Masaryk aj iní. Neobjasnené úmrtia politikov

Experti českej polície začali v stredu, začiatkom septembra, exhumovať jeho ostatky z rodinného hrobu v obci Lány pri Prahe [1,9].

Vražda či samovražda?

Cieľom tohto kroku je využitie najmodernejších kriminalistických metód, ktoré by mohli pomôcť objasniť okolnosti jeho úmrtia z roku 1948 [1,9]. Česká polícia totiž v januári tohto roka prípad opäť otvorila a preveruje ho pre podozrenie zo spáchania vraždy [3,9]. K tomuto zvratu viedlo objavenie nových diplomatických a spravodajských archiválií z USA, Veľkej Británie a Francúzska [8].

Vyšetrovatelia chcú tieto nové poznatky porovnať s doterajšími zisteniami a odhaliť tak prípadné nové súvislosti [8]. Ich účelom je potvrdiť alebo vyvracať rôzne hypotézy, ktoré sú s týmto prípadom spojené už takmer 80 rokov [3,8]. Práve preskúmanie samotných ostatkov má byť kľúčovým krokom k pochopeniu skutkového stavu celej veci [8].

Syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zomrel za nevyjasnených okolností v noci z 9. na 10. marca 1948 [9]. Jeho telo našli pod oknami jeho bytu, pričom oficiálna verzia novonastupujúceho komunistického režimu hovorila o samovražde [1,2]. Podrobné preskúmanie okolností však priviedlo hlavného vyšetrovateľa neskoršieho prípadu, majora Iľju Pravdu, k názoru, že išlo o úkladnú vraždu [10].

Oficiálnu verziu o samovražde vyvracia hneď niekoľko závažných dôkazov priamo z miesta činu. V Masarykovom byte boli rozhádzané veci a jeden z vankúšov sa dokonca našiel vo vani [10]. Skúsení kriminalisti navyše pomocou presných výpočtov vylúčili, že by telo pri samovražednom úmysle mohlo dopadnúť na dlažbu v takom uhle a vzdialenosti, v akej našli Masaryka [10].

Silným argumentom proti samovražde je aj fakt, že minister plánoval svadbu s dlhoročnou priateľkou Marciou Davenportovou a následnú emigráciu do USA [10].

Otázniky vyvoláva podozrivo rýchle ukončenie prvého vyšetrovania už 12. marca a odňatie prípadu nekomunistickému vyšetrovateľovi [10]. Krátko nato tiež zomrel policajný lekár Josef Teplý, ktorý ako prvý ohliadal telo a už 27. mája 1948 neznámy páchateľ v Prahe zastrelil agenta NKVD, majora Augustina Schramma, ktorý mal byť osudnej noci v Masarykovom byte.

Z týchto dôvodov major Pravda v minulosti uzavrel vyšetrovanie so slovami, že to bola vražda, hoci vyšetrovatelia nemali dostatok dôkazov na usvedčenie konkrétnej osoby [10]. Nové archiválie by tak mohli definitívne objasniť, či sa za Masarykovou smrťou skrývalo niečo viac, než tvrdila komunistická propaganda [8].

Temné časy

Masaryk však nebol jediným československým politikom, ktorého smrť zostala zahalená tajomstvom. Napríklad Karol Šmidke zomrel v Bratislave 15. decembra 1952 vo veku 55 rokov za dodnes nevyjasnených okolností [12]. Podľa historika Jana Rychlíka sa mal zabiť pri automobilovej nehode, podľa súčasníka Ladislava Holdoša, ktorý po zomletí mašinériou pár rokov triedil urán v Jáchymove, zomrel Šmidke pri výsluchu.

Tragické osudy postihli aj maďarskú politickú elitu v medzivojnovom Československu, z ktorej sa mnohí nemohli vrátiť do vlasti a zomreli v zahraničí [13].

Väčšia skupina týchto maďarských politikov zomrela v exile, pričom desiati skonali v Maďarsku, dvaja v USA a jeden v Chile. Ich smrť a prípady sú mimoriadne rôznorodé a čiastočne zostávajú dodnes neobjasnené [13]. Takáto decimácia elity mala pre celú menšinovú spoločnosť negatívne následky, pretože stratila vnútornú silu brániť sa mocenskému nátlaku [13].

V novodobej histórii Slovenskej republiky bol obrovským politickým otrasom prípad opozičného politika Jána Duckého. Až do roku 1998 Slovensko nezaznamenalo vraždu politika, no drastický skon tohto bývalého významného funkcionára túto štatistiku tragicky zmenil [5]. Vyšetrovanie tohto činu nebolo uspokojivo ukončené a presné pohnútky páchateľov neboli preukázateľne zistené [5].

Dôvody na odstránenie politikov bývajú rôzne, no často sa spájajú s mocenskými alebo obrovskými ekonomickými záujmami. V prípade Duckého vraždy sa na politickej scéne diskutovalo o možnom prepojení na snahu ovládnuť Slovenský plynárenský priemysel, ako aj o vplyve vtedajšej vyhrotenej politickej kampane [5].

Verejná aj tichá likvidácia

Totalitné režimy často využívali politické vraždy ako nástroj na udržanie moci, no ich metodika a maskovanie sa časom menili.

Kým v päťdesiatych rokoch boli popravy komunistických funkcionárov dávané na obdiv ako výstraha, neskôr Štátna bezpečnosť preferovala tichšie metódy [7,11]. Koncepcia procesov z päťdesiatych rokov pritom vychádzala z potrieb sovietskej zahraničnej politiky a Stalinovej teórie o prenikaní nepriateľov do komunistických strán [7].

Neskôr policajné represie zahŕňali teroristické akcie a zrejme aj policajné vraždy, ktoré úrady zámerne inscenovali ako nehody alebo samovraždy [11].

Podobné útoky na popredné osobnosti z politického sveta šokovali spoločnosť už mnohokrát a nevyhli sa ani iným kontinentom [6]. Prvý pakistanský premiér Liakát Alí Chán bol zavraždený 16. októbra 1951 v meste Rawalpindi počas verejného stretnutia Moslimskej mestskej ligy [6].

Útočníka Saida Akbara zastrelila polícia priamo na mieste len niekoľko minút po atentáte, čo výrazne prehĺbilo záhadu okolo tejto vraždy [6].

Ako sa atentátnik vôbec dostal na miesto činu, zostáva dodnes neobjasnené. Policajt, ktorý Akbara zastrelil, neskôr vypovedal, že príkaz na jeho likvidáciu dostal od vyššieho policajného predstaviteľa [6]. Ľudia sediaci neďaleko sa na strelca vrhli chvíľu po tom, čo vystrelil dve guľky, a doslova ho rozštvrtili [6].

Nevyjasnené úmrtia a politické vraždy zanechávajú na spoločnosti hlboké rany a vyvolávajú dlhodobé, veľmi škodlivé následky. Reakcie štátnych orgánov niekedy nevnášajú do vedomia obyvateľov istotu odhalenia vinníka, ale skôr vyvolávajú pocit strachu z anonymných skupín [5].

Takáto bezohľadnosť ukazuje, aké je dôležité profesionálne riešiť stav kriminality a nepripravovať obyvateľstvo na jej tolerovanie [5].

Kriminálne kauzy a vraždy majú napokon aj zničujúci vplyv na medzinárodné postavenie celej krajiny. Tieto skutky výrazne poškodili povesť Slovenska vo svete, kvôli čomu krajina zaostávala v integrácii do európskych štruktúr [4]. Zhoršujúce sa parametre si všimli ratingové agentúry, čo viedlo k strate investičného ratingu a predraženiu štátnych úverov v zahraničí [4].

Zoznam referencií

[1] Exhumácia - Najnovšie články na Nový Čas https://www.cas.sk/tag/exhumacia

[2] Exhumácia má pomôcť objasniť smrť Jana Masaryka https://standard.sk/1298661/exhumacia-ma-pomoct-objasnit-smrt-jana-masaryka

[3] Polícia v Česku začala exhumovať ostatky Jana Masaryka https://www1.pluska.sk/spravy/policia-zacala-exhumovat-ostatky-jana-masaryka-chce-objasnit-jeho-smrt

[4] Slovákmi otriasli neobjasnené politické vraždy https://hnonline.sk/focus/publicistika/1664183-slovakmi-otriasli-neobjasnene-politicke-vrazdy

[5] NR SR, 1998-2002, 9. schůze, část 1/8 (19. 1. 1999) https://www.psp.cz/eknih/1998nr/stenprot/009schuz/s009001.htm

[6] 5 vrážd osobností v politike, ktoré ochromili svet! https://www.cas.sk/spravy/zahranicne-spravy/sokujuci-atentat-na-charlieho-kirka-31-5-vrazd-osobnosti-v-politike-ktore-ochromili-svet?itm_modul=tag_articles_list&itm_brand=novycas&itm_template=tag&itm_area=list_pagination_1&itm_position=15

[7] Pred 70 rokmi popravili viacerých komunistických funkcionárov https://spravy.stvr.sk/2022/12/pred-70-rokmi-si-rozsudky-smrti-vypoculi-viaceri-slovenski-komunisticki-funkcionari

[8] Experti exhumujú ostatky Jana Masaryka pre vyšetrovanie https://www1.pluska.sk/spravy/experti-exhumuju-pozostatky-jana-masaryka-co-odhalia-po-78-rokoch

[9] Česká polícia začala exhumáciu ostatkov Jana Masaryka, chce objasniť jeho smrť https://hnonline.sk/svet/96300066-ceska-policia-zacala-exhumaciu-ostatkov-jana-masaryka-chce-objasnit-jeho-smrt

[10] Tri možné príčiny smrti Jana Masaryka https://www.pohrebnictvo.sk/tri-mozne-priciny-smrti-jana-masaryka

[11] Československo v rokoch 1948 až 1989 - Wikipédia https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesko-Slovensko_v_rokoch_1948_a%C5%BE_1989

[12] Bola som päťročná nepriateľka štátu. Kvôli dedkovi, HN, 3.10.2014, online Archivované 2015-07-15 na Wayback Machine

[13] [PDF] Maďarská (politická) elita v medzivojnovom Československu – náčrt ... https://forumhistoriae.sk/sites/default/files/08-simon-attila-madarska-politicka-elita-nacrt-temy.pdf