Drahé autá, vily a rozprávkové platy súdruhov v minulosti. Ani Blaha nepohrdne bohatstvom.

Hodnota tejto nehnuteľnosti s bezmála 400 štvorcovými metrami úžitkovej plochy a päťárovým pozemkom ukazuje ostrý kontrast s jeho doterajšou rétorikou [11].

Okrem toho si už pred jedenástimi rokmi kúpil s manželkou veľký byt na Leškovej ulici v tesnej blízkosti Úradu vlády SR [11]. Celková hodnota oboch jeho bratislavských nehnuteľností tak v súčasnosti môže presahovať sumu jeden a pol milióna eur [11,14].

Tento rozpor medzi slovami a činmi nie je nový, pretože už KSČ po roku 1945 kázala o spravodlivosti a rovnosti, no skutočnosť bola úplne iná [12]. Komunistická propaganda vykresľovala kapitalizmus ako poslednú vykorisťovateľskú epochu, pričom kapitalistov označovala za parazitov a žralokov [9,15].

Verejnosť mala byť presvedčená o zločinných úmysloch západného sveta, kde doláre boli spájané s krvou a bežní americkí pracujúci údajne žili v brlohoch s tuberkulózou [9,10].

Na domácej scéne propaganda podobne útočila na takzvaných dedinských boháčov, ktorých obviňovala z vykorisťovania a teroru voči menším roľníkom [6]. Boli obviňovaní z rôznych sabotáží, napríklad zo zámerného odovzdávania obilia zamoreného chrobákmi, aby poškodili zásobovanie [7,8].

Tieto kampane mali za cieľ rozvíriť nevraživosť na dedinách a úplne zničiť súkromný sektor, ktorý bol označovaný za buržoázny prežitok [4,5].

Výdobytky západných kapitalistov voňali aj sovietskym komunistom

Rozpor medzi kázaním o rovnosti a obľubou luxusu siaha priamo k zakladateľom sovietskeho štátu. Vladimir Iľjič Lenin, oslavovaný hrdina robotníckej triedy, mal špecifické sklony k imperialistickej dekadencii, najmä lásku k drahým autám a luxusným domom [2]. Svoj čas napríklad trávil v zhabanom šľachtickom sídle v Gorkom pri Moskve, ktoré komunisti získali od ruskej šľachty [2].

Hneď po revolúcii boľševici zhabali autá cárskej rodiny Romanovcov, z ktorých si Lenin niektoré priamo privlastnil pre svoj osobný úžitok [2]. Obzvlášť často využíval unikátny Rolls-Royce Silver Ghost, ktorý bol v roku 1922 zakúpený v Londýne za 1 850 libier so špeciálnou zľavou [2].

Zaujímavosťou je, že tento luxusný britský automobil mal k dispozícii letný kabriolet aj špeciálnu zimnú verziu s húsenicovými pásmi a lyžami [2].

Hoci komunistická teória nepredpokladala vznik monopolistickej elity, sovietsky systém prerozdeľovania bohatstva fungoval ako utajená hierarchia výhod [2,16]. Takzvaná nomenklatúra mala prístup k špeciálnym výsadám, a hoci boľševici teoreticky nezhromažďovali peniaze, plne si užívali materiálny luxus [2].

Zahraničným vozidlám sa nevyhýbal ani Josif Stalin, ktorý vlastnil vzácne západné autá, ako napríklad kabriolet Packard ZIL 110c [2].

Kam sa podela proletárska striedmosť?

Podobná situácia vládla aj v Československu, kde bolo auto za socializmu samo o sebe luxusom s dlhými čakacími lehotami pre bežný ľud [13]. Elity však mali prednostný prístup nielen k lepším modelom, ale aj k špeciálnym vládnym vozidlám ako Tatra 603 a neskôr Tatra 613 [1,13].

K týmto ikonickým reprezentačným limuzínam sa bežný občan prakticky nemohol dostať, ak nepôsobil vo vysokej straníckej funkcii [1].

Najvyšší stranícki predstavitelia v ČSSR sa radi vozili aj v dovezených sovietskych limuzínach ZIS a ZIL [1]. Napríklad Antonín Novotný dostal do užívania ZIL 111 a Ludvík Svoboda využíval veľmi elegantný voz GAZ M-13 Čajka [1].

Klement Gottwald zasa jazdil v prehliadkovom kabriolete ZIS 110 a jeho vládny špeciál Škoda VOS musel byť špeciálne upravený, aby sa doň vôbec zmestila jeho kyprá manželka Marta [1].

Najdlhšie úradujúci prezident komunistického Československa, Gustáv Husák, bol majstrom tejto ideologickej pretvárky. Na verejnosti si poctivo budoval obraz skromného štátnika, neustále hlásal nutnosť uťahovania opaskov a zdôrazňoval socialistickú rovnosť [17].

Hneď ako sa však zatvorili ťažké dvere jeho vládnych rezidencií, proletárska striedmosť zmizla a nahradil ju exkluzívny komfort [17].

Rozprávkový život vo vilách: výťah, bazén, kino

Husák veľmi rád využíval luxusný vládny areál Vystrkov pri Orlickej priehrade, ktorý bol vybudovaný v hlbokých lesoch úplne mimo zraku verejnosti [17]. Toto sídlo disponovalo súkromným bazénom, kinosálou na premietanie filmov [17].

Kým väčšina bežných obyvateľov žila v panelákoch, komunistické elity často obývali zhabané vily po pôvodných majiteľoch a emigrantoch [3,13]. Tieto lukratívne nehnuteľnosti sa prominentom predávali za zlomky ich skutočnej hodnoty vďaka posudkom, ktoré umelo znižovali ich cenu [3].

O prideľovaní týchto domov nezriedka rozhodovali priamo najvyšší funkcionári, pričom mnohé žiadosti osobne odporúčal vtedajší pražský primátor František Štafa [3].

Napríklad Marián Čalfa získal od Husákovej vlády vilu na pražskej Hanspaulke, ktorú odmietal opustiť aj po páde komunistického režimu [3]. Tajomník ÚV KSČ Josef Havlín zasa získal átriovú vilu v Prahe 6 po tom, čo bol vypracovaný účelový posudok a vila bola bezplatne prevedená na štátny podnik [3].

Bývalý minister stavebníctva Karel Polák si zasa za smiešnu sumu kúpil zhabaný luxusný pozemok v Jevanoch, ktorý pôvodne patril emigrantovi [3].

Prominenti často argumentovali absolútne absurdnými dôvodmi, prečo štátny majetok potrebujú získať do osobného vlastníctva. Miroslav Müller, vedúci oddelenia kultúry ÚV KSČ, si nechal znalcom umelo znížiť životnosť nehnuteľnosti na 25 rokov, aby ju mohol kúpiť mimoriadne výhodne [3].

Komunistický novinár a agent ŠtB Josef Hotmar kúpil dom dokonca za necelých 15 percent jeho reálnej kupnej ceny [3].

Systém papalášskych privilégií nekončil len pri domoch, ale zasahoval do každodenného života elity prostredníctvom špeciálneho prístupu k nedostatkovým tovarom [13]. Symbolom tohto luxusu bol Tuzex, kde sa za ťažko dostupné bony predávalo západné zbožie ako džínsy, kvalitná elektronika či alkohol [13].

Kým bežný občan získaval bony ťažko na čiernom trhu, stranícke špičky mali k valutám a zahraničnému tovaru voľný prístup vďaka svojim pozíciám [13].

Okrem Tuzexu existovali aj striktne uzatvorené predajne a zvláštne zásobovanie určené výhradne pre úzku skupinu straníckej elity [13]. Tieto obchody neboli verejnosti vôbec dostupné a ponúkali kvalitnejšie potraviny či západné produkty bez akéhokoľvek čakania [13].

Zatiaľ čo obyčajní ľudia stáli v dlhých radoch na banány, komunistickí funkcionári nepociťovali žiadny nedostatok a užívali si výhody potajomky [13].

História nám teda ukazuje, že hlasná kritika bohatstva zo strany radikálnych politikov často slúži len ako zásterka a nástroj na ovplyvnenie más. Ako v minulosti prominenti KSČ kázali o rovnosti a pritom hromadili vily a západné autá, tak aj dnes vidíme podobný kontrast u politikov typu Ľuboša Blahu [12,14].

Tento priepastný rozdiel medzi hlásanou ideológiou a reálnym osobným blahobytom zostáva trvalým znakom elít, ktoré sa pasujú za zástupcov bežného ľudu [2,12].

Zoznam referencii

[1] Auta českých prezidentů: V čem jezdili Masaryk, Gottwald nebo Havel? – AutoRevue.cz https://www.autorevue.cz/galerie-aut-ceskych-prezidentu-skodovky-tatrovky-zily-i-bmw

[2] Lenin owned several Rolls Royces including the famous half-tracked Silver Ghost. How did other (lower level) party members react to these... https://www.quora.com/Lenin-owned-several-Rolls-Royces-including-the-famous-half-tracked-Silver-Ghost-How-did-other-lower-level-party-members-react-to-these-rather-upper-class-tendencies

[3] Prominenti https://www.cibulka.net/rescr/pepino/c4.htm

[4] VICENOVÁ, Dominika. Kolektivizácia a jej obete v obciach trenčianskeho regiónu v rokoch 1948 – 1960. Pamäť národa, roč. 3, 2009, č. 1, s. 22.

[5] BARNOVSKÝ, Michal. Sľuby a realita. Slovenská spoločnosť po februárovom prevrate 1948. In: BYSTRICKÝ, Valerián, ROGUĽOVÁ, Jaroslava, eds. Storočie propagandy. Slovensko v osídlach ideológií. Bratislava: AEP, 2005, s. 163, 172.

[6] Mobilizovať stranu na plnenie uznesení IX. sjazdu KSS. Pravda, roč. 31, 1950, č. 128, s. 4.

[7] Pilús, alebo zrniar čierny. Bližšie dostupné na: http://old.agroporadenstvo.sk/ochrana/skodcovia_obilia.htm

[8] Dedinskí boháči – zločinní škodcovia zásobovania. Pravda, 1950, roč. 31, č. 173, s. 5.

[9] Rudé právo, ročník 31, č. 163, str. 2 citace i údaje z článku Bydlení podle „amerického způsobu života“

[10] Pilař: Děti in: Hvězda života. Verše z let 1950-1953, str. 54

[11] Smer pod tlakom Republiky: Fico oživuje mýty o Husákovi, kým Blaha dráždi luxusnou vilou (videopodcast) | Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/aHXCYjo/smer-pod-tlakom-republiky-fico-ozivuje-myty-o-husakovi-kym-blaha-drazdi-luxusnou-vilou-videopodcast

[12] Lubomír Vejražka: Napětí roste, dav se cítí silnější a únor 48 se připomíná — HlídacíPes.org https://hlidacipes.org/lubomir-vejrazka-napeti-roste-dav-se-citi-silnejsi-a-unor-48-se-pripomina

[13] Jak vypadal luxus za socialismu? Takhle žili bohatí v zemi, kde si měli být všichni rovni – PoznatSvět https://www.poznatsvet.cz/historie/socialismus-zivot-luxus-bohati-lide

[14] NAHLAS |aktuality.sk - Podcast - Apple Podcasts https://podcasts.apple.com/cy/podcast/nahlas-aktuality-sk/id1436294543?l=tr

[15] [PDF] Komunistická ideologie v československých filmových pohádkách v ... https://theses.cz/id/t3opk4/Komunistick_ideologie_v_eskoslovenskch_filmovch_pohdkch_v.pdf

[16] HEYWOOD, Andrew: Politické ideologie. Praha 2008.

[17] Bydlení Gustava Husáka. Skrytý luxus, odhlučňovací tunel i soukromý kinosál https://www.drevostavitel.cz/clanek/bydleni-gustava-husaka