Zaútočí Rusko na Poľsko? Nebolo by to prvý krát.
Poľský premiér Donald Tusk nedávno rázne varoval, že Rusko by mohlo zaútočiť na členskú krajinu NATO v horizonte mesiacov, nie rokov [5]. Vzhľadom na túto bezprostrednú hrozbu vyzval na zabezpečenie politickej a logistickej pripravenosti celého východného krídla aliancie na prípadnú ruskú agresiu [5]. Tusk dokonca otvorene vyjadril obavy ohľadom toho, či Spojené štáty americké skutočne splnia svoje spojenecké záväzky v prípade napadnutia Európy [5].
Tieto ostré slová prichádzajú po tom, čo ruské bezpilotné drony opakovane narušili poľský vzdušný priestor [5]. Tusk sa posťažoval, že niektorí spojenci v NATO mali tendenciu tento incident ignorovať, hoci podľa neho išlo o dobre naplánovanú provokáciu voči Poľsku [5]. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev navyše Európanom arogantne odkázal, že ich pokojný spánok sa definitívne skončil, čo si podľa Tuska vyžaduje plnú pozornosť a ostražitosť [9].
Zložitá história
Historické vzťahy medzi oboma národmi sa začali formovať už v desiatom storočí, keď rané Poľsko a Kyjevská Rus prijali kresťanstvo. Kým Poľsko sa v roku 966 priklonilo k rímskokatolíckej cirkvi s latinským jazykom, Rus prijala o niečo neskôr byzantské pravoslávie [1], [10]. Týmto krokom nasmerovali svoje kultúrne sympatie na odlišné svetové strany, pričom Poľsko získalo prístup k technickým inováciám Západu a Rus si zachovala lokálnu identitu vďaka využívaniu staroslovienčiny [1], [10].
Ich prvé interakcie často charakterizoval teritoriálny konflikt, keďže oba štáty od začiatku bojovali o kontrolu nad pohraničnými územiami známymi ako kresy [1]. Predmetom ich veľkého záujmu bola oblasť Červených hradov, cez ktorú viedla dôležitá a mimoriadne výnosná obchodná trasa z Krakova do Kyjeva [10]. Výsledkom tohto napätia bolo, že v roku 1018 poľský vládca Boleslav Chrabrý napadol Rus a nakrátko dobyl samotný Kyjev [10].
Ovládnutie Kremľa
Pokusy o úplné podmanenie z jednej či druhej strany sa tiahli celou históriou, pričom dominancia sa neustále prelievala. Zásadným momentom bolo obdobie začiatkom 17. storočia, keď poľsko-litovská únia využila oslabenie Ruska po vymretí vládnuceho rurikovského rodu a poľské vojská pod vedením hajtmana Žółkiewského úspešne tiahli na Moskvu [7], [14], [17]. Od septembra 1610 do novembra 1612 držala poľská vojenská posádka moskovský Kremeľ, až kým ju nevyhnalo ruské vlastenecké povstanie [14], [17]. Poliaci teda vydržali v Moskve omnoho dlhšie než Napoleon, ktorý sa v roku 1812 musel stiahnuť už po piatich týždňoch.
Rozporcovanie najväčšieho európskeho štátu
Ruský štát však túto okupáciu prežil a v nasledujúcom storočí vyrástol na absolútne najväčšie impérium v tejto časti Európy [17]. V priebehu 18. storočia naopak poľsko-litovská únia čelila vážnym vnútorným problémom, ktoré ju destabilizovali a priviedli až na samotný pokraj anarchie [14]. Vtedy prišiel najničivejší mocenský zásah zo strany Ruska, ktoré v spolupráci s Pruskom a Rakúskom zorganizovalo tri postupné delenia poľského územia [2], [11].
Ruská cárovná Katarína Veľká sa veľmi obávala revolučných myšlienok poľskej ústavy z roku 1791, ktorú považovala za nebezpečnú nákazu demokratických ideí [14]. Samotné delenia z rokov 1772, 1793 a 1795 znamenali úplnú stratu poľskej nezávislosti, čím bol poľský štát nadlho vymazaný z mapy Európy [2], [14]. Rusko si z tohto agresívneho rozdelenia odnieslo suverénne najväčšiu časť, pričom po Viedenskom kongrese kontrolovalo až 82 percent pôvodného poľského územia [11].
Nezávislosť
Poľsko opätovne získalo vytúženú slobodu až po prvej svetovej vojne, no takmer okamžite muselo čeliť novej existenčnej hrozbe z Východu. Poľsko-sovietska vojna z roku 1920 a následné poľské víťazstvo pri Varšave zachránili štát pred inštaláciou bábkového komunistického režimu [4]. Tento krvavý konflikt však ešte viac prehĺbil historický antagonizmus a zanechal v sovietskom Rusku pocit hlbokého poníženia [4].
Mierové podmienky dohodnuté v Rige vydržali necelých dvadsať rokov, kým sa pozornosť Moskvy opäť smrtonosne neobrátila na západného suseda [4]. Počas druhej svetovej vojny si nacistické Nemecko a sovietske Rusko fakticky rozdelili Poľsko vo štvrtom delení, čím krajina opäť stratila svoju ťažko nadobudnutú štátnosť [11], [12]. Po nemeckej invázii vstúpila 17. septembra 1939 na poľské územie aj Červená armáda pod zámienkou ochrany obyvateľstva na východe [15].
Katyň a Varšavské povstanie
Sovietsky zväz plne okupoval východné územia, pričom desaťtisíce poľských občanov a intelektuálov skončili v pracovných táboroch alebo boli brutálne zavraždení [7], [20]. Najznámejším mementom tohto krutého teroru je masaker v Katyni, kde sovietske zložky zlikvidovali tisíce zajatých poľských dôstojníkov [7]. Celkovo zahynulo počas sovietskej okupácie približne 150 000 poľských občanov, kým nemecká okupačná politika si vyžiadala životy vyše piatich miliónov ľudí [19].
Tragickým príkladom kalkulovaného sovietskeho cynizmu bolo aj obrovské Varšavské povstanie, ktoré vypuklo v auguste 1944 pod vedením poľskej Zemskej armády [7], [16]. Zatiaľ čo poľskí vlastenci hrdinsky bojovali proti nacistom, Josif Stalin úmyselne zastavil postup Červenej armády a nechal Nemcov hlavné mesto zrovnať so zemou [7], [16]. Stalin totiž vnímal nezávislý poľský vojenský odboj ako prekážku pri budovaní povojnovej spoločnosti presne podľa sovietskych predstáv [7].
Na východ od železnej opony
Po vojne sa osud Poľska definitívne spečatil na konferenciách v Jalte a Postupime, ktoré mnohí Poliaci vnímali ako zradu zo strany západných spojencov [13], [19]. Krajina prišla o takmer polovicu svojho predvojnového územia na východe, za čo dostala kompenzáciu v podobe bývalých nemeckých území posunutých na západ [13]. Následne sa Poľsko stalo de facto štátom jednej strany a satelitom Sovietskeho zväzu, ktorý mu komunistický systém nanútil proti vôli ľudu [18], [12].
Počas celej nasledujúcej éry socializmu bola poľská ekonomika striktne podriadená potrebám Sovietskeho zväzu [7]. Zatiaľ čo sa krajina do určitej miery urbanizovala, komunistická vláda vládla pomocou represií a potláčala akékoľvek prejavy nespokojnosti vlastnej pracujúcej triedy [18], [7]. Poľská spoločnosť si však napriek tomu zachovala silnú náboženskú vieru a dlhodobý odpor voči režimu nakoniec vyvrcholil vznikom nezávislého odborového hnutia Solidarita [7].
Perspektíva
Existovali vôbec v tejto búrlivej histórii nejaké obdobia skutočne mierových a konštruktívne kooperatívnych vzťahov? Prevažnú časť uplynulého tisícročia charakterizovalo hlboké odcudzenie, pretrvávajúce nepriateľstvo a snahy o vojenskú či politickú dominanciu [3]. Jedinou zdanlivou výnimkou z tohto pravidla bolo paradoxne obdobie komunistickej nadvlády, keď sovietski Rusi vnímali Poliakov aspoň formálne ako svojich strategických spojencov [15].
V súčasnosti sú však poľsko-ruské vzťahy opäť na bode mrazu, pričom geopolitické prognózy európskych lídrov nie sú vôbec optimistické [7], [6]. Lotyšské tajné služby napríklad dôrazne varujú, že Moskva plánuje vojenské provokácie priamo proti baltským krajinám alebo samotnému Poľsku [8]. Očakáva sa, že Rusko siahne skôr po hybridných útokoch, ako sú prieniky rakiet či dronov, aby vyskúšalo pevnosť západnej vojenskej aliancie [5], [8].
Poľský premiér Donald Tusk preto varoval predovšetkým pred blížiacimi sa mesiacmi, ktoré môžu byť pre bezpečnosť celého kontinentu skutočne kritické a zlomové [5]. Vo svetle týchto reálnych hrozieb začínajú európske krajiny pracovať na pláne, ktorý by zabezpečil účinnú obranu kontinentu aj bez priamej účasti Spojených štátov [5]. Súčasťou tejto prípravy sú už aj spoločné vojenské cvičenia Francúzska a Poľska, ktoré priamo simulujú použitie jadrových zbraní voči ruským cieľom [5].
Aké je teda celkové posolstvo premiéra Tuska pre súčasnú západnú civilizáciu? Podľa jeho slov sa nesmieme nechať paralyzovať strachom, ale musíme sa dôkladne pripraviť na všetky možné scenáre bezpečnostného vývoja [5]. Tusk trvá na tom, že akékoľvek nepriateľské kroky Ruska musia okamžite naraziť na tvrdú a jednoznačnú reakciu celého civilizovaného sveta [5].
Zoznam referencií
[1] P. Wandycz, Soviet-Polish Relations, 1917-1921, (Cambridge, Mass., 1969).
[2] I.I. Kostiushko (ed.), Pol’sko-Sovetskaia Voina 1919-1920: ranee ne opublikovannye dokumenty i materialy, vol. 1, (Moscow, 1994), doc. 116, p. 189; Krasnaia Kniga: sbornik diplomaticheskikh dokumentov o russko-pol’skikh otnosheniiakh, 1918-1920, (Moscow, 1920)
[3] See, Chapter 1: Historical Conflict and the Great War, 1914-1918, for further details.
[4] [PDF] Soviet-Polish relations 1919-1921 - Enlighten Theses https://theses.gla.ac.uk/663/1/2009crollphd.pdf
[5] Tusk: Russia Could Attack a NATO Country Within Months, Not Years https://militarnyi.com/en/news/russia-attack-nato-within-months-not-years
[6] NATO's eastern flank must brace for Russian 'escalation' https://tvpworld.com/94009085/polands-tusk-warns-nato-eastern-flank-faces-russian-escalation
[7] POLAND – Russia's Periphery https://russiasperiphery.pages.wm.edu/western-borderlands/poland
[8] Russia preparing possible 'provocation' in Baltic states or ... https://www.theguardian.com/world/2026/jun/26/russia-provocation-baltic-states-poland
[9] Tusk urges NATO to wake up after Russia’s chilling threat to EU https://tvpworld.com/93556762/polands-tusk-urges-nato-action-after-medvedev-threatens-eu
[10] Contemporary Relations between Poland and Ukraine https://www.peterlang.com/document/1058259
[11] Partitioning of Poland | History | Research Starters | EBSCO Research https://www.ebsco.com/research-starters/history/partitioning-poland
[12] Poland After WW2 | Overview & History - Lesson | Study.com https://study.com/academy/lesson/post-war-poland-soviet-occupation-social-unrest-economic-depression.html
[13] Western betrayal - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Western_betrayal
[14] Polish-Lithuanian Commonwealth https://dlab.epfl.ch/wikispeedia/wpcd/wp/p/Polish-Lithuanian_Commonwealth.htm
[15] [PDF] Russian-Polish Relations: A Long Way From Stereotypes to ... https://ciaotest.cc.columbia.edu/olj/int/int_0503b.pdf
[16] Ñ.Í.Áóðèí, Íîâå éø àÿ èñòîðèÿ , ÕÕ âå ê, ó÷å áíèê äëÿ îáùåîáðàçîâàòåëüíûõ ó÷åáíûõ çàâåäåíèé äëÿ 9 êëàññà. Äðîôà. Ì îñêâà. 2000 ãîä.,p.187.
[17] How the Poles Captured Moscow? - Kuryer Polski [en] https://kuryerpolski.us/en/Page/View/jak-polacy-zdobyli-moskwe
[18] Polska. Historia. Polska Rzeczpospolita Ludowa. (Poland. History. People's Republic of Poland.) Archived 9 May 2012 at the Wayback Machine PWN Encyklopedia, Polish Scientific Publishers PWN, 2010. Retrieved 28 February 2014.
[19] Institute of National Remembrance. (2009). Straty osobowe i materialne Polski w latach 1939-1945. IPN.
[20] Anders, W. (1949). An Army in Exile. Macmillan.
