Čína veľkého kormidelníka vtedy a dnes

Hoci tento muž priniesol krajine nezávislosť, jeho radikálne politiky historici dodnes vinia z masového hladomoru a miliónov zbytočných obetí [1]. Dnes jeho duch naďalej obchádza ríšu stredu, ktorá sa zmieta medzi obdivom k jeho odkazu a snahou nezopakovať jeho najväčšie chyby [10].

Bez veľkolepých osláv

Oficiálne úrady k tomuto výročiu neohlásili žiadne veľkolepé štátne oslavy, keďže v Číne sa zvyčajne pripomínajú skôr výročia narodenia lídrov [6]. Jediným štátnym gestom bolo predĺženie otváracích hodín v pekinskom mauzóleu, kde leží jeho nabalzamované telo, pričom všetky dostupné termíny na návštevu sa okamžite vypredali [6,10].

Napriek tomuto tichu zo strany vlády je však návrat Maovej popularity v bežnej spoločnosti priam neprehliadnuteľný [6].

Rodáci oslavujú

Kým Peking mlčal, do Maovho rodného mesta Šao-šan dorazili davy jeho verných obdivovateľov, aby mu spoločne vzdali hold [1].

Tisíce turistov stáli v dlhých radoch pred jeho desaťmetrovou bronzovou sochou, ku ktorej kládli chryzantémové vence, cigarety a fľaše tradičného čínskeho alkoholu [1].

Zástupy ľudí opakovane skandovali na slávu predsedu Maa, spievali revolučné piesne, pričom mnohí mali dokonca oblečené typické maovské obleky [1].

Propaganda

V súčasnej čínskej propagande je Mao naďalej vykresľovaný ako hrdina, ktorého štátne médiá oslavujú ako veľkého proletárskeho revolucionára [1].

Jeho tvár zdobí čínske bankovky, visí na spätných zrkadlách taxíkov pre šťastie a jeho obrovský portrét dodnes dominuje pekinskému Námestiu nebeského pokoja [1,10].

Práve tu Mao 1. októbra 1949 vyhlásil Činsku ľudovú republiku a 4. júna 1989 tu bola extrémne brutálne potlačená študentská demonštrácia žiadajúca viac slobody.

Pre komunistickú stranu zostáva nevyhnutným symbolom jej legitimity, pretože to bol práve on, kto dokázal zjednotiť krajinu a ukončiť nadvládu cudzích mocností [3,14].

Vláda si síce uvedomuje jeho prešľapy, no neustále sa drží oficiálnej línie, podľa ktorej jeho historické úspechy výrazne prevažujú nad jeho zlyhaniami [10,20]. Strana dospela k záveru, že Mao bol v prvom rade obrovský patriot a jeho pochybenia boli len chybami inak veľkého revolucionára [25].

Bežní čínski občania to vnímajú veľmi podobne a podľa prieskumov dodnes hodnotia Maa ako na sedemdesiat percent dobrého a na tridsať percent zlého [21].

Čo si myslí mladá generácia?

Zaujímavým fenoménom posledných rokov je fakt, že si k nemu hľadá cestu aj mladá generácia, ktorá hľadá odpovede na súčasné tlaky [1,6]. Mladí Číňania organizujú online čitateľské kluby venované jeho dielam a na internete šíria videá s jeho umelo vytvoreným hlasom [6].

Keďže čínska ekonomika spomaľuje, v spoločnosti celkovo rastie silná nostalgia za Maovými rovnostárskymi ideálmi [1].

Mnohí obyvatelia si idealizujú jeho éru ako spravodlivý čas, keď v krajine neexistovala žiadna korupcia a neboli priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými [4].

Pre mnohých bežných ľudí dodnes predstavuje symbol odvahy, húževnatosti a absolútnej oddanosti obyčajnému ľudu [6,18].

Na druhej strane však v Číne stále existuje aj prúd obyvateľov, ktorí na Maa spomínajú najmä ako na neľútostného diktátora zodpovedného za nesmierne utrpenie, ktorého počtu obetí z radov vlastných obyvateľov sa v celej histórii ľudstva zrejme nedokáže vyrovnať nikto - a konkurencia je skutočne silná, stačí sa pozrieť na Stalina [9].

Často sa jeho myšlienky vracajú do kurzu aj počas medzinárodných kríz. Napríklad počas colných vojen s USA ľudia na sociálnych sieťach masovo vyhľadávali Maove slávne frázy o tom, že imperializmus je len „papierový tiger“ [6].

Pre mladých ľudí, frustrovaných nárokmi moderného kapitalizmu, sa stal akýmsi životným koučom, ktorého familiárne nazývajú „učiteľom“ [6].

Kultúrna revolúcia

Najcitlivejším a najkontroverznejším bodom jeho dlhého vládnutia zostáva takzvaná Kultúrna revolúcia z rokov 1966 až 1976 [12,14].

Súčasná čínska vláda toto obdobie oficiálne hodnotí ako národnú katastrofu a najvážnejší krok späť od jej nástupu k moci [3,12]. Tento desaťročný sociálny chaos vtedy priviedol Čínu doslova na pokraj úplného ekonomického kolapsu [1].

Hoci strana jasne priznala, že išlo o hrubú chybu, za ktorú nesie hlavnú zodpovednosť práve Mao, snaží sa o tomto období radšej takticky mlčať [1,10].

Vláda má totiž reálne obavy z extrémistických skupín, ktoré by si priali návrat týchto represívnych čias [3].

Napriek hrôzam tej doby aj niektorí dnešní mladí návštevníci Maovho rodiska obhajujú Kultúrnu revolúciu ako jeho náročný proces hľadania ideálnej a spravodlivej spoločnosti [1].

Rastúci drak

Od Maovej smrti sa však ríša stredu posunula priam míľovými krokmi vpred. Éra po jeho odchode, predovšetkým pod vedením Teng Siao-pchinga, priniesla politiku reforiem a otvárania sa svetu [11].

Tento pragmatický krok znamenal dramatický a trvalý odklon od Maovej centrálne plánovanej ekonomiky smerom k trhovým mechanizmom [11].

Krajina sa rýchlo zapojila do medzinárodného obchodu, povolila súkromné podnikanie a otvorila dvere masívnym zahraničným investíciám [7,11].

Boli vytvorené špeciálne ekonomické zóny, ako napríklad mesto Šen-čen, ktoré sa z tridsaťtisícového mestečka rozrástlo na metropolu so siedmimi miliónmi obyvateľov [7].

Tento raketový hospodársky vzostup vyvrcholil v roku 2010, keď Čína v HDP predbehla Japonsko a stala sa druhou najväčšou ekonomikou sveta [7].

Zmeny

Celá spoločnosť sa stala viditeľne otvorenejšou a obyvatelia získali nevídanú voľnosť vo svojom každodennom súkromnom živote. Typické a prísne unifikované modré či sivé maovské uniformy plynule nahradila pestrá západná móda [15].

Do čínskych obývačiek sa smeli vrátiť črepníkové kvety, bicykle začali nahrádzať autá a bežní ľudia mohli začať spoznávať svet lietadlami [15,16,17].

Tento hmatateľný pokrok si logicky vyžadoval radikálne opustenie mnohých kľúčových Maových politík.

Zrušený bol napríklad systém kolektívneho poľnohospodárstva, pričom roľníci dostali vytúženú možnosť vrátiť sa k rodinnému farmárčeniu a slobodne rozhodovať o svojej úrode [7,11]. Štát tiež prehodnotil priority v školstve, keď zaviedol vysoko výberový elitný systém vzdelávania založený na náročných prijímacích skúškach [7].

Obrovským krokom k uvoľneniu napätia bolo obmedzenie všadeprítomného politického útlaku. Z pracovných táborov boli prepustené milióny obetí predchádzajúcich politických kampaní a odstránili sa ich zlé „triedne nálepky“ [7].

Štátna moc sa prestala starať do takých banalít, akými sú osobné preferencie obyvateľov v hudbe, účesoch alebo vo voľnočasových koníčkoch [7].

V roku 1982 dokonca ústredný výbor komunistickej strany oficiálne zakázal budovanie kultu osobnosti, čo bola priama reakcia na devastáciu z čias Maovho autokratického vládnutia [8,24]. Verejná kritika vládnych politík v tom čase už nevyvolávala okamžitú a brutálnu politickú odvetu [7].

Zároveň sa výrazne znížila a obmedzila úloha bezpečnostných a policajných zložiek v bežnom civilnom živote [7].

Kontinuita

To však zďaleka neznamená, že Čína úplne a navždy vymazala Maov totalitný rukopis zo svojej riadiacej štruktúry. Mnohé jeho osvedčené praktiky, ako je monopol vlády jednej strany, prísna cenzúra médií, potláčanie slobody slova či väznenie disidentov bez riadneho súdu, pretrvali až do dnešných dní [2,13].

Úrady si taktiež ponechali systém takzvaného chu-kchou, ktorý bol zavedený za Maa a dodnes prísne reguluje pohyb obyvateľstva v krajine [11].

Najzarážajúcim odkazom na Maovu éru je však súčasný prístup štátu k ujgurskej menšine, pre ktorú vláda vybudovala masívne politické školiace centrá [7].

Odborníci prirovnávajú tieto ostro strážené inštitúcie, v ktorých môže byť internovaných až milión Ujgurov, k povestným reedukačným táborom z obdobia predsedu Maa [7].

Aj iné prvky politickej socializácie a silná rola strany v každodennom živote naďalej vychádzajú z jeho historických stratégií [5].

Nový vládca

Tieto zjavné návraty k minulosti sú v súčasnosti najviac spájané s osobou aktuálneho prezidenta Si Ťin-pchinga. Ten si podľa mnohých analytikov okolo seba buduje taký kult osobnosti, ktorý svojou intenzitou siaha až k maovským rozmerom [2,8].

Štátne médiá sú denne zaplavené jeho heslami a na čínskom internete bežne kolujú popové piesne oslavujúce jeho osobu [3,8,18].

V roku 2018 prezident prekvapivo presadil zrušenie ústavných obmedzení počtu funkčných období, čím si otvoril legálnu cestu k doživotnému vládnutiu [7].

Jeho oficiálna ideológia, nazvaná "Si Ťin-pchingovo myslenie", bola dokonca zakotvená do ústavy, čím sa postavil priamo na úroveň samotného Maa [2,26]. Toto privilégium sa dovtedy nepodarilo získať žiadnemu inému čínskemu lídrovi počas jeho aktívneho pôsobenia v úrade [10].

Využívanie moderných technológií posunulo túto politickú propagandu, ale aj kontrolu nad občanmi na úplne novú úroveň.

V štátnej aplikácii nazvanej „Štúdium veľkého národa“ musia milióny Číňanov povinne čítať prezidentove výroky, čo nápadne pripomína časy všadeprítomnej Maovej červenej knižky [1,8].

Obdivovatelia v radoch úradníkov ho dokonca začali nazývať "vodcom ľudu", čo priam hrozivo evokuje Maov niekdajší historický titul [24].

Súčasné vedenie zároveň obnovilo dávnu povinnosť straníckych funkcionárov podrobovať sa rituálom kritiky a sebakritiky [23].

Úradníci zo všetkých regiónov musia dnes nahlas deklarovať svoju absolútnu lojalitu priamo voči prezidentovi, ktorý sa stal novým jadrom strany [23]. V propagande sa dokonca často opakuje heslo: „Za Maa čínsky ľud povstal, za Tenga zbohatol a za Si Ťin-pchinga silnie“ [22].

Hoci oficiálni hovorcovia komunistickej strany popierajú budovanie nového kultu osobnosti a odvolávajú sa na kolektívne vedenie, mnohí občania zostávajú silne znepokojení [2,19].

Tí, ktorí si pamätajú hrôzy minulosti, sa obávajú, že nekontrolované oživovanie kultu vodcu môže v konečnom dôsledku viesť k novej spoločenskej tragédii [24,26]. Odkaz architekta moderných reforiem Tenga Siao-pchinga je pritom v štátnych inštitúciách potichu odsúvaný na vedľajšiu koľaj [8,24].

Súčasná Čína tak stojí pred fascinujúcim, no zároveň desivým historickým paradoxom.

Zatiaľ čo jej ekonomika, obrovské mestá a technologický sektor už dávno žijú v dynamickom 21. storočí, v politickej rovine krajina plynule cúva v čase [22,26].

Aj polstoročie po smrti Veľkého kormidelníka je zjavné, že moderná Čína sa stále nedokázala, a možno ani nikdy nechcela, vymaniť z jeho obrovského tieňa [10,14].

Zoznam referencií

[1] 'Long live Chairman Mao': Supporters pay respects to founder of Communist China https://www.newindianexpress.com/world/2026/Sep/09/long-live-chairman-mao-supporters-pay-respects-to-founder-of-communist-china

[2] Xi Jinping Personality Cult https://globalsecurity.org/military/world/china/xi-jinping-cult.htm

[3] The Cultural Revolution's Legacy in China - The Atlantic https://www.theatlantic.com/international/archive/2016/05/cultural-revolution-china/482964

[4] China’s Xi Jinping to pay homage at Mao mausoleum amid fears of new personality cult – Radio Free Asia https://www.rfa.org/english/news/china/xi-mao-cult-12222023121206.html

[5] Mao Zedong Era: History & Reforms | StudySmarter https://www.studysmarter.co.uk/explanations/chinese/chinese-social-issues/mao-zedong-era

[6] Young Chinese turn to Mao Zedong for life advice, 50 years after his death https://www.scmp.com/news/china/politics/article/3366813/young-chinese-turn-mao-zedong-life-advice-50-years-after-his-death

[7] History of China - China after the death of Mao - Britannica https://www.britannica.com/topic/history-of-China/China-after-the-death-of-Mao

[8] XI JINPING'S LEADERSHIP STYLE AND PERSONALITY CULT | Facts and Details https://factsanddetails.com/china/cat2/4sub5/entry-4302.html

[9] Examining Mao Zedong’s Lasting Contributions to Chinese History - MetaMuu https://metamuu.com/archives/14335

[10] Mao, Cultural Revolution cast long shadow over China 50 years on - Yahoo News UK https://uk.news.yahoo.com/mao-cultural-revolution-cast-long-043511518.html

[11] Mao Zedong's Legacy: 9 Documentaries on Modern China's Transformation https://www.factualamerica.com/history-revisited/9-documentaries-exploring-maos-impact-on-modern-china

[12] The Impact of the Chinese Cultural Revolution on Society https://scientiatutorials.in/echoes-of-change-the-impact-of-the-chinese-cultural-revolution-on-society

[13] How has China changed since Mao Zedong’s death? | Britannica https://www.britannica.com/question/How-has-China-changed-since-Mao-Zedongs-death

[14] Mao Zedong’s Legacy: Why He Remains a National Hero https://www.politicalscienceview.com/mao-zedong-was-a-national-hero

[15] Landsberger, Stefan. Chinese Propaganda Posters: From Revolution to Modernization. Amsterdam: Pepin Press, 1998, 135.

[16] Heisey, Ray. Chinese Perspectives in Rhetoric and Communication. Stamford: Ablex Publishing, 2000, 98.

[17] Crushing, Lincoln, and Ann Tompkins. Chinese Posters: Art From the Great Proletarian Cultural Revolution. San Francisco: Chronicle Books, 2007, 112.

[18] Xi Jinping: A Cult of Personality? | ChinaFile https://www.chinafile.com/conversation/xi-jinping-cult-personality

[19] Xi cult of personality unseen in China since Mao — AP Photos https://apimagesblog.com/blog/2018/3/12/xi-cult-of-personality-unseen-in-china-since-mao

[20] “Resolution on certain questions in the history of our party since the founding of the People’s Republic of China” (hereafter, Resolution), adopted on 27 June 1981, Chinese Communism Subject Archive, https://www.marxists.org/subject/china/documents/cpc/history/01.htm (consulted on 30 April 2012).

[21] The Historical Legacy Of Mao Zedong's Legacy - 1219 Words | Bartleby https://www.bartleby.com/essay/The-Historical-Legacy-Of-Mao-Zedongs-Legacy-FJUCVN89L66

[22] China in Xi's “New Era”: The Return to Personalistic Rule https://www.journalofdemocracy.org/articles/china-in-xis-new-era-the-return-to-personalistic-rule

[23] “Xi Stresses Implementation of Major Policies, Integrity of Leading Officials,” Xinhua, 27 December 2017, <www.xinhuanet.com/english/2017-12/27/c_136853671.htm>.

[24] The Making of the Xi Jinping Personality Cult https://time.com/6287699/xi-jinping-personality-cult

[25] Mao Zedong’s Personality Cult in Present-day China – From Deng Xiaoping to Xi Jinping  – The Greater China Journal https://china-journal.org/2024/01/12/mao-zedongs-personality-cult-in-present-day-china-from-deng-xiaoping-to-xi-jinping

[26] Xi Jinping's Personality Cult Expands to Cover Up China's Failures https://lucid.substack.com/p/xi-jinpings-personality-cult-expands