Vojtaššák nemôže byť blahorečený. Komplexné vnímanie osoby je smerodajné

Práve tento extrémny kontrast je dôvodom, prečo je otázka jeho prípadného blahorečenia dodnes predmetom ostrých spoločenských i historických sporov.

Samotný cirkevný proces prípravy jeho blahorečenia z titulu trpiteľstva za vieru mal začať v Spišskej diecéze v roku 1996, po podnete pápeža Jána Pavla II. [1].

V roku 2003 však Svätá stolica v reakcii na silnú kritiku zo strany historikov a židovských organizácií tento proces pozastavila a konštatovala, že blahorečenie nateraz nepovažuje za vhodné [2,14].

Po dlhých rokoch blokovania a skúmania Štátny sekretariát Svätej stolice v októbri 2019 rozhodol o znovuotvorení kauzy na základe predloženia nových archívnych dokumentov [3,24].

Aktuálne prebieha takzvaná rímska fáza blahorečenia, ktorá postúpila do mimoriadne dôležitej etapy. Vo Vatikáne bol rozsiahly dokument o jeho mučeníctve, známy ako Positio super martyrio, predložený na posúdenie historikom z Dikastéria pre kauzy svätých [5,15].

Ak tento súhrnný odborný spis získa kladné stanovisko od historikov a následne aj od teológov, konečné rozhodnutie o blahorečení bude výlučne v rukách samotného pápeža [15].

Pomoc chudobným katolíkom

Jeho priaznivci zvyknú vyzdvihovať niektoré verejné aktivity. Snaha o vyzdvihnutie biskupa na oltár sa opiera predovšetkým o jeho nezlomný postoj voči komunistickému režimu a jeho citeľné zásluhy o rozvoj cirkvi.

Vojtaššák mal zásluhy na rozmachu slovenského katolicizmu po roku 1918. Osobitne treba uviesť, že viedol Katolícku charitu a bol iniciátorom vzniku mnohých cirkevných spolkov [18].

Z jeho pôsobenia bolo v diecéze vybudovaných 49 školských budov, inicioval zriadenie niekoľkých sirotincov, napríklad v Spišských Vlachoch či Ružomberku, a tiež detský domov v Mokradi [1,10,24].

Biskup sa intenzívne venoval aj mediálnej činnosti, keď založil a redigoval časopis Svätá rodina a v Ružomberku zriadil tlačiareň a nakladateľstvo Lev [1,10]. Značnú pozornosť venoval vzdelávaniu duchovenstva, rozšíril kňazský seminár v Spišskej Kapitule a podporoval ďalšie štúdium nadaných kňazov v zahraničí, napríklad v Ríme či Jeruzaleme [1,10,12].

Jeho stúpenci tiež radi podčiarkujú, že viedol mimoriadne skromný a asketický život, zatiaľ čo hmotne pomáhal chudobným študentom poskytovaním štipendií [10,18].

Vojtaššák sa podľa nich tiež prejavil ako zástanca chudobných a utláčaných ešte za čias Uhorska, keď sa aktívne zapájal do národno-politického pohybu po boku Andreja Hlinku [25].

Tiež mal podporovať formovanie slovenskej inteligencie a vysokoškolákov, pre ktorých nechal v Bratislave zriadiť ústav Charitas, slúžiaci na ubytovanie študentiek [24].

Jeho štedrosť, horlivosť a pastoračné aktivity v tomto období tak vytvorili obraz oddaného duchovného pastiera [25].

Obeť komunistického procesu

Najťažšia etapa jeho života, ktorá dnes tvorí jadro snáh o beatifikáciu, nastala po nástupe komunistickej totality. V noci z 15. na 16. septembra 1950 ho príslušníci Štátnej bezpečnosti zatkli a previezli priamo do vyšetrovacej väzby v Prahe-Ruzyni [11].

Následne sa v januári 1951 v Bratislave konal politicky motivovaný a zinscenovaný súdny proces s takzvanými vlastizradnými biskupmi, v ktorom stáli pred súdom spoločne Ján Vojtaššák, Michal Buzalka a Pavol Gojdič [11,22].

Obvinenia z vojenskej zrady, velezrady a špionáže boli celkom vykonštruované a opierali sa o vynútené výpovede zmanipulované stalinskými metódami [11].

Vtedy už vyše sedemdesiatročný biskup Vojtaššák bol exemplárne odsúdený na 24 rokov odňatia slobody, konfiškáciu majetku a obrovský peňažný trest [11,13,22].

Počas dlhých rokov v krutých väzniciach ako Ilava, Leopoldov či Valdice čelil fyzickému i psychickému mučeniu, ponižovaniu a bol nútený vykonávať podradnejšie práce, pričom tento údel mal niesť v hlbokej pokore [13,24,26].

Z výkonu trestu bol Vojtaššák podmienečne prepustený, so silne podlomeným zdravím , až na základe udelenej amnestie v októbri 1963 [11,22].

Komunistický režim mu však prísne zakázal pobyt na Slovensku, a preto musel žiť vo vyhnanstve v charitnom domove v českých Senohraboch a neskôr v Říčanoch pri Prahe [12,13,26]. Tam aj v roku 1965 zomrel, pričom občiansky a súdne bol rehabilitovaný zrušením absurdného rozsudku až po páde režimu v roku 1990 [12,13].

Stúpenec ľudáckeho režimu a deportácií Židov

Napriek tomuto nespornému utrpeniu a mučeníctvu existujú mimoriadne vážne argumenty proti jeho blahorečeniu, ktoré priamo súvisia s jeho politickou angažovanosťou počas druhej svetovej vojny.

V rokoch 1940 až 1945 totiž pôsobil ako člen a neskôr podpredseda Štátnej rady, ktorá bola podľa vtedajšej ústavy najvyšším kontrolným orgánom Slovenského štátu [9].

Týmto krokom prevzal politickú funkciu a priamo sa angažoval v mocenských štruktúrach ľudáckeho režimu, pričom funkciu prijal dokonca predtým, ako oficiálne požiadal Vatikán o súhlas [4,7,18].

Kritici z radov domácich i zahraničných historikov a židovských organizácií dodnes poukazujú na jeho ľahostajnosť k útlaku a hromadným deportáciám slovenských Židov [4,9,17].

Vatikánsky chargé d'affaires v Bratislave Giuseppe Burzio v diplomatickej korešpondencii hlásil, že Vojtaššák zaujal k nehumánnemu plánu deportácií úplne pasívny postoj a v rozhovore naznačil, že Židia sú najhoršími nepriateľmi Slovenska [6,17].

Dokonca prijal s uspokojením správu predsedu Ústredného hospodárskeho úradu Augustína Morávka o tom, že vo vyradení Židov štát štatisticky pokročil a zvýšil bilanciu [9,20].

Arizoval majetok Židov

Ešte temnejšie svetlo na biskupa vrhá jeho preukázaná priama účasť na štátom riadenom procese arizácie židovského majetku.

V novembri 1941 Vojtaššák osobne podpísal arizačnú žiadosť o prevod Kúpeľov Baldovce, ktoré pôvodne patrili židovskému majiteľovi Ladislavovi Friedovi, do vlastníctva Spišského biskupstva [9]. Svoju žiadosť predsedovi príslušného úradu vtedy ukončil ľudáckym pozdravom „Na stráž!“ a biskupstvo následne tento lukratívny majetok aj reálne získalo [9].

Okrem spomínaných kúpeľov sa Spišské biskupstvo podieľalo aj na arizácii poľnohospodárskeho majetku a liehovaru v Betlanovciach [8].

Vojtaššák taktiež v januári 1942 osobne urgoval predsedu Štátneho pozemkového úradu o urýchlenie rozhodnutia o zvyšku majetku patriaceho židovskému občanovi Silbersteinovi [8]. Tieto konkrétne kroky sú z právneho a morálneho hľadiska podľa mnohých historikov, vrátane Ivana Kamenca a Jána Hlavinku, absolútne a jednoznačne neobhájiteľné [4].

Mimoriadne poľutovaniahodný je aj jeho známy udavačský výrok zo zasadnutia Štátnej rady vo februári 1943, kedy priamo upozornil úrady na konkrétnu osobu. Vojtaššák verejne vystúpil s tým, že v Spišskom Podhradí žije Alexander Lőrincz, ktorý tam ako Žid zostal, načo bol tento človek len o jedenásť dní neskôr deportovaný do koncentračného tábora v Novákoch [12,15].

Aj keď niektorí jeho obhajcovia tvrdia, že išlo o pochybného komunistu a nie o bežného občana, udanie človeka do tábora len pre jeho pôvod neobstojí z pohľadu kresťanskej morálky [4,21].

Ďalšou spornou skutočnosťou je jeho vnímanie poľskej menšiny a poľských kňazov, voči ktorým mal podľa dobových svedectiev vystupovať s tvrdou ultranacionalistickou intoleranciou.

Vatikánsky zástupca Giuseppe Burzio vo svojich správach uviedol, že Vojtaššák poľských farárov vyhnal z ich fár a sám seba cynicky označil za človeka, ktorého humánnosť voči nim je až takmer hriešna [17].

Z tohto dôvodu Burzio Vatikánu jasne konštatoval, že od biskupa s povesťou tak veľkého šovinistu sa naozaj nedá očakávať, že by bol o niečo citlivejší voči židovskej komunite [17].

Na druhej strane, obrancovia biskupa pripomínajú, že cirkevná vrchnosť, a s ňou aj Vojtaššák, napokon vystúpila voči štátnym perzekúciám. V roku 1941 sa Vojtaššák pripojil k memorandu slovenských biskupov, ktoré rázne odsúdilo rasizmus ako vieroučný blud, a v marci 1943 podpísal spoločný pastiersky list proti ďalším deportáciám [18,19,21].

Taktiež sa traduje, že v roku 1943 napísal emotívny list ministrovi vnútra Alexandrovi Machovi o ukrutnostiach v táboroch, čo podľa niektorých historikov mohlo ovplyvniť rozhodnutie slovenskej vlády neobnoviť krvavé transporty [6,16,18].

Jasné stanovisko historikov

Súčasní historici a odborníci hodnotia tieto kroky značne odlišne a vytvárajú dva nezmieriteľné tábory. Historička Hana Kubátová zdôrazňuje, že človek môže byť v jednej historickej situácii súčasťou perzekučného režimu a v inej obetou, pričom jedno logicky neruší druhé [23].

Vatikánsky archivár Johan Ickx ho dokonca vo svojej nedávnej knihe otvorene označil za sympatizanta nacizmu a arogantného klamára, čo však niektorí cirkevní historici, avšak často jeho stúpenci. ostro odmietli [3,19].

Pri posudzovaní toho, či by mal byť Ján Vojtaššák blahorečený, je absolútne nutné zvážiť celú komplexnosť jeho osoby.

Na jednej strane stojí nepochybné utrpenie, ktorým prešiel počas komunistickej diktatúry, a jeho pevná viera v časoch najťažšieho prenasledovania katolíckej cirkvi [18]. Na druhej strane tu však vidíme proaktívneho politika a vysokého ústavného činiteľa totalitného štátu, ktorý nesie istý diel spoluzodpovednosti za tragédiu tisícov svojich vlastných spoluobčanov [7,17].

Blahorečenie nie je len obyčajným aktom uznania utrpenia, ale aj formálnym predložením človeka ako dokonalého vzoru kresťanských cností pre celú spoločnosť.

Z môjho pohľadu je však veľmi ťažké, ba až nemožné, považovať za nespochybniteľný morálny vzor niekoho, kto sa osobne podieľal na arizácii cudzieho majetku a aktívne pôsobil v najvyšších orgánoch štátu riadiaceho sa rasovým zákonodarstvom [9,17].

Katolícky kňaz a historik Marek Vadrna k tomu trefne upozornil, že hoci bol Vojtaššák nespravodlivo odsúdený a väznený, táto tragická etapa nesmie v žiadnom prípade zakrývať jeho predchádzajúce konanie [8].

Ak chce byť cirkev skutočným svedomím národa, musí vedieť kriticky zhodnotiť aj zlyhania svojich vlastných najvyšších predstaviteľov. Povýšenie biskupa Vojtaššáka na oltár by v súčasnosti predstavovalo nebezpečnú relativizáciu ľudáckeho režimu a priamu neúctu voči obetiam holokaustu [2,15].

Z týchto dôvodov zastávam pevný postoj, že proces jeho blahorečenia by nemal byť úspešne zavŕšený, pretože jeho fatálne morálne zlyhania v čase druhej svetovej vojny diskvalifikujú jeho inak hrdinský odpor voči komunizmu.

Zoznam referencii

[1] CHALUPECKÝ, Ivan. VOJTAŠŠÁK, Ján. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6. S.1474–1475.

[2] BALÁZS, Marián. Šovinista, arizátor a spolutvorca ľudáckeho režimu má byť blahorečený? To naozaj?. Denník N(Bratislava: N Press), 2021-05-21. Dostupné online [cit. 2026-08-11]. ISSN 1339-844X.

[3] GAZDA, Imrich. Kauza Vojtaššák Blahorečenie ešte nie je na dohľad, ale proces sa pohol dopredu. Denník Postoj(Bratislava: Postoj Media), 2021-11-10. Dostupné online [cit. 2026-08-11]. ISSN 1336-720X.

[4] GETTING, Peter. Cirkev znova skúša blahorečiť biskupa Vojtaššáka, ktorý sa angažoval za Slovenského štátu. SME(Bratislava: Petit Press), 2021-05-14. Dostupné online [cit. 2026-08-11]. ISSN 1335-4418.

[5] Program biskupov: Sväté omše, púte a ďalší liturgický program [online]. Bratislava: Konferencia biskupov Slovenska, 2026-08-10, [cit. 2026-08-13]. Dostupné online.

[6] KERNOVÁ, Miroslava. Ján Vojtaššák: mučeník či kontroverzná postava? Proces blahorečenia trvá už desať rokov. SME(Bratislava: Petit Press), 2006-01-19. Dostupné online [cit. 2026-08-11]. ISSN 1335-4418.

[7] MIKUŠOVIČ, Dušan. Biskup Vojtaššák mal blízko aj k Hlinkovej garde. Jeho blahorečenie je teraz o krok bližšie. Denník N(Bratislava: N Press), 2026-08-13. Dostupné online [cit. 2026-08-14]. ISSN 1339-844X.

[8] KREMPASKÝ, Ján. Arizátor a kolaborant, potom mučeník? V cirkvi sa ozývajú aj hlasy proti blahorečeniu Vojtaššáka. SME(Bratislava: Petit Press), 2026-08-14. Dostupné online [cit. 2026-08-15]. ISSN 1335-4418.

[9] HLAVINKA, Ján; KAMENEC, Ivan. Spory o biskupa Vojtaššáka: Politické a spoločenské aktivity Jána Vojtaššáka v rokoch 1938 – 1945. Bratislava: Dokumentačné stredisko holokaustu, 2008. Dostupné online. ISBN 978-80-969857-1-5.

[10] 12. Ján VOJTAŠŠÁK (1921–1965).In:Spišskí biskupi v histórii [online]. Spišské Podhradie: Spišská Kapitula, [cit. 2026-08-12]. Dostupné online.

[11] LETZ, Róbert. Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. 1. vyd. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2007. 373 s. Dostupné online. ISBN 978-80-969296-6-5.

[12] Spišský biskup Ján Vojtaššák, ktorého nespravodlivo odsúdili za velezradu, sa narodil pred 145 rokmi [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2022-11-14, [cit. 2026-08-13]. Dostupné online.

[13] Vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkvi: Biskupa Spišskej diecézy Jána VOJTAŠŠÁKA bývalý režim nezlomil https://alianciazanedelu.sk/archiv/494

[14] Pred 50 rokmi zomrel biskup Ján Vojtaššák. Dočká sa blahorečenia? | Postoj https://svetkrestanstva.postoj.sk/5288/pred-50-rokmi-zomrel-biskup-jan-vojtassak-docka-sa-blahorecenia

[15] Kauza blahorečenia Vojtaššáka / Proces podľa Trstenského napreduje, židia sa ohradili. PS tvrdí, že cirkev by sa mala od neho dištancovať https://svetkrestanstva.postoj.sk/198690/proces-podla-trstenskeho-napreduje-zidia-sa-ohradili-a-ps-tvrdi-ze-cirkev-by-sa-mala-od-neho-distancovat

[16] (Nielen kubínsky) spor o biskupa Vojtaššáka – Médiá KU https://media.ku.sk/zumag/zumag_publicistika/nielen-kubinsky-spor-o-biskupa-vojtassaka

[17] Kauza biskupa Jána Vojtaššáka | Holocaust https://www.holocaust.cz/zdroje/clanky-z-ros-chodese/ros-chodes-2001/leden-10/kauza-biskupa-jana-vojtassaka

[18] Prof. Róbert Letz: Vojtaššák si uvedomoval, že katolíci musia byť aktívni https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150805025

[19] Za pravdivý obraz biskupa Vojtaššáka – RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV, FARNOSŤ SPIŠSKÁ BELÁ https://rkfarnost.spisskabela.sk/za-pravdivy-obraz-biskupa-vojtassaka

[20] Biskup Vojtaššák a jeho temná fašistická minulosť: A ako sa ÚPN angažuje v jeho rehabilitácii - Miroslav Pomajdik - Blog - Pravda https://miroslav.blog.pravda.sk/2016/08/19/biskup-vojtassak-a-jeho-temna-fasisticka-minulost-a-ako-sa-upn-angazuje-v-jeho-rehabilitacii

[21] TÉMA: Proces s Vojtaššákom po 15 rokoch https://www.postoj.sk/2417/tema-proces-s-vojtassakom-po-15-rokoch

[22] Politicky proces s tromi biskupmi v roku 1951 - www.postoveznamky.sk https://www.postoveznamky.sk/politicky-proces-s-tromi-biskupmi-v-roku-1951

[23] Vatikán ide posudzovať blahorečenie biskupa Vojtaššáka. Za vojny arizoval majetky Židov https://news.refresher.sk/208711-Vatikan-ide-posudzovat-blahorecenie-biskupa-Vojtassaka-Za-vojny-arizoval-majetky-Zidov

[24] Otec biskup Ján Vojtaššák https://rudinska.fara.sk/index.php/2-uncategorised/237-otec-biskup-jan-vojtassak

[25] Tri tváre biskupa https://www.tyzden.sk/casopis/1398/tri-tvare-biskupa

[26] Biskup Ján Vojtaššák (1877–1965) – slovenský mučeník komunizmu - https://christianitas.sk/biskup-jan-vojtassak-1877-1965-slovensky-mucenik-komunizmu