Chceli sa zapáčiť nacistom. Židovský kódex je tmavou škvrnou Slovenska

Tento rozsiahly dokument z 9. septembra 1941 obsahoval 270 paragrafov a stal sa jedným z najtemnejších symbolov protižidovskej politiky ľudáckej Slovenskej republiky [1].

Znamenal prelomový bod procesu, ktorý systematicky zbavoval židovských obyvateľov ich základných ľudských a občianskych práv [1]. Prijatie kódexu bolo výsledkom silnejúceho tlaku z nemeckej Tretej ríše, no rovnako aj vtedajších záujmov vtedajšieho domáceho totalitného režimu [2].

K radikálnemu obratu došlo v lete 1940 na stretnutí v Salzburgu, kde Národno-socialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP) autoritatívne presadila zmeny v slovenskej vláde [3]. Nacistické Nemecko tak posilnilo postavenie domácich radikálov a jasne určilo svojim satelitom ich presné miesto [3].

Keď Slovákom bolo vzorom nacistické Nemecko

Slovenskí politici sa následne mali viac snažiť realizovať nacistické idey a riešiť "židovskú otázku" presne podľa nemeckého rasového vzoru [3]. Slovenský snem ústavným zákonom číslo 210/1940 poveril vládu riešením "židovského problému" na jeden rok a odovzdal jej tak plné moci [4].

Vláda následne mohla bez parlamentu vydávať nariadenia s cieľom úplne vylúčiť Židov zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života [5]. Na základe tohto splnomocnenia prijala slovenská vláda spomínaný Židovský kódex, ktorý vymedzil pojem Žid na prísnom rasovom základe [6].

Považuje sa za jednu z najsurovejších antisemitských právnych noriem v moderných dejinách Európy, ktorá je plne porovnateľná s nemeckými Norimberskými zákonmi [7].

O tom, že slovenskí predstavitelia konali dobrovoľne a iniciatívne, svedčí aj fakt, že oficiálna tlač sa hrdila tým, že kódex je v istom ohľade ešte prísnejší ako nemecké normy [8].

Základným ospravedlňujúcim mýtom vtedajších politikov bolo tvrdenie, že všetky opatrenia sa diali výlučne na nátlak hitlerovského Nemecka. Je síce nesporné, že nemecký vplyv objektívne existoval, ale rozhodujúcu úlohu tu zohrala nadpráca Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) [7].

Režim sa jednoducho snažil využiť antisemitskú kartu vysoko pragmatickým a vypočítavým spôsobom na upevnenie svojej vlastnej moci [2].

Za túto krutú protižidovskú politiku a následný holokaust nesú plnú zodpovednosť mnohí ústavní činitelia Slovenskej republiky. Nariadenie prijala vláda vedená radikálom Vojtechom Tukom, ktorý spoločne s Alexandrom Machom patril k najtvrdším presadzovateľom nemeckého vplyvu [9].

Pod kódex sa podpísali aj ďalší vtedajší vplyvní ministri, ako napríklad Jozef Sivák, Mikuláš Pružinský, Gejza Medrický či Ferdinand Čatloš [10].

Aj Tiso bol zodpovedný

Hoci Židovský kódex nepodliehal formálnemu schváleniu parlamentu a prezidenta, slovenská vláda ho vydala s vedomím a plnou podporou prezidenta Jozefa Tisa [8].

Podiel Tisa na národnej tragédii zväčšuje fakt, že bol nielen premiérom počas autonómie, ale aj najvyšším veliteľom Hlinkovej gardy [9]. Navyše, po prijatí kódexu prezident verejne obhajoval jeho prísnosť a zdôrazňoval, napríklad na zhromaždení v Holíči z 15. augusta 1942, že bezočivosť Židov musela dostať tvrdú odpoveď [11].

Jozef Tiso však rád a často prízvukoval, že osobne v Židovskom kódexe presadil systém výnimiek. Paragraf 255 mu skutočne dával právomoc udeľovať čiastočné alebo úplné prezidentské výnimky, čo vyvolalo tisíce zúfalých prosieb od židovských občanov z celej krajiny [12].

Tieto výnimky však mohli byť kedykoľvek štátom bez udania dôvodu zrušené a samotného prezidenta politickej zodpovednosti vôbec nezbavili [12].

Do procesu prípravy protižidovskej legislatívy boli hlboko zapojení aj mnohí vyštudovaní právnici a štátni úradníci. Anton Vašek pôsobil ako vedúci štrnásteho oddelenia ministerstva vnútra a neskôr bol dokonca autorom rozsiahlej publikácie o židovskom zákonodarstve [9].

Ideologické ospravedlnenie hľadal napríklad Jozef Martinka, ktorý absurdne argumentoval, že pre Židov nemôžu platiť rovnaké zákony, pretože údajne nie sú viazaní piatym Božím prikázaním [7].

Zničujúci dopad na slovenských Židov

Dôsledky prijatia tohto nariadenia pre židovskú komunitu boli zdrvujúce a drasticky zasiahli každý jeden aspekt ich každodenného života. Nová definícia pojmu Žid vychádzala z rasových princípov, v dôsledku čoho sa medzi prenasledovaných nečakane dostali aj osoby, ktoré predtým vôbec neboli považované za Židov [13].

Okrem toho kódex zaviedol do slovenskej legislatívy aj úplne nový, dehonestujúci právny pojem "židovský miešanec" [13]. Na základe Židovského kódexu a následnej vyhlášky ministerstva vnútra začali židovskí obyvatelia starší ako šesť rokov povinne nosiť vizuálne označenie [11].

Týmto potupným označením bola žltá šesťcípa Dávidova hviezda, ktorú si museli sami zakúpiť a prišiť pevne a viditeľne na svoj vrchný odev [11]. Zákon tiež okamžite zakázal uzatvárať manželstvá medzi Židmi a Nežidmi, pričom vedomý mimomanželský styk prísne trestal až piatimi rokmi väzenia [10].

Prijaté opatrenia absolútne zničili základné občianske a politické práva vtedajšej židovskej menšiny. Židia natrvalo stratili volebné právo, židovskí poslanci prišli o svoje mandáty a nesmeli byť naďalej volení do žiadnych orgánov verejnej správy [14].

Všetky dovtedajšie židovské spolky a organizácie boli rozpustené a ich záujmy mohla povinne zastupovať výlučne Ústredňa Židov so sídlom v Bratislave [14].

V oblasti hospodárstva a slobodných profesií kódex systematicky likvidoval možnosti Židov zarobiť si na prežitie. Zákon im výslovne zakazoval vykonávať lekársku, lekárnickú, notársku, civilno-inžiniersku a zverolekársku prax [12].

Boli tiež hromadne prepúšťaní z verejných služieb štátu a nesmeli zamestnávať nežidovské pomocnice vo svojich domácnostiach [12].

Súčasťou tohto vyvlastňovacieho procesu bola takzvaná arizácia židovského majetku, ktorý sa následne presúval do rúk nežidovských občanov Slovenska [15]. Do októbra 1941 boli zlikvidované alebo arizované všetky židovské podniky, čím sa táto hrdá komunita premenila na sociálne odkázanú skupinu obyvateľstva [14].

Židia si nesmeli ponechať ani bežné predmety, ako boli rádioprijímače, fotoaparáty, športové potreby, či dokonca zimné kožuchy [16].

Štát navyše mimoriadne tvrdo reguloval aj finančné prostriedky a celoživotné úspory židovských rodín. Kódex nariaďoval ukladanie peňažnej hotovosti na viazané účty a Židia nesmeli mať pri sebe väčšiu sumu ako jeden tisíc korún na dospelú osobu [12].

Na bežné vydržiavanie seba a svojej rodiny si smeli z bankového ústavu vybrať týždenne úhrnom najviac 500 korún [12].

Židovský kódex radikálne zasiahol aj ústavné právo na slobodný pohyb a cestovanie po krajine. Židia boli vylúčení z cestovania v prvej a druhej triede vlakov, nesmeli využívať reštauračné a spacie vozne a na opustenie svojej obce potrebovali špeciálne písomné povolenie [12].

Minister vnútra Alexander Mach následne vydal vyhlášku, ktorá absolútne obmedzovala ich slobodu pohybu pod hrozbou prísnych sankcií [12].

Zákonodarcovia zašli až do bizarných detailov a obmedzili Židom aj tie najobyčajnejšie ľudské činnosti. Kódex im nepochopiteľne zakazoval loviť ryby, riadiť motorové vozidlo, vlastniť štátne znaky a dokonca aj gramofónové platne s národnými piesňami [12].

Štátne bezpečnostné orgány navyše získali nezákonné právo kedykoľvek u nich vykonať osobnú alebo domovú prehliadku bez písomného príkazu súdu [12].

Výrazne bol zasiahnutý aj náboženský, kultúrny a vzdelávací život celej komunity. Židovskí žiaci boli okamžite vylúčení zo všetkých verejných škôl a bolo im prísne zakázané aj akékoľvek súkromné vyučovanie [14].

Náboženské obrady smeli zostatkovo vykonávať výlučne v takých budovách, pri ktorých z vonkajšieho vzhľadu nebolo zjavné, že slúžia na kultové a modlitebné účely [12].

Paragraf 22 Židovského kódexu nariaďoval židovským obyvateľom vo veku od 16 do 60 rokov povinnosť vykonávať nútené pracovné činnosti. Práve tento paragraf sa stal symbolom tragédie, keďže sa naň vláda odvolávala pri spustení hromadných deportácií v marci 1942 [11].

Koncentrácia Židov pred samotnými deportáciami prebiehala v špeciálnych strediskách, pričom vláda zriadila pracovné tábory v Seredi, Novákoch, Ilave a Oremovom Laze [17], [18]. Následkom týchto zákonov bolo zo Slovenska odvezených vyše 70 tisíc Židov do vyhladzovacích táborov, kde drvivá väčšina z nich brutálne zahynula [15].

Je mrazivým faktom slovenskej histórie, že štát Nemeckej ríši za deportáciu každého jedného občana ešte aj platil sumu 500 ríšskych mariek [19]. Týmto neľudským aktom slovenská vláda dobrovoľne poslala vlastných obyvateľov na istú smrť [20].

Svedomie sa ozvalo len u niektorých

Dobová spoločnosť na Slovensku vnímala zavedenie týchto krutých zákonov v roku 1941 veľmi polarizovane. Na jednej strane obrovská protižidovská propaganda dokázala zmeniť vnímanie veľkej časti spoločnosti, pretože Židov dlhodobo a lživo označovala za vykorisťovateľov a národných nepriateľov [21].

V provládnej tlači dominovalo nechutné nadšenie, pričom denník Slovák si pochvaľoval, že sa konečne rázne urobil koniec "židovskému panstvu" [11].

Antisemitizmus, v slovenskej spoločnosti už dlho zakorenený, sa Hlinkovej slovenskej ľudovej strane podarilo rozšíriť takmer dokonale. Zdokumentované sú mimoriadne frekventované prípady bezohľadných postupov radových občanov pri zbavovaní Židov ich základných zdrojov obživy [22].

Páska na rukávoch ešte viac otvorila psychologickú priepasť medzi obyvateľstvom a na uliciach sa začali objavovať verbálne aj fyzické útoky, dokonca aj zo strany detí [22].

Na druhej strane však Židovský kódex nemal v období jeho nečakaného prijatia u všetkých všeobecnú podporu. Odpor vzbudzovali nielen perzekúcie, ale aj hromadné prezliekanie kabátov, bezohľadný kariérizmus a korupcia, ktoré boli spojené najmä s arizáciami majetku [18].

Bežní ľudia boli často znechutení a v tomto smere sa ich hnev a nenávisť obracala najmä na zbohatlíckych arizátorov a príslušníkov Hlinkovej gardy [18].

Proti prijatiu kódexu sa ozvali aj predstavitelia katolíckej cirkvi a niektoré dotknuté hospodárske inštitúcie. Katolícki biskupi v rozsiahlom memorande adresovanom Tisovi a Tukovi žiadali, aby boli z účinnosti kódexu vyňatí aspoň všetci pokrstení Židia [19].

Hospodárske kruhy, ako napríklad vplyvný Zväz slovenských bánk, zase žiadali novelizáciu ustanovení, keďže samotné banky boli masívne poškodzované v procese neriadenej arizácie [19].

Súčasní politici o kódexe: stačí slovné odsúdenie?

Dnes sa na Židovský kódex nazerá ako na temnú stránku našich dejín a jeden z absolútne najtemnejších bodov slovenskej histórie. Súčasní slovenskí politici pri príležitosti jeho smutného výročia túto rasistickú právnu normu oficiálne a rázne odsudzujú.

Súčasný prezident Peter Pellegrini historický kódex priamo označil za veľmi smutnú spomienku na tragické obdobie histórie Slovenska [23].

Premiér Robert Fico vo svojich vyjadreniach rovnako oficiálne uviedol, že vládne rozhodnutie z roku 1941 považuje za mimoriadne negatívnu udalosť [23].

Predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS), konkrétne Branislav Gröhling a Mária Kolíková, dôrazne upozornili, že rasizmus a antisemitizmus nesmieme tolerovať ani v dnešnej politike [1]. Zdôraznili, že kódex nám navždy ukazuje, ako rýchlo dokáže štát premeniť diskrimináciu a bezprávie na súčasť svojich vlastných pravidiel [1].

Napriek týmto formálnym gestám však časť politického spektra dodnes odmieta plne odsúdiť ideológiu, ktorá kódex zrodila, alebo ju vo vyjadreniach zľahčuje.

Mnohí moderní politici sa síce naučili klásť vence k pamätníkom holokaustu, ale v záujme vlastných cieľov naďalej v spoločnosti pestujú predsudky k menšinám [24]. Zarážajúce je najmä to, že s intolerantnými prejavmi sa stretávame u ľudí vo vysokých štátnych funkciách, čo vysiela nebezpečný signál verejnosti [24].

Ako varovný príklad slúžia historické predsudky predsedu koaličnej SNS Jána Slotu, ale aj urážlivé Mečiarove komentáre o židovských predkoch politických oponentov v parlamente [24].

Tento prístup je nesmierne nebezpečný, pretože keď politici stavajú svoju popularitu na nenávisti voči celým skupinám ľudí, populizmus a extrémizmus dostávajú opäť zelenú [1].

Dnes tak s veľkými obavami sledujeme, že opäť dostáva reálnu šancu neofašizmus a neonacizmus, pričom toto hnedé nebezpečenstvo narastá v celej Európe [25].

"Môžu si za to sami." Pozor na podhubie stereotypov v spoločnosti

Postoj súčasnej slovenskej spoločnosti k židovskej menšine zostáva stále pomerne zložitý a je plný pretrvávajúcich stereotypov z minulosti.

Pre veľkú časť majority predstavujú tradície a hodnoty judaizmu zaujímavú, no stále neznámu a tajomnú krajinu, o ktorej platí známe pravidlo "hic sunt leones" (tu žijú levy) [26].

Mnohé inštitúcie, ako napríklad Dokumentačné stredisko holokaustu, sa dnes snažia komunite pomáhať, aby sa zbavila mýtu o "tajomnosti Židov", ktorý dodnes zdieľa časť verejnosti [26].

Miera antisemitizmu na dnešnom Slovensku je v porovnaní s nedávnou minulosťou žiaľ opäť na výraznom vzostupe. Zatiaľ čo bezprostredne po vojne bol otvorený antisemitizmus potlačený do úzadia, obdobie komunizmu prinieslo štátom riadenú represiou a skrytú latentnú nenávisť [26].

Výsledky novodobých sociologických výskumov Oľgy Gyárfášovej jasne ukazujú, že až 73,9 % opýtaných zo židovskej komunity zažilo kvôli svojmu pôvodu verbálne útoky a vyše tri percentá aj fyzické násilie [26].

Prekvapujúce a smutné je, že otvorený antisemitský postoj dnes nie je cudzí ani niektorým zástupcom slovenskej katolíckej cirkvi. Varovným príkladom je kňaz Emil Floriš z Čadce, ktorý počas svojej verejnej kázne v septembri 2014 šokujúco uviedol, že Židia si za holokaust môžu sami [27].

Tieto udalosti sú obrovským výkričníkom a dokazujú, že nenávisť, ktorá sa pred desaťročiami zhmotnila v kódexe, akoby dnes mnohým už vôbec nevadila [16].

Na zlepšenie vzťahu slovenskej spoločnosti k Židom a odstránenie predsudkov sú nevyhnutné jasné, systematické a dlhodobé kroky. Odborníci sa jednoznačne zhodujú, že absolútne najdôležitejšie je poctivé vzdelávanie v oblasti ľudských práv a priama historická reflexia [28].

V školách nestačí len formálne pridať hodinu dejepisu, ale deti musia byť hlbšie informované a mali by povinne navštíviť miesta s historickou pamäťou, ako je napríklad bývalý tábor v Seredi [25].

Ďalším dôležitým krokom je otvorené verejné rozprávanie o holokauste a pravidelné premietanie silných dokumentárnych filmov pre mladú generáciu. Keby totiž celá spoločnosť detailne poznala mená aj osudy obetí holokaustu, antisemitizmus by sa určite nevracal tak ľahko, ako to vidíme dnes [16].

Spoločne musíme chrániť naše demokratické inštitúcie a nikdy nedopustiť ich fatálne zneužitie podporovateľmi totalitných režimov [15].

Napokon, samotní politici nesmú v parlamente a vo verejnom priestore tolerovať morálne úniky či zľahčovanie národnej histórie.

Občianske iniciatívy vyzývajú najvyšších ústavných činiteľov, aby svoj morálny kredit neprezentovali len verbálnymi vyhláseniami, ale najmä vyvodzovaním prísnych politických dôsledkov pri akýchkoľvek prejavoch intolerancie [24].

Ak totiž zotrváme pri tichej tolerancii rasizmu v dnešnej politike, znamená to len jediné, a to, že sme sa z tragédie Židovského kódexu vôbec nič nenaučili [1].

Zoznam referencii

[1] SaS | Nenávisť sa nesmie stať normálnou súčasťou politiky. História ukázala, kam až môže viesť https://www.sas.sk/clanok/12014/nenavist-sa-nesmie-stat-normalnou-sucastou-politiky-historia-ukazala-kam-az-moze-viest

[2] Ivan Kamenec and Madeline Vadkerty, Anti-Semitism and the Ľudák Regime, paper delivered online at a conference conducted under the auspices of the Holocaust Documentation Center in Bratislava, September 8, 2020, entitled Slovakia and the Holocaust: Histories and Legacies of a Model Nazi Ally. To be published. See: https://www.facebook.com/events/1512682472237102/?ref=newsfeed

[3] K Salzburgu bližšie pozri Lipták, Ľubomír. Príprava a priebeh salzburských rokovaní roku 1940 medzi predstaviteľmi Nemecka a slovenského štátu. 1965, in: Historický časopis 13, sv. 3, s. 326-365.

[4] Bližšie pozri - Tesnopisecké správy Snemu Slovenskej republiky, 43. zasadnutie z 3. septembra 1940. S SR 1939-1945, 43. schůze, část 1/1 (3. 9. 1940)

[5] § 1 ods. 1 úst. zákona č. 210/1940 Sl. z.

[6] Rebekah Klein-Pejšová: Dejiny Židov na Slovensku

[7] O niektorých mýtoch v dejinách vojnovej Slovenskej republiky https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/nasa-univerzita/article/o-niektorych-mytoch-v-dejinach-vojnovej-slovenskej-republiky

[8] Židovský kódex vydala vláda vojnovej Slovenskej republiky pred 85 rokmi https://www.epochtimes.sk/zidovsky-kodex-vydala-vlada-vojnovej-slovenskej-republiky-pred-85-rokmi_102090.html

[9] Vašek, A. Protižidovské zákonodarstvo na Slovensku. Bratislava: 1942.

[10] Židovský kódex Slovenský zákonník

[11] Strašný zákon, ktorý odstraňoval Židov - Komentáre - Názory - pravda.sk https://www.pravda.sk/nazory/komentare/clanok/600068-strasny-zakon-ktory-odstranoval-zidov

[12] Pred 75 rokmi u nás prijali hanebný Židovský kódex, pozrite si, čo obsahoval https://www.rusyn.sk/pred-75-rokmi-u-nas-prijali-hanebny-zidovsky-kodex-pozrite-si-co-obsahoval

[13] Zodpovedni | Holokaust.sk https://www.holokaust.sk/historia/slovensko-1938-1945/kto-bol-kto/zodpovedni

[14] POLLÁK, Miroslav; ŠVORC, Peter, Milan Olejník, Patrik Dubovský, Zuzana Kollárová, Ružena Kormošová Spišské exody v 20. storočí. Levoča- Bratislava: Občianske združenie Krásny Spiš a Kalligram, spol. s.r.o., 2015. 228 s. ISBN 978-808101-883-1. Kapitola Ružena Kormošová: Židia na Spiši a ich exody.

[15] Židovský kódex - Mladí proti fašizmu https://www.mladiprotifasizmu.sk/zidovsky-kodex

[16] Obrali ich o mená aj ľudskosť: Prečo sa do Európy opäť vracia nebezpečný antisemitizmus? (videopodcast) | Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/QAjZDhJ/obrali-ich-o-mena-aj-ludskost-preco-sa-do-europy-opat-vracia-nebezpecny-antisemitizmus-videopodcast

[17] Riešenie židovskej otázky v SR ~ Dejepis – Referáty | Zones.sk https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/13744-riesenie-zidovskej-otazky-v-sr

[18] Slovenská republika (1939 – 1945) - Wikipédia https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_republika_(1939_%E2%80%93_1945)

[19] Židovský kódex sme mali krutejší ako nacisti, prijali ho pred 78 rokmi | ta3 https://ta3.com/clanok/158437/zidovsky-kodex-sme-mali-krutejsi-ako-nacisti-prijali-ho-pred-78-rokmi

[20] Pellegrini navrhuje vládu PS a Smeru. A tvári sa, že to myslí vážne – Téma.21 https://tema21.cz/clanek/pellegrini-navrhuje-vladu-ps-a-smeru-a-tvari-sa-ze-to-mysli-vazne

[21] Microsoft Word - Ema Balá~ová, MIchaela }elonková, Poprad.docx http://www.klubsk.net/Listy/Balazova_a_kol.pdf

[22] Výpoveď Mirjam Frankelovej, 18. 11. 2004, Yehud, Izrael, video, archív Jána Hlavinku. In: Hlavinka, J. Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938 – 1945, s. 138.

[23] Židovský kodex z doby války je stinnou stránkou Slovenska, uvedli politici - Křesťan dnes https://www.krestandnes.cz/zidovsky-kodex-z-doby-valky-je-stinnou-strankou-slovenska-uvedli-politici

[24] Storin Internet Klient https://www.nrsr.sk/web/dynamic/Download.aspx?DocID=275460

[25] [PDF] Pamäť národa 3/2017 https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2017.pdf

[26] [PDF] Peter Salner ŽIDIA NA SLOVENSKU PO ROKU 1989 | SAV https://www.sav.sk/uploads/monography/40/137/fulltext/10211219%C5%BDidia%20na%20Slovensku%20po%20roku%201989.pdf

[27] Kňaz Emil Floriš z Čadce počas kázne v septembri 2014 uviedol: Židia si za holokaust môžu sami. Židia si mohli za holokaust sami, kázal kňaz v Čadci - SME

[28] Pred 80 rokmi Slovensko prijalo Židovský kódex https://www.aktuality.sk/clanok/qc7yt6d/pred-80-rokmi-slovensko-prijalo-zidovsky-kodex