Odkaz prvej republiky nie je pevne ukotvený v podvedomí ľudí

Zatiaľ čo v Českej republike ide o najväčší štátny sviatok a deň pracovného pokoja, na Slovensku je vnímanie tohto dňa dlhodobo oveľa komplikovanejšie [1]. Podľa mnohých odborníkov je tento markantný rozdiel priamym odrazom nášho pokriveného historického vedomia a dlhodobých ťažkostí s konsolidáciou vlastnej pamäte [6].

Od osamostatnenia v roku 1993 si Slovenská republika tento kľúčový dátum dlhé roky pripomínala výlučne len ako pamätný deň. Silné nacionalistické pocity politických predstaviteľov ranej republiky, akými boli Vladimír Mečiar či Milan Kňažko, viedli vtedy k úplnému zrušeniu tohto štátneho sviatku [17]. Až krátko po volebnej porážke nacionalistov v roku 1999 sa politickým elitám podarilo zaradiť deň vzniku Československa aspoň do zoznamu pamätných dní [17].

Štátny sviatok, ktorý zostal pracovným dňom

Zásadná zmena v legislatíve nastala až nedávno, keď poslanci Národnej rady SR v novembri 2020 definitívne schválili novelu príslušného zákona. Na základe tohto kroku sa 28. október opäť stal štátnym sviatkom, no filištínskym riešením Matovičovej vlády sa z neho nestal deň pracovného pokoja [2]. Mnohí kritici upozorňujú, že takýto postup priamo degraduje samotný pojem štátneho sviatku, ktorý by mal byť predovšetkým výnimočným dňom, a nie bežným pracovným časom [7].

Predseda parlamentu Boris Kollár toto kompromisné riešenie verejne obhajoval ekonomickými dôvodmi a hrozbou finančných strát pre naše hospodárstvo. Argumentoval tým, že krajina má už aj tak veľký počet sviatkov s dňom pracovného pokoja, pričom dejiny si vieme pripomenúť aj bez toho, aby sme ostali doma [2]. Zároveň však dodal, že spoločný československý štát bol nevyhnutným predpokladom, ktorý neskôr logicky vyústil do vzniku samostatnej Slovenskej republiky v januári 1993 [3].

Viacerí súčasní vládni politici hodnotia historický odkaz 28. októbra vysoko pozitívne a systematicky zdôrazňujú jeho štátotvorný význam. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok i minister zahraničných vecí Juraj Blanár zhodne pripomínajú, že tento odvážny krok našich predkov otvoril cestu k modernej slovenskej štátnosti [12]. Podľa ich vyjadrení by Slovenská republika zrejme nevznikla tak pokojne a dôstojne, keby predtým dlhodobo neexistovalo Československo [12].

Politologické a historické hodnotenia sa navyše zhodujú v tom, že bez vzniku spoločného štátu by bol náš národný vývoj nepochybne oveľa komplikovanejší. Slováci by sa od Rakúsko-Uhorska osamostatnili zrejme výrazne neskôr, prípadne by si v daných podmienkach nedokázali dlhodobo udržať ani len obmedzenú autonómiu [5]. Až Československo naplno poskytlo priestor pre budovanie vlastných národných inštitúcií a umožnilo vznik dovtedy takmer neexistujúcej vrstvy vzdelanej slovenskej inteligencie [5].

Spoločný štát, rozdielne očakávania

Napriek týmto nesporným civilizačným prínosom je vnímanie tohto medzníka v slovenskej spoločnosti dodnes silne a viditeľne polarizované. Istá časť spoločnosti a politického spektra odmieta oslavovať vznik štátu, ktorý je vnímaný primárne ako český projekt, kde Slováci tvorili len akýsi podriadený prívesok [10]. Tento asymetrický pocit hlásenia sa k štátu spôsobuje, že náš vnútorný vzťah k 28. októbru nebol na Slovensku nikdy taký silný ako u našich západných susedov [21].

Korene tejto hlbokej polarizácie siahajú do samotných začiatkov medzivojnovej republiky a k jej vtedajšej oficiálnej štátnej ideológii. Tomáš Garrigue Masaryk totiž nevytvoril fikciu jednotného československého národa z filozofických dôvodov, ale z čisto politickej potreby zabezpečiť v krajine slovanskú väčšinu [19]. Treba si uvedomiť, že po vzniku štátu tvorili Slováci so 14,5 percentami až tretiu najpočetnejšiu národnosť, zatiaľ čo Nemcov bolo viac ako 23 percent [19].

Táto vykonštruovaná idea čechoslovakizmu, hoci bola pre vznik štátu na medzinárodnej scéne užitočná, nebola logicky akceptovaná celým slovenským národom. Zástancovia autonómie, predovšetkým Hlinkova slovenská ľudová strana, neustále požadovali uznanie slovenského národa a vytvorenie vlastných politických inštitúcií v rámci štátu [14]. Spor o rovnoprávne postavenie vyústil do dlhodobého politického zápasu, v ktorom mnohé radikálne kroky ľudákov naberali od tridsiatych rokov až protištátny charakter [4].

Značná časť negatívnych historických súvislostí sa pre Slovákov teda spája práve s nenaplnenými sľubmi o autonómii a politickej moci. Nové správne rozdelenie republiky Slovensko vôbec neuspokojovalo, čo viedlo k neustálym parlamentným debatám o úradnom jazyku, rozdelení právomocí a vzťahu k Čechom [14]. Za spoločný štát sa okrem iného platilo pomerne slabým hospodárskym rastom na našom území a v prvom desaťročí republiky aj značnou vlnou emigrácie [18].

Republika v tieni ľudáckej a komunistickej propagandy

Tento historický pocit ukrivdenia spôsobil, že slovenský pohľad na spoločný štát bol v minulosti až dvakrát účelovo a systematicky zdeformovaný. Prvý raz sa tak stalo už v roku 1939, keď ľudáci pomohli Hitlerovi rozbiť republiku s ospravedlnením, že Česi Slovákom ubližovali a neriešili ich autonómiu [6]. Hlinkova strana sa vtedy v júli symbolicky rozišla s dedičstvom republiky, keď vládnym nariadením úplne zrušila 28. október ako pamätný deň [8].

Druhá veľká deformácia prišla bezprostredne počas komunistického režimu, ktorý prvú republiku ideologicky označoval za vykorisťovateľský buržoázny štát. V takomto jasne skreslenom svetle sa informácie o vzniku Československa povinne dostali do školských učebníc a všetkých vtedajších štátnych médií [6]. Niet sa preto čomu čudovať, že pre mnohých občanov Slovenskej republiky nie je demokratická tradícia prvej ČSR zdrojom nijakej národnej hrdosti [17].

Dnes sa najvýraznejšia nechuť k 28. októbru prejavuje najmä v prostredí krajne pravicových a radikálne nacionalistických politických strán. Strana ĽSNS, ktorá sa netají sympatiami k vojnovému slovenskému štátu, počas parlamentných rozpráv tvrdila, že oslavovať tento dátum znamená oslavovať cudzí český sviatok [20]. Ich poslanci dokonca verejne označili prezidenta Edvarda Beneša za masového vraha a ubožiaka, čím naplno potvrdili svoj extrémny odpor k prvej republike [20].

Súčasná vládna Slovenská národná strana sa k pripomínaniu sviatku tiež dlhodobo stavia odmietavo, hoci pri tom využíva odlišnú politickú argumentáciu. Národniari pripomínajú, že česká politická reprezentácia chápala vznik štátu len ako obnovenie historickej českej štátnosti, ku ktorej bolo Slovensko v podstate iba pripojené [20]. Zástupcovia SNS navyše zdôrazňujú, že na pripomenutie našej modernej histórie sú pre občanov plne postačujúce Deň ústavy SR a Deň vzniku SR [13].

Na úplne opačnom konci politického spektra stáli pri nedávnom presadzovaní tohto sviatku opozičné strany SaS a OĽaNO. Tieto subjekty dôrazne argumentovali tým, že až samotným vznikom Československa sa slovenský národ stal štátotvorným a získal svoje vôbec prvé územné vymedzenie [20]. Upozorňovali tiež na to, že ak chceme vzniku spoločnej republiky vzdať skutočnú úctu a vážnosť, jediným riešením je vyhlásiť ho za trvalý štátny sviatok [13].

Pražský október alebo Martinská deklarácia?

Veľmi častým argumentom kritikov 28. októbra je reálna historická skutočnosť, že v tento deň na Slovensku o kľúčových udalostiach v Prahe nikto ani len netušil. Politik Vavro Šrobár síce v hlavnom meste vystupoval v mene Slovákov, avšak nemal na to v danej chvíli absolútne žiadnu politickú legitimitu [19]. K spoločnému štátu s Čechmi sa totiž domáca slovenská politická reprezentácia oficiálne prihlásila až 30. októbra prostredníctvom slávnej Martinskej deklarácie [9].

Práve 30. október má z tohto dôvodu pre mnohých Slovákov oveľa väčší symbolický význam a považujú ho za historicky najvhodnejšieho adepta na štátny sviatok. Odborníci zdôrazňujú, že republika fakticky vznikla na základe dvoch rovnocenných aktov, pričom výročie Martinskej deklarácie by malo byť rovnako dôležité ako 28. október [19].

Ostré diskusie o tomto dátume boli živé aj pri storočnom výročí republiky, no politická zhoda na trvalej zmene osláv sa nikdy nenašla [21].

Popri búrlivých politických sporoch je v súčasnosti najzreteľnejším javom ľahostajnosť a celkový nezáujem podstatnej časti slovenskej verejnosti. Po rozdelení federácie začala prirodzená nostalgia za spoločným štátom upadať a dnes už väčšina obyvateľov nikdy neprešla socializáciou v bilingválnom československom prostredí [21]. Svedčí to okrem iného o tom, že naša individuálna aj historická pamäť je veľmi krátka a o dôležitosti československej epochy sa nedostatočne vzdelávame [10].

Táto citeľná spoločenská ľahostajnosť sa v roku 2020 preniesla aj do parlamentu pri konečnom schvaľovaní súčasnej podoby sviatku bez dňa pracovného pokoja. Podľa politologických názorov sa 28. október stal štátnym sviatkom nie vďaka skutočnej podpore, ale paradoxne práve vďaka obrovskému nezáujmu a apatii mnohých poslancov [17]. Ak by sa nad samotným obsahom zákona zamysleli, zistili by, že sú v skutočnosti proti nemu, a preto ho bolo treba prerokovať v čo najväčšej tichosti [17].

Nezáujem širokej spoločnosti umocňuje aj banálny fakt, že kalendáre v našich elektronických zariadeniach si výročie vzniku štátu často vôbec nevšimnú. Keďže ide o bežný pracovný deň, ľudia nedostanú voľno a historický míľnik im tak jednoducho pretečie pomedzi prsty v zápale každodenných povinností [7]. Politológovia preto absolútne nepredpokladajú, že by sa táto situácia v blízkej budúcnosti zmenila, keďže politici túto tému dlhodobo ignorujú a bojkotujú [10].

Medzi odkazom SNP, nostalgiou a rozpadom federácie

Ďalším relevantným dôvodom slovenského odstupu od medzivojnovej tradície je skutočnosť, že stredobodom sporu o slovenskú identitu je primárne Slovenské národné povstanie. Na rozdiel od prvej republiky, ktorá niesla pečať čechoslovakizmu, reprezentuje SNP v historickej pamäti definitívny koniec tejto jednotnej ideológie na našom území [15]. Vďaka povstaniu totiž Slováci požadovali vstúpiť do obnovenej ČSR už ako samobytný národ, čím sa vytvoril nový vzťah založený na požiadavke vzájomnej rovnosti [16].

Naša verejnosť sa tiež dodnes vyrovnáva so špecifickou nostalgiou za socializmom, čo mimoriadne komplikuje vnímanie starších a demokratickejších historických epoch. Kým v susednom Česku verejnosť privítala pád komunizmu s eufóriou a očakávaním, na Slovensku vystupovali do popredia skôr obavy z ohrozenia doterajších sociálnych istôt [11]. Z toho logicky vyplýva, že veľká časť slovenskej populácie má na neskoršie obdobie socializmu v rámci federácie paradoxne oveľa pozitívnejšie spomienky [11].

V neposlednom rade priamo ovplyvňuje vnímanie 28. októbra aj nevyriešená spoločenská trauma z rýchleho rozdelenia Československa v roku 1992. Pre značnú časť obyvateľov, ktorí by v prípadnom referende s rozpadom federácie nesúhlasili, dodnes zostal silný pocit, že im bol spoločný štát právnickou kľučkou ukradnutý [17]. Tento hlboký a nevyriešený sentiment prispieva k tomu, že vznik ČSR u nás nevyvoláva jednoznačné celonárodné oslavy, ale skôr tichú a často trpkú reflexiu pohnutých dejín [17].

Zoznam referencii

[1] 28. alebo 30. október? Prečo sa tento sviatok vníma inak na Slovensku a v Česku – Téma.21 https://tema21.sk/clanek/28-alebo-30-oktober-preco-sa-tento-sviatok-vnima-inak-na-slovensku-a-v-cesku

[2] Vznik Československa si na rozdiel od susedov pripomíname bez voľna. Z národa bez práva na existenciu urobil štátotvorný | ta3 https://www.ta3.com/clanok/1079347/vznik-ceskoslovenska-si-na-rozdiel-od-susedov-pripominame-bez-volna-z-naroda-bez-prava-na-existenciu-urobil-statotvorny

[3] Politici si pripomenuli 103. výročie vzniku prvej ČSR https://www.teraz.sk/slovensko/kollar-si-uctil-stefanika-i-masaryka/586669-clanok.html

[4] Dějiny Československa (1918-1992) https://www.pdf.upol.cz/fileadmin/userdata/PdF/katedry/kvs/dokumenty/DejinyCSR.pdf

[5] Bez ČSR by sme to v osamostatnení mali ťažšie, tvrdia prezidentskí kandidáti https://www.topky.sk/cl/10/1366358/Bez-CSR-by-sme-to-v-osamostatneni-mali-tazsie--tvrdia-prezidentski-kandidati

[6] Historik Kováč: Slováci sú štátotvorní už od roku 1918. Vďaka vzniku prvej ČSR - Domáce - Správy - pravda.sk https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/409546-slovaci-su-statotvorni-uz-od-roku-1918-vdaka-vzniku-prvej-csr

[7] 28. 10. / Všimli ste si, že je štátny sviatok? https://www.postoj.sk/164700/vsimli-ste-si-ze-je-statny-sviatok

[8] Slovenský zákonník 1939, Vládne nariadenie č. 154.

[9] Návrh na vyhlásenie 30. októbra za štátny sviatok podal Martin Sokol v apríli 1937. Pozri: 30. október nech je zákonom vylásený za sviatok štátny. Slovák 19, č. 81, 10.4.1937, s. 1.

[10] Donedávna bol 28. október len pamätným dňom - Správy STVR https://spravy.stvr.sk/2023/10/vyrocie-vzniku-ceskoslovenska-bolo-v-sr-donedavna-len-pamatnym-dnom-podla-odbornikov-na-udalost-zabudame

[11] Agentúra FOCUS a agentúra STEM. (19. 8. 2021). Demokratické hodnoty sloboda, rovnosť, spravodlivosť v unikátnom pohľade Čechov a Slovákov

[12] Politici si pripomínajú vznik Československa. Šutaj Eštok hovorí o základoch modernej štátnosti a Blanár o silnom pute - SITA.sk https://sita.sk/hlas-sd-si-pripomina-vznik-ceskoslovenska-sutaj-estok-hovori-o-zakladoch-modernej-slovenskej-statnosti

[13] Štátny sviatok bude tento rok aj 30. októbra https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/473293-poslanci-podporuju-30-oktober-ako-jednorazovy-statny-sviatok

[14] Pred 108 rokmi vzniklo Československo. Takto sa zrodil spoločný štát Čechov a Slovákov | Noviny.sk https://www.noviny.sk/slovensko/1278681-pred-108-rokmi-vzniklo-ceskoslovensko-takto-sa-zrodil-spolocny-stat-cechov-a-slovakov

[15] R. Zenderowski, Nad Tatrami błyska się… Słowacka tożsamość narodowa w dyskursie politycznym w Republice Słowackiej (1989-2004), Warszawa 2007, s. 441-485.

[16] J. Tomaszewski, Czechy i Słowacja..., s. 147.

[17] 28. október – sviatok nesviatok | Spoločnosť | .týždeň - iný pohľad na spoločnosť https://www.tyzden.sk/spolocnost/68320/sviatok-nesviatok

[18] Historik: Vznik ČSR je pre Slovákov najdôležitejšou udalosťou 20. stor. - Domáce - Správy - pravda.sk https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/251571-historik-vznik-csr-je-pre-slovakov-najdolezitejsou-udalostou-20-stor

[19] Slovenský podiel na vzniku republiky https://noveslovo.eu/archiv/slovensky-podiel-na-vzniku-republiky

[20] Slovenští poslanci po ostré debatě odmítli vznik Československa za státní svátek — ČT24 — Česká televize https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/slovensti-poslanci-po-ostre-debate-odmitli-vznik-ceskoslovenska-za-statni-svatek-90600

[21] Peter Weiss: Bohužiaľ, nie je atmosféra, aby sa výročie vzniku ČSR stalo dňom pracovného pokoja | Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/LBnr4Fg/peter-weiss-bohuzial-nie-je-atmosfera-aby-sa-vyrocie-vzniku-csr-stalo-dnom-pracovneho-pokoja