Preč s chrípkou!

Vďaka plošnej imunizácii sa každoročne podarí zabrániť 3,5 až 5 miliónom úmrtí na rôzne infekčné ochorenia [4]. Do tohto fascinujúceho príbehu medicínskeho pokroku neodmysliteľne patrí aj neustály boj s meniacim sa vírusom sezónnej chrípky.

"Španielsky" zabijak

Korene vývoja chrípkovej vakcíny siahajú do pochmúrneho obdobia ničivej pandémie španielskej chrípky z rokov 1918 až 1919.

Táto katastrofa usmrtila na celom svete odhadom 20 až 50 miliónov ľudí, pričom zabila aj jedného zo 67 amerických vojakov [25].

Ochrana vojska sa tak logicky stala pre armádu Spojených štátov absolútnou prioritou [25].

Už v roku 1918 otestovala americká vojenská škola medicíny prvé dva milióny dávok ranej vakcíny.

Tieto prvé pokusy však priniesli nepresvedčivé výsledky a skutočný prelom si vyžiadal ďalšie desaťročia vedeckého bádania [25]. Zásadný posun vpred nastal až po lepšom preskúmaní samotného vírusu chrípky v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia.

Výskum

Nové klinické skúšky vakcín s takzvaným usmrteným vírusom sa začali v polovici tridsiatych rokov na britských vojakoch [15], [22].

V roku 1937 sa v Anglicku uskutočnila kľúčová štúdia, pri ktorej bola vojenským jednotkám podaná vakcína z inaktivovaného kmeňa izolovaného z myších pľúc [16]. Následne výskum opäť zintenzívnel na americkej pôde za výraznej podpory armády [22].

V roku 1938 sa známym výskumníkom Thomasovi Francisovi Jr. a Jonasovi Salkovi podarilo úspešne ochrániť americké vojenské sily pred týmto ochorením [17], [18].

Vyvinuli prvú inaktivovanú vakcínu, ktorá ponúkala ochranu proti chrípke typu A aj B [22]. Očkovacia látka bola oficiálne schválená pre vojenské použitie v USA v roku 1945 a následne v roku 1946 aj pre bežných civilistov [22], [24].

Práca na tejto vakcíne mala obrovský presah do celkovej histórie globálnej vakcinácie. Jonas Salk neskôr využil svoje cenné skúsenosti z tohto výskumu na to, aby v roku 1952 vyvinul mimoriadne dôležitú vakcínu proti detskej obrne [17], [18]. V tom istom roku zriadila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prvý globálny systém dohľadu nad cirkulujúcimi kmeňmi chrípky [20].

Meniaci sa očkovací "koktejl"

Tento inovatívny pozorovací systém umožnil odborníkom určiť správne zloženie sezónnych vakcín na základe epidemiológie z predchádzajúcej sezóny [20].

V reakcii na ďalšiu smrtiacu pandémiu z rokov 1957 až 1958 odporučil v roku 1960 hlavný chirurg USA každoročné očkovanie pre špecifické rizikové skupiny.

Medzi tieto zraniteľné kategórie zaradil ľudí s chronickými chorobami, seniorov nad 65 rokov a tehotné ženy [9].

Pomoc zraniteľným skupinám

Cieľové skupiny pre sezónne očkovanie sa naprieč krajinami postupne rozširovali, no zameranie na najzraniteľnejších zostalo zachované.

WHO dodnes prioritne odporúča očkovať tehotné ženy, deti do piatich rokov, seniorov, zdravotníkov a pacientov s pridruženými ochoreniami [40].

Spojené štáty americké majú dokonca zavedené odporúčanie plošne očkovať všetky osoby staršie ako šesť mesiacov [5], [9].

Zaujímavý prístup k ochrane rizikových obyvateľov zaviedli zdravotnícke úrady v husto zaľudnenom Hongkongu.

Tamojší odborníci odporúčajú očkovanie nielen bežným zraniteľným skupinám, ale aj zamestnancom laboratórií, pracovníkom s hydinou či personálu na bitúnkoch ošípaných [37].

Snažia sa tak aktívne predchádzať prípadnému prenosu zvieracích vírusov na ľudskú populáciu.

Nenápadný zabijak

Dôvody na uprednostňovanie týchto kategórií sú jasne podložené alarmujúcimi medicínskymi štatistikami z celého sveta. Len v Spojených štátoch počas chrípkovej sezóny 2023 – 2024 ochorelo odhadom 40 miliónov ľudí [1].

Tento nápor viedol k 470 000 hospitalizáciám a vyžiadal si až 28 000 ľudských životov, pričom obeťami bolo aj 724 detí [1].

Najvyššiu daň si toto respiračné ochorenie pravidelne vyberá v radoch starších obyvateľov.

V spomínanej americkej sezóne seniori nad 65 rokov predstavovali až 68 % všetkých úmrtí a polovicu hospitalizácií [1].

U starších ľudí totiž účinnosť bežnej vakcíny klesá kvôli starnutiu imunitného systému, známemu ako imunosenescencia [19].

Na tento špecifický problém zareagovali úrady v USA v roku 2009 schválením špeciálnej vysokodávkovej vakcíny.

Táto inovatívna receptúra obsahuje štvornásobne vyššie množstvo antigénov ako tradičná vakcína, čím starším pacientom poskytuje oveľa lepšiu ochranu [19].

Ochrana seniorov je o to dôležitejšia, že patria medzi kategórie najviac náchylné na vážne pľúcne a srdcové komplikácie spojené s nákazou [10].

Väčšinový nezáujem

Hoci prínosy očkovania sú medicínsky nespochybniteľné, dobrovoľný záujem svetovej populácie zostáva prekvapivo nízky. Nedávna rozsiahla metaanalýza, ktorá zahŕňala viac ako päťsto štúdií zo 68 krajín, odhalila celosvetovú priemernú mieru zaočkovanosti len na úrovni 24,9 % [29].

Výsledky jasne ukazujú, že v globálnom meradle si vakcínu vyžiada len približne štvrtina ľudí.

Niektoré štáty sa však v tejto štatistike výrazne vymykajú celosvetovému priemeru a idú svetu príkladom.

Absolútnym lídrom je Južná Kórea, kde sezónnu vakcínu proti chrípke každoročne podstúpi približne 86 % tamojšej populácie [28].

Ďalšou úspešnou krajinou je Čile, ktoré ako jediné okrem Kórey takisto prekonáva magickú hranicu osemdesiatich percent [28].

V európskom regióne nájdeme pomerne výrazné rozdiely v zaočkovanosti rizikovej populácie nad 65 rokov. Kým Anglicko a Dánsko dosahujú jedny z najvyšších mier pokrytia spomedzi štátov OECD, Nemecko a Belgicko vykazujú úroveň najnižšiu [14].

Úspech prevencie často závisí od nastavenia štátnych zdravotných politík a prístupnosti samotných očkovacích látok.

Napríklad v Austrálii či v Taliansku ponúkajú rizikovým skupinám obyvateľstva chrípkové vakcíny úplne bezplatne [11], [27].

Taiwan má podobnú štedrú politiku pre ľudí nad 65 rokov, čo tamojší odborníci považujú za hlavný dôvod vysokej zaočkovanosti seniorov [26].

Ešte ráznejší krok zvolili v Saudskej Arábii, kde ministerstvo zdravotníctva nariadilo každoročné povinné očkovanie pre všetkých zdravotníckych pracovníkov [32].

Štáty a medzinárodné organizácie sa snažia propagovať vakcináciu rôznymi kreatívnymi cestami, aby prekonali apatiu občanov.

WHO napríklad vytvára materiály pre sociálne siete a edukačné videá zamerané na to, ako sa vakcíny vyrábajú a prečo zachraňujú životy [40].

Lokálne zdravotnícke kampane sa zasa snažia priblížiť vakcíny mladým ľuďom tým, že očkujú priamo mimo nemocníc, napríklad na pracoviskách či na univerzitách [26].

Covidová éra

Zásadný zlom vo vnímaní a praktizovaní očkovania proti chrípke nepochybne priniesla nedávna pandémia ochorenia COVID-19.

V roku 2020 odborníci z celého sveta varovali pred hrozivým scenárom takzvanej "twindémie", teda súbežného a rovnako silného šírenia koronavírusu a chrípky [23].

Tento opodstatnený strach z preťaženia nemocníc okamžite podnietil obrovský nárast dopytu po sezónnej vakcíne [13].

Počas prvej fázy pandémie v sezóne 2020 – 2021 miera zaočkovanosti celosvetovo signifikantne stúpla v porovnaní s obdobím pred pandémiou [2].

Napríklad v Spojených štátoch vzrástol počet podaných dávok na konci roka 2020 o 9 % v porovnaní s predchádzajúcimi sezónami [33]. V Grécku sa v tomto kritickom období pokrytie obyvateľstva zvýšilo z pekných 76 % na úctyhodných 83 % [30].

Extrémny záujem o ochranu zažívali aj v Austrálii, kde sa vláda poponáhľala so zavedením inovatívnych logistických pravidiel.

Štát sprístupnil očkovanie na otvorených parkoviskách, v komunitných halách a kostoloch, aby ľudia mohli bezpečne dodržiavať sociálne rozostupy [12]. Dopyt bol taký enormný, že vláda musela požiadať firmu Seqirus o urýchlené vyrobenie ďalších dvoch miliónov dávok vakcín [11], [12].

Pandémia rovnako prinútila prehodnotiť priority mnohých zdravotníckych pracovníkov, ktorí pre pacientsky kontakt tvoria vysoko rizikovú skupinu.

V jednom z talianskych onkologických inštitútov dosiahla zaočkovanosť personálu v pandemickej sezóne historické maximum 53,8 % [27].

Predstavovalo to masívny nárast o takmer 30 % v porovnaní s obdobím pred príchodom nového koronavírusu [27].

Všetko nasvedčovalo tomu, že ľudstvo si vytvorilo zodpovednejší prístup k prevencii respiračných infekcií. Okrem snahy chrániť seba a iných zohral dôležitú úlohu aj strach zo závažnosti samotného ochorenia v čase obmedzeného prístupu k zdravotnej starostlivosti [34].

Tento nečakaný boom očkovania proti chrípke však netrval dlho a po odoznení hlavnej hrozby prišiel nečakaný pád.

Post pandemický pokles

Už v sezónach 2021 – 2022 a následne v rokoch 2022 – 2024 začali celosvetové štatistiky naberať strmý klesajúci trend [2], [21].

V Spojených štátoch zaznamenali každoročný pokles zaočkovanosti o 2,3 percentuálneho bodu, pričom v americkom regióne ako takom padla miera očkovania dospelých celkovo o 21 % [21], [31]. Úpadok paradoxne zasiahol najmä tie skupiny, pre ktoré je chrípka najviac nebezpečná.

V USA padla zaočkovanosť seniorov nad 65 rokov z takmer 65 % na úroveň 49,2 % [21].

Drastický prepad zaznamenali americkí pediatri aj u malých detí a dospievajúcich študentov. Počas predpandemickej zimy sa očkovalo viac ako 56 % mládeže, no do sezóny 2022 – 2023 toto číslo kleslo len na 43,6 % [42].

Tento znepokojujúci trend potvrdzujú aj údaje zo štátov, ktoré mali predtým takmer ukážkové výsledky imunizačných kampaní.

V Južnej Kórei, ktorá patrí ku globálnym lídrom, klesli čísla plošne o viac ako 10 % [38]. Prepad tu nastal napriek existencii bezplatných národných programov, a to najmä u seniorov a chronicky chorých pacientov s nižším príjmom a vzdelaním [38], [39].

Rovnaký demografický problém hlásili aj odborníci z Austrálie. Tamojšia miera očkovania u ľudí nad 65 rokov sa v poslednom období zasekla na zhruba šesťdesiatich percentách, čo je hlboko pod číslami z predchádzajúcich úspešných sezón [41].

Mnohí experti predpokladali, že dlhé mesiace neustáleho zamerania na koronavírus spôsobia v spoločnosti obrovskú mieru únavy z očkovania [10].

Celosvetové vedecké štúdie dávajú tomuto pesimistickému predpokladu jednoznačne za pravdu. K zníženej ochote očkovať sa nepochybne prispela nielen spomínaná únava z vakcín, ale aj mylný pocit, že rúška a sociálny odstup úplne vymazali hrozbu chrípky [6].

Bezprecedentnú rolu však v tomto celosvetovom zlyhaní zohral najmä nekontrolovateľný nárast internetových dezinformácií.

Nepravdivé mýty, ktoré sprevádzali uvedenie vakcín proti COVID-19, sa nebezpečne preliali aj na postoj ľudí k bežnej vakcíne proti sezónnej chrípke [35], [36].

Odborníci sa zhodujú, že táto rozsiahla dezinformačná vlna vážne nalomila dovtedajšiu dôveru k vede a postupom verejného zdravotníctva [7], [8].

Pre návrat k bezpečným číslam zaočkovanosti bude svet musieť systematicky vybudovať stratenú dôveru verejnosti a oživiť pochopenie individuálneho zdravotného rizika [3].

Zoznam referencií

[1] Preliminary Estimated Flu Disease Burden 2023–2024 Flu Season|Flu Burden|CDC. Available online: https://www.cdc.gov/flu-burden/php/data-vis/2023-2024.html (accessed on 17 December 2024).

[2] McLean, H.Q.; Belongia, E.A. Influenza Vaccine Effectiveness: New Insights and Challenges. Cold Spring Harb. Perspect. Med. 2021, 11, a038315.

[3] Epidemiological Transitions in Influenza Dynamics in the United States: Insights from Recent Pandemic Challenges https://www.mdpi.com/2076-2607/13/3/469

[4] WHO. Vaccines and immunization: World Health Organization; 2025 [Available from: https://www.who.int/health-topics/vaccines-and-immunization#tab=tab_1

[5] CDC. Seasonal Flu Vaccine Basics. Centers for Disease Control and Prevention; 2024 [Available from: https://www.cdc.gov/flu/vaccines/index.html

[6] CDC. About Estimated Flu Burden. Centers for Disease Control and Prevention; 2024.

[7] Welch VL, Metcalf T, Macey R, Markus K, Sears AJ, Enstone A, et al. Understanding the Barriers and Attitudes toward Influenza Vaccine Uptake in the Adult General Population: A Rapid Review. Vaccines (Basel). 2023; 11 (1): 180. doi: doi:10.3390/vaccines11010180 PMID:36680024 PMCID:PMC9861815

[8] Skyles TJ, Stevens HP, Obray AM, Jensen JL, Miner DS, Bodily RJ, et al. Changes in Attitudes and Barriers to Seasonal Influenza Vaccination from 2007 to 2023. J Community Health. 2024; 49 (2): 207 – 17. doi: doi:10.1007/s10900-023-01277-7 PMID:37697225

[9] Influenza Historic Timeline 1930 and Beyond | Pandemic Influenza (Flu) | CDC https://archive.cdc.gov/www_cdc_gov/flu/pandemic-resources/pandemic-timeline-1930-and-beyond.htm

[10] Flu season 2021/22 is approaching: flu vaccination may be more important than ever to protect the most vulnerable | IFPMA https://www.ifpma.org/insights/flu-season-2021-22-is-approaching-flu-vaccination-may-be-more-important-than-ever-to-protect-the-most-vulnerable

[11] Stepping up flu vaccine supply - Seqirus to supply additional two million flu vaccines to Australia . 19 April 2020. https://www.seqirus.com.au/news/seqirus-to-supply-additional-two-million-flu-vaccines-to-australia (Accessed 8 July 2020).

[12] What If Flu and COVID-19 Overlap? Australia Is Trying to Avoid That Scenario . Healthline. 11 May 2020.https://www.healthline.com/health-news/australia-dealing-with-possible-flu-covid-combination (Accessed 8 July 2020).

[13] Seasonal influenza vaccination during a pandemic - PMC https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7553691

[14] Adult flu vaccination coverage | Nuffield Trust https://www.nuffieldtrust.org.uk/resource/adult-flu-vaccination-coverage

[15] Davenport FM. The search for the ideal influenza vaccine Post-graduate Medical Journal 1979 55 78 86 doi:10.1136/pgmj.55.640.78 PMCID:PMC2425372 PMID:461277

[16] Francis T. Vaccination against influenza Bull World Health Org 1953 8 725 741 PMID:13094502 PMCID:PMC2554195

[17] Parodi V, Florentiis D, Martini M, Ansaldi F. Inactivated influenza vaccines: recent progress and implications for the elderly Drugs Aging 2011 28 93 106 PMID:21275435 doi:10.2165/11586770-000000000-00000

[18] Barberis I, Martini M, Iavarone F, Orsi A. Available influenza vaccines: immunization strategies, history and new tools for fighting the disease J Prev Med Hyg 2016 57 E41 E46 PMID:27346939 PMCID:PMC4910442

[19] Falsey AR, Treanor JJ, Tornieporth N, Capellan J, Gorse GJ. Randomized, double-blind controlled phase 3 trial comparing the immunogenicity of high-dose and standard-dose influenza vaccine in adults 65 years of age and older J Infect Dis 2009 200 172 180 PMID:19508159 doi:10.1086/599790

[20] WHO Global Influenza Surveillance Network (GISN) http://www.who.int/influenza/gisrs_laboratory/en/ [Accessed 20/9/2016].

[21] The impact of the COVID-19 pandemic on influenza vaccination: A multi-year interrupted time series analysis https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1201971225002395

[22] The “History” of the Flu Vaccine From 1940 to 2030? - FluCamp https://flucamp.com/the-history-of-the-flu-vaccine-from-1940-to-2030

[23] Identification of groups at high risk for under-coverage of seasonal influenza vaccination: A national study to inform vaccination priorities during the COVID-19 pandemic - PMC https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8677422

[24] /teams/global-influenza-programme/vaccines

[25] https://artsandculture.google.com/story/wwVRjxWcNcJiqw

[26] Differences and Disparities in Seasonal Influenza Vaccine, Acceptance, Adverse Reactions, and Coverage by Age, Sex, Gender, and Race - PMC https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8551304

[27] How has COVID-19 pandemic changed flu vaccination attitudes among an Italian cancer center healthcare workers? - PMC https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8903766

[28] Flu Vaccination Rates by Country 2026 https://worldpopulationreview.com/country-rankings/flu-vaccination-rates-by-country

[29] Chen C, Liu X, Yan D, Zhou Y, Ding C, Chen L, Lan L, Huang C, Jiang D, Zhang X, et al. Global influenza vaccination rates and factors associated with influenza vaccination. Int J Infect Dis. 2022;125:153–163. doi: 10.1016/j.ijid.2022.10.038.

[30] Arriola CS, El Omeiri N, Azziz-Baumgartner E, Thompson MG, Sotomayor-Proschle V, Fasce RA, Von Horoch M, Enrique Carrizo Olalla J, Aparecida Ferreira de Almeida W, Palacios J, et al. Influenza vaccine effectiveness against hospitalizations in children and older adults—data from South America, 2013–2017. A test negative design. Vaccine: X. 2019;3:100047. doi: 10.1016/j.jvacx.2019.100047.

[31] Nogareda F, Gharpure R, Contreras M, Velandia M, Lucia Pacis C, Elena Chevez A, Azziz-Baumgartner E, Salas D. Seasonal influenza vaccination in the Americas: progress and challenges during the COVID-19 pandemic. Vaccine. 2023;41(31):4554–4560. doi: 10.1016/j.vaccine.2023.06.024.

[32] Alkathlan M, Khalil R, Alhemaidani MF, Alaed GH, Almutairi SM, Almalki HA, Alghofaili RH, Al-Wutayd O. Trends, uptake, and predictors of influenza vaccination among healthcare practitioners during the COVID-19 pandemic flu season (2020) and the following season (2021) in Saudi Arabia. J Multidiscip Healthcare. 2021;Volume 14:2527–2536. doi: 10.2147/JMDH.S330029.

[33] Roman PC, Kirtland K, Zell ER, Jones-Jack N, Shaw L, Shrader L, Sprague C, Schultz J, Le Q, Nalla A, et al. Influenza vaccinations during the COVID-19 pandemic — 11 U.S. Jurisdictions, September–December 2020. MMWR Morb Mortal Wkly Rep. 2021;70(45):1575–1578. doi: 10.15585/mmwr.mm7045a3.

[34] Kong G, Lim N-A, Chin YH, Ng YPM, Amin Z. Effect of COVID-19 pandemic on influenza vaccination intention: a meta-analysis and systematic review. Vaccines. 2022;10(4):606. doi: 10.3390/vaccines10040606.

[35] Puertas EB, Velandia-Gonzalez M, Vulanovic L, Bayley L, Broome K, Ortiz C, Rise N, Vera Antelo M, Rhoda DA. Concerns, attitudes, and intended practices of Caribbean healthcare workers concerning COVID-19 vaccination: a cross-sectional study. Lancet Reg Health–Am. 2022;9:100193. doi: 10.1016/j.lana.2022.100193.

[36] Soo RJJ, Chiew CJ, Ma S, Pung R, Lee V. Decreased influenza incidence under COVID-19 control measures, Singapore. Emerg Infect Dis. 2020;26(8):1933. doi: 10.3201/eid2608.201229.

[37] Centre for Health Protection - Frequently Asked Questions on Seasonal Influenza Vaccination for the 2026-27 Season in Hong Kong https://www.chp.gov.hk/en/features/100764.html

[38] Kim DJ, Cho KH, Kim S, et al. Influenza vaccination before and during the COVID-19 pandemic in the elderly in South Korea. J Infect Public Health, 2023; 17, 503−8.

[39] Guan HY, Zhang LD, Chen XZ, et al. Enhancing vaccination uptake through community engagement: evidence from China. Sci Rep-UK, 2024; 14, 10845.

[40] Immunization, Vaccines and Biologicals https://www.who.int/teams/immunization-vaccines-and-biologicals/diseases/seasonal-influenza

[41] National Centre for Immunisation Research and Surveillance (2024) Influenza vaccination cumulative % coverage by age group – all people. NCIRS. https://ncirs.org.au/influenza-vaccination-coverage-data/all-people-2020-2024-ytd (accessed 11 August 2024)

[42] Rane MS, Gopalan G, Nahmias J, Rinke ML, Teasdale CA. Influenza vaccination trends among children and adolescents, 2017-2023. JAMA Netw Open. 2026;9(6):e2617332. doi:10.1001/jamanetworkopen.2026.17332