com/25-unique-or-unusual-facts-about-fifa-and-world-cup-history

[21] FIFA faces growing political pressure in US over 2026 World Cup ticket prices - Yahoo Sports https://sports.yahoo.com/articles/fifa-faces-growing-political-pressure-111436193.html

[22] FIFA catches blowback over 2030 World Cup | The Week https://theweek.com/sports/fifa-controversy-world-cup-2030-saudi-arabia-2034