Havel na Hrad!

Pochádzal z významnej podnikateľsko-intelektuálnej rodiny, ktorá bola pevne spojená s českým kultúrnym a politickým dianím [10,11,19].

Vplyvná a bohatá rodina

Jeho starý otec z matkinej strany bol uznávaný diplomat a starý otec z otcovej strany, známy okultista Vácslav Havel, zasa postavil chýrny pražský Palác Lucerna [10,13].

Vplyvný strýko Miloš navyše založil slávne Filmové štúdio Barrandov [6,10,11]. Bezstarostné detstvo tohto chlapca sa však náhle skončilo po nástupe komunistov k moci v roku 1948 [20].

Mladosť

Komunisti rodine zhabali majetok a pre svoj „buržoázny“ pôvod nemohol mladý Václav riadne študovať humanitné odbory [2,11,20]. Režim ho označil za triedneho nepriateľa, a preto sa musel vyučiť len za chemického laboranta [2,10,20].

Popritom ako pracoval v továrni, usilovne chodil do večernej školy a gymnázium úspešne absolvoval v roku 1954 [10,19,20].

Keďže jeho prihlášky na vysnívanú filmovú akadémiu komisia opakovane odmietala, začal študovať na ekonomickej fakulte pražského ČVUT [2,10,19]. Toto technické štúdium ho však nenapĺňalo a po dvoch rokoch ho dobrovoľne opustil [19,23]. Neskôr v rokoch 1957 až 1959 riadne absolvoval základnú vojenskú službu [11].

Úspech v divadle

Po vojenčine začal pracovať ako obyčajný javiskový technik, najprv v Divadle ABC a následne od roku 1960 v pražskom Divadle Na zábradlí [2,11,19].

Počas voľnejších šesťdesiatych rokov sa mu popri práci podarilo diaľkovo vyštudovať dramaturgiu na DAMU [2,10,11]. Z technika sa tak pomerne rýchlo vypracoval na asistenta réžie, dramaturga a neskôr na oceňovaného autora [2,19].

Už od svojich dvadsiatich rokov aktívne prispieval do viacerých literárnych časopisov a stal sa z neho významný predstaviteľ absurdného divadla [2,10,11]. Jeho prvá veľká hra s názvom Zahradní slavnost mala úspešnú premiéru v roku 1963 [10,19,23].

Divadlo a politika nemali u neho nikdy od seba ďaleko, pretože jazyk využíval ako cielený prostriedok na odhaľovanie mechanizmov politickej manipulácie [20].

Ako nadaného dramatika ho hlboko ovplyvnili diela svetových autorov, akými boli Samuel Beckett či Eugène Ionesco [20]. Globálne uznanie mu v zahraničí priniesli mnohé medzinárodné ocenenia, no doma musel čeliť úplne inej realite [10,19].

Čím lepšie mal renomé medzi inteligenciou, tým viac priťahoval pozornosť cenzorov, až kým režim jeho diela v roku 1971 definitívne nezakázal [20].

Snaha o život v pravde sa trestá

Havlova silná politická angažovanosť sa naplno prejavila už počas Pražskej jari v roku 1968, keď pôsobil v Klube angažovaných nestraníkov [2,11]. Po hanebnom vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa odvážne postavil na stranu odporu a odmietol z vlasti ujsť [2,20].

Nastupujúci normalizačný režim mu ihneď znemožnil prácu v divadle, a tak sa v roku 1974 zamestnal ako robotník v trutnovskom pivovare [2,11].

Práve drsné prostredie pivovaru ho inšpirovalo k napísaniu slávnej hry Audiencia, v ktorej po jeho boku zažiaril rovesník, herec a dobrý priateľ Pavel Landovský [2].

V roku 1975 prelomil mlčanie a napísal otvorený list prezidentovi Gustávovi Husákovi, v ktorom ostro kritizoval deficity demokracie v normalizovanej spoločnosti [2,10,19].

Charta 77

Jeho odbojná disidentská činnosť potom vyvrcholila na začiatku roku 1977 verejným publikovaním Charty 77 [10,11,19].

Václav Havel bol jedným zo zakladateľov tejto vplyvnej občianskej iniciatívy a spolu s filozofom Janom Patočkom či Jiřím Hájkom slúžil ako jej prvý hovorca [10,11,20].

Neúnavne sa zasadzoval za dodržiavanie ľudských práv a v apríli 1978 spoluzakladal Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných [10,19,21]. Režim sa mu za túto drzosť pomstil krutým prenasledovaním a sériou účelových zatknutí [2,10,20].

Počas normalizácie bol z politických dôvodov uväznený celkovo trikrát a za mrežami strávil dohromady takmer päť rokov [2,19,23].

Dlhý pobyt v zlých podmienkach a neliečené zápaly pľúc mu natrvalo podlomili zdravie [10,19]. Mimoriadna medzinárodná vlna solidarity však zároveň neuveriteľne zvýšila jeho prestíž u domácej i svetovej verejnosti [10].

Revolúcia žiada "Havel na Hrad!"

V kľúčovom novembri 1989 sa disident Havel postavil priamo na čelo Nežnej revolúcie a stal sa spoluzakladateľom Občianskeho fóra [8,10,11].

Jeho plamenné prejavy z balkóna vydavateľstva Melantrich na Václavskom námestí priťahovali obrovské davy a prebúdzali v národe zabudnutú nádej [2,10,20].

Rýchlo sa pretransformoval z ráčkujúceho intelektuála na odvážneho politika, ktorý začal sebavedomo vyjadrovať želanie uchádzať sa o úrad prezidenta [3].

Koncom decembra 1989 ho ešte stále komunistické Federálne zhromaždenie jednomyseľne zvolilo za prvého nekomunistického prezidenta Československa [11,25].

Zásadnú rolu v tomto historickom kroku zohral vtedajší komunistický premiér Marián Čalfa, ktorý Havlovu kandidatúru dokázal u poslancov presadiť [2,3].

Na oplátku vznikla politická dohoda, že hrdina Pražskej jari Alexander Dubček sa stane predsedom parlamentu [3].

Vo svojom slávnom inauguračnom prejave sľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo na jar roku 1990 skutočne aj splnil [19]. Ako hlava štátu chcel zachovať federáciu oboch národov, no počas jeho funkčného obdobia rástli medzi českými a slovenskými politikmi neprekonateľné štátoprávne rozpory [11,23]. Po voľbách v roku 1992 ho slovenskí poslanci na protest odmietli opätovne zvoliť za prezidenta [9,11,12].

V júli 1992 prijala Slovenská národná rada Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska [9,24]. Václav Havel na to reagoval predčasným odstúpením z funkcie 20. júla 1992, pretože pokojnému rozpadu spoločného štátu už nedokázal zabrániť [11,12,24]. Vo svojom abdikačnom prejave uviedol, že nechce byť brzdou dejinného vývoja ani dosluhujúcim úradníkom [12,26].

Osudové ženy

Celým týmto búrlivým životom plným skúšok ho sprevádzala jeho prvá manželka Olga Šplíchalová [11,18]. Dvojica sa spoznala už v roku 1953 v kaviarni Slavia a zosobášili sa na žižkovskej radnici v roku 1964 [10,13]. Stála po jeho boku počas prenasledovania, väznenia i pádu režimu, pričom z cely jej venoval svoje slávne Listy Olge [7,18].

Hoci sa stala uznávanou prvou dámou disentu a neskôr Hradu, po sláve nikdy netúžila a venovala sa predovšetkým charitatívnej činnosti [11,14,18]. Manželmi boli viac ako tridsať rokov, až kým Olga v januári 1996 nanešťastie nepodľahla vážnemu nádorovému ochoreniu [10,13,19].

Po strate tejto celoživotnej opory si Havel začiatkom roka 1997 prekvapivo vzal za manželku herečku Dagmar Veškrnovú [10,13,18].

Druhá manželka Dagmar sa o neho obetavo starala počas najťažších chvíľ, keď on sám bojoval s rakovinou a inými kritickými zdravotnými komplikáciami [2,10,14].

Napriek pevným manželským zväzkom mal však Havel celoživotnú vášeň a neutíchajúcu slabosť pre iné ženy [13]. Ako spomínal psychológ Ivan Douda, fyzicky síce nevyzeral ako typický kovboj, no vzbudzoval v ženách inštinktívnu potrebu chrániť ho, čím vytváral priam paradoxný eros [13].

Prednosti aj kontroverzie

Táto jeho slabosť sa v minulosti prejavila aj tým, že manželstvo s Olgou takmer stroskotalo pre aféru s bývalou ženou jeho priateľa Pavla Kohouta [13].

Oslavu jeho 75. narodenín neskôr poznačil ďalší škandál, keď spisovateľka Irena Obermannová vydala knihu a verejne tvrdila, že spolu mali utajený milenecký pomer [5]. Tieto hriechy sa na sklonku života snažil vnútorne odčiniť a chvíle pred veľkou narodeninovou oslavou strávil sám spytovaním svedomia na milovanej chalupe v Hrádečku [5].

Silné fajčenie napomohlo jeho problémom s pľúcami a nebolo tajomstvom, že posledný prezident bol aj priaznivcom opojných nápojov všetkého druhu, čo však patrilo k bohémskemu prostrediu, v ktorom sa pohyboval.

Okrem žien sa vo voľnom čase rád obklopoval intelektuálmi a umelcami z celého sveta.

K jeho dlhoročným najbližším priateľom patril herec Pavel Landovský, hudobníci z undergroundovej kapely The Plastic People of the Universe, ale aj miliardár Zdeněk Bakala či architekt Bořek Šípek [2,5,10,20].

Na medzinárodnej scéne udržiaval úzke vzťahy s Dalajlámom či americkou ministerkou a pražskou rodáčkou Madeleine Albrightovou [2,5].

Medzi jeho najväčšie občianske cnosti bezpochyby patrila odvaha chrániť ľudské práva v dobe, keď boli systematicky potláčané [1].

Považoval kolaboráciu s totalitou za absolútne odpornú a pevne veril, že nádej je vždy mocnejšia ako akýkoľvek múr [1]. Vďaka jeho vizionárskemu vodcovstvu a obrovskému rešpektu slúžil ako tá najlepšia pozitívna vizitka republiky v demokratickom svete [1,2].

Počas svojho pôsobenia v politike jasne nasmeroval Česko-Slovensko i neskoršie Česko z východného bloku na moderný Západ [2,10].

Výrazne sa zasadil o zrušenie Varšavskej zmluvy a veľkou mierou prispel ku kľúčovému vstupu Česka do NATO či Európskej únie [10]. Pre mnohých európskych štátnikov bol priam žiarivým symbolom vytrvalosti, jednoty a konečného víťazstva demokracie [20].

Napriek celosvetovému obdivu však nebol bez chýb a čelil oprávnenej vlne kritiky za mnohé kontroverzné politické rozhodnutia [2,11]. Jedným z jeho najspornejších krokov bola rozsiahla amnestia v roku 1990, pri ktorej sa na slobodu dostali aj páchatelia ťažkých zločinov, čo vyústilo do vzbury v Leopoldove a prudkého nárastu kriminality [10,11].

Oponenti tvrdo kritizovali i mnohé udelené individuálne prezidentské milosti, ktorých bolo spolu takmer 2000 a niektoré priamo zasiahli do súdnych procesov jeho známych [10,11].

Jeho domácu popularitu dočasne znížil aj nečakane rýchly sobáš s herečkou Dagmar Veškrnovou po smrti prvej ženy [11].

Navyše, politickí protivníci na čele s Václavom Klausom mu vyčítali prílišné zasahovanie do bežnej vládnej politiky, zákulisné ťahy či skrytú podporu hradných strán [10,11,22]. K istej strate pacifistických ideálov došlo uňho vtedy, keď ako verný spojenec USA otvorene podporil vojenské bombardovanie Juhoslávie a neskorší útok na Irak [2,10,11].

Česko verzus Slovensko

Zaujímavé je, že vnímanie Havlovej osobnosti v Česku a na Slovensku sa líši už od prvých revolučných dní. Keď sa koncom roka 1989 uvažovalo o novom prezidentovi, sám priznal obavu, že Slováci ho zrejme nepodporia, pretože za svojho hrdinu považovali skôr Alexandra Dubčeka [3].

Neskôr mu na Slovensku viacerí neprávom nevedeli zabudnúť rozpad federácie, hoci on osobne bol celý čas za zachovanie spoločného štátu [4,23].

Kritické hlasy na Slovensku však zaznievali aj od známych tvárí ponovembrovej politiky. Dlhoročný premiér Robert Fico ho napríklad verejne a nepodložene obviňoval z cieleného zničenia a likvidácie slovenského zbrojného priemyslu [17]. Známy líder revolúcie Ján Budaj mu zasa vyčítal úzku spoluprácu s komunistami a zákulisné mocenské dohody tesne pred slobodnými voľbami [16].

Zatiaľ čo v domácej politike jeho aura časom klesala a časť verejnosti ho vnímala mimoriadne rozpačito, v zahraničí jeho obrovské renomé zostalo nedotknuté [11,15]. Ako výstižne povedala americká diplomatka Madeleine Albrightová, vďaka nemu slovo Čech a Havel znamená v slobodnom svete úplne to isté [15]. Bez preháňania tak možno konštatovať, že samostatné Slovensko žiaľ nikdy nemalo prezidenta Havlovho formátu a ani v Čechách sa mu zatiaľ nikto z jeho nástupcov nepriblížil.

Aj pätnásť rokov po smrti, ktorá ho dostihla 18. decembra 2011, tak Václav Havel navždy zostáva inšpiratívnym štátnikom, ktorý svetu dokázal, že pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou [2,21].

Zoznam referencií

[1] Česko dalo Václavovi Havlovi posledné zbohom - SITA.sk https://sita.sk/cesko-dalo-vaclavovi-havlovi-posledne-zbohom

[2] Z disidenta prezidentem. Před 10 lety zemřel Václav Havel - Novinky https://www.novinky.cz/clanek/historie-z-disidenta-prezidentem-pred-10-lety-zemrel-vaclav-havel-40381520

[3] Komentár: Ako sa z Václava Havla stal prezident https://www.aktuality.sk/clanok/266490/komentar-ako-sa-z-vaclava-havla-stal-prezident

[4] Spomienky tých, čo boli pri delení Česko-Slovenska https://hnonline.sk/style/vikend/436821-spomienky-tych-co-boli-pri-deleni-cesko-slovenska

[5] Takto oslavoval Václav Havel okrúhle narodeniny (foto) https://hnonline.sk/svet/493574-takto-oslavoval-vaclav-havel-okruhle-narodeniny-foto

[6] https://cs.wikipedia.org/wiki/Milo%C5%A1_Havel

[7] https://cs.wikipedia.org/wiki/Olga_Havlov%C3%A1

[8] https://www.britannica.com/event/Velvet_Revolution

[9] Česko-Slovensko sa rozpadlo pred 15 rokmi https://www.sme.sk/domov/c/cesko-slovensko-sa-rozpadlo-pred-15-rokmi

[10] Václav Havel – Wikipedie https://cs.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1clav_Havel

[11] Václav Havel (1936 – 2011) https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/13416-vaclav-havel-1936-2011

[12] Poslední československý prezident - ČT edu - Česká televize https://edu.ceskatelevize.cz/namet/vaclav-havel-rozdeleni-csr

[13] Osudové ženy Václava Havla: Jediná milenka otriasla jeho manželstvom, ďalšia odmietla život v trojici! | Koktejl.sk https://koktejl.azet.sk/clanok/PgH2E4r/osudove-zeny-vaclava-havla-jedina-milenka-otriasla-jeho-manzelstvom-dalsia-odmietla-zivot-v-trojici

[14] Ivan Medek (stránka neexistuje)

[15] Václav Havel: Politická tragédie v šesti dějstvích

[16] Ján Budaj

[17] Robert Fico

[18] Manželka ... Dobré ránko – citáty, príbehy, fotografie https://www.dobreranko.sk/manzelka-7

[19] FOTO: Pred troma rokmi zomrel Václav Havel, symbol nežnej revolúcie https://www.teraz.sk/magazin/pred-troma-rokmi-zomrel-vaclav-havel/111158-clanok.html

[20] vaclav-havel-bench-jean-monnet-house_sk.pdf https://historicalarchives.europarl.europa.eu/files/live/sites/historicalarchive/files/Havel_documents/vaclav-havel-bench-jean-monnet-house_sk.pdf

[21] Václav Havel - Cena Slobody Antona Srholca https://cenaantonasrholca.sk/laureati/vaclav-havel

[22] Patočka, Jakub: Václav Havel byl součástí odvěkého lidského snažení o lepší svět. In: http://www.jetotak.sk/editorial/vaclav-havel-byl-soucasti-odvkeho-lidskeho-snazeni-o-lepsi-svt

[23] Václav Havel - Prague Castle https://www.hrad.cz/en/president-of-the-cr/former-presidents/vaclav-havel

[24] Václav Havel komentuje výsledky voleb r. 1992 - ČT edu - Česká televize https://edu.ceskatelevize.cz/video/467-vaclav-havel-komentuje-vysledky-voleb-r-1992

[25] Od Nežnej revolúcie uplynie 36 rokov. Spustil ju násilný zásah proti študentom, priniesla demokraciu a slobodu https://www.aktuality.sk/clanok/ayFXA00/brutalny-zasah-na-studentskej-demonstracii-odstartoval-neznu-revoluciu-zasluzila-sa-o-pad-komunizmu-v-ceskoslovensku

[26] https://www.libri.cz/databaze/dejiny/text/t116.html