2026

Fenomén násilia na školách

Keď sa povie útok na škole, mnohým z nás sa okamžite vybavia zábery zo zámoria a amerických stredných škôl.

Najhoršie prípady násilia na školách sa žiaľ končia na tomto mieste. © Wikimedia.org
Najhoršie prípady násilia na školách sa žiaľ končia na tomto mieste. © Wikimedia.org
Námet
Adam Rada
Text
Agent Jack
Korektúra
Adam Rada
Zverejnené
30. septembra 2026

Táto desivá realita však už dávno nie je len fenoménom Spojených štátov. Tragédie tohto typu sa čoraz častejšie odohrávajú aj v Európe a, žiaľ, neobchádzajú ani Slovensko.

V škole ide o život

Slovenskom len nedávno otriasla nepochopiteľná udalosť, ktorá sa odohrala v utorok 29. septembra 2026 ráno na základnej škole v kysuckom Staškove.

Iba 13-ročný žiak ôsmeho ročníka tam nožom zaútočil na svoje okolie [13,19]. Kým obyvatelia obce počuli z areálu len vystrašený krik detí, v budove sa odohrával skutočný boj o život [5,19].

Následky tohto vyčíňania sú absolútne fatálne a mimoriadne tragické. Útok neprežila 61-ročná učiteľka, pričom ďalšia 44-ročná žena utrpela bodné poranenia hrudníka a letecky ju previezli do Žiliny [13,19]. Do nemocnice v Martine transportovali záchranári aj jedno dieťa, ktoré bolo v kritickom stave [13,19].

Staškov bol doteraz známy hlavne ako rodisko skvelého herca Jozefa Kronera, predstaviteľa hlavnej úlohy Tóna Brtka v oscarovom filme Obchod na korze. © Wikimedia.org
Staškov bol doteraz známy hlavne ako rodisko skvelého herca Jozefa Kronera, predstaviteľa hlavnej úlohy Tóna Brtka v oscarovom filme Obchod na korze. © Wikimedia.org

Polícia okamžite začala preverovať tento násilný trestný čin, pričom situáciu sa podarilo dostať pod kontrolu. Riaditeľka školy svojím duchaprítomným a hrdinským konaním dokonca zabránila ešte väčšej tragédii [5,17].

Na miesto okamžite smerovali aj ministri vnútra, zdravotníctva a školstva, ktorí prisľúbili škole maximálnu odbornú podporu [13].

Nie je to po prvý raz

Hoci je prípad zo Staškova šokujúci, naša história ukazuje, že slovenské školy už podobné hrôzy v nedávnej minulosti zažili. Úplne prvý prípad vraždy na našich školách sa odohral 11. júna 2020 v Spojenej škole vo Vrútkach [5,20]. Bývalý 22-ročný žiak sa tam vlámal, smrteľne pobodal zástupcu riaditeľky, ktorý chránil žiakov, a zranil aj ďalšie osoby, kým ho polícia nezastrelila [5,20].

Ďalšia obrovská tragédia sa stala len nedávno, 16. januára 2025, na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi. Osemnásťročný študent tam smrteľne zranil zástupkyňu riaditeľky a len 18-ročnú študentku [5,20,16]. Polícia tohto podozrivého po úteku chytila a súd ho následne vzal do väzby [20].

Známe sú aj prípady, kedy sa tragédii podarilo zabrániť, alebo nemala fatálne následky. Na strednej odbornej škole v Novákoch pred viac ako dvoma rokmi 16-ročný chlapec zaútočil na spolužiakov sekerou, no študenti a učitelia sa stihli zamknúť v triedach [20].

Hrôzostrašný plán mal aj 14-ročný chlapec v Mníšku nad Hnilcom, ktorý chcel sekerou zabiť deviatich spolužiakov, no jeho zámer včas prekazila pedagogička [20].

Nemecko, Fínsko, Čechy ...

Ak sa pozrieme za naše hranice, štatistiky ukazujú, že v Európe je najviac masových útokov v školách evidovaných v Nemecku a vo Fínsku [1].

V Nemecku sa do histórie zapísal masakrom napríklad Erfurt z roku 2002, kde vylúčený študent zastrelil 16 ľudí a spáchal samovraždu [1,11,15].

Gutenbergovo gymnázium, miesto masakru z roku 2002. © Wikimedia.org
Gutenbergovo gymnázium, miesto masakru z roku 2002. © Wikimedia.org

Podobne tragicky skončil aj útok vo Winnendene v roku 2009, ktorý si vyžiadal 15 nevinných obetí [11,15].

Fínsko zasa zažilo krvavé udalosti v mestách Tuusula a Kauhajoki v rokoch 2007 a 2008, kde osemnásťroční mladíci pripravili o život dokopy 18 ľudí [11,15]. Len nedávno, v apríli 2024, strieľal vo fínskej škole v meste Vantaa dokonca len 12-ročný žiak. Tento chlapec, ktorý bol obeťou šikany, smrteľne zranil svojho spolužiaka [15].

Masové útoky sa, nanešťastie, nevyhýbajú ani slovanským krajinám. Desivá streľba na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe z decembra 2023 po sebe zanechala 15 mŕtvych, vrátane 24-ročného študenta, ktorý strieľal [11,15].

David Kozák, ktorý 21. decembra 2023 zastrelil 12 žiakov a dvoch učiteľov a potom aj seba. © Wikimedia.org
David Kozák, ktorý 21. decembra 2023 zastrelil 12 žiakov a dvoch učiteľov a potom aj seba. © Wikimedia.org

V srbskom Belehrade zasa v máji 2023 trinásťročný chlapec zastrelil deväť ľudí, z čoho osem obetí tvorili deti [11,15].

Špecifické USA

Zatiaľ čo v Európe nás tieto udalosti vždy šokujú, v Spojených štátoch amerických majú úplne iné, až epidemické rozmery. Databáza K-12 Shooting eviduje incidenty od roku 1966, kedy bolo zaznamenaných "len" deväť prípadov streľby ročne [14].

Rekordný bol však rok 2022 s 349 prípadmi, pričom hneď ďalší rok bol s 327 incidentmi druhý najhorší v histórii [14].

Situácia v USA, kde existuje zhruba 130-tisíc škôl, je natoľko vážna, že v súčasnosti tam umiera najviac detí práve kvôli násiliu spôsobenému strelnou zbraňou [14]. Zatiaľ čo v 60. rokoch minulého storočia deti najčastejšie umierali pri autonehodách, dnes žijú Američania v nebezpečnej "ére zbraní" [14].

Adam Lanza, ktorý 14. decembra 2012 najskôr zastrelil svoju matku a potom na škole v Sandy Hook 20 šesť a sedemročných detí a 6 učiteľov, nakoniec spáchal samovraždu. © Wikimedia.org
Adam Lanza, ktorý 14. decembra 2012 najskôr zastrelil svoju matku a potom na škole v Sandy Hook 20 šesť a sedemročných detí a 6 učiteľov, nakoniec spáchal samovraždu. © Wikimedia.org

Tieto zbrane si len za jeden nedávny rok vyžiadali v amerických školách rekordných 273 obetí [14].

Prečo?

Čo vlastne vedie mladého človeka k tomu, aby spáchal takýto ohavný a nezvratný čin? Výskumy z prostredia USA ukazujú, že až 61 % páchateľov sa chcelo pomstiť a 34 % chcelo útokom vyriešiť nejaký konkrétny problém [1].

Prekvapivé a mimoriadne smutné je, že 27 % z nich konalo z hlbokého pocitu zúfalstva a chcelo spáchať takzvanú rozšírenú samovraždu [1].

Jeden z najznámejších masakrov - 20. apríl 1999 na strednej škole Columbine v Colorade. © Wikimedia.org
Jeden z najznámejších masakrov - 20. apríl 1999 na strednej škole Columbine v Colorade. © Wikimedia.org

V európskom kontexte sú najčastejšími motívmi šikana, nezáujem okolia a snaha útočníkov zviditeľniť sa [15]. Odborníci upozorňujú, že dlhodobo neriešený konflikt a extrémne zlá klíma v triede vedú priamo k násiliu, ktoré na sebe deti páchajú [12].

Silným spúšťačom mnohých tragédií bolo aj samotné vylúčenie zo školy, ako sa to ukázalo v holandskom Haagu či nemeckom Erfurte [11,15].

Rolu šikany a kyberšikany nemožno pri týchto tragédiách za žiadnych okolností podceňovať. Štatistiky uvádzajú, že každý piaty strelec, ktorý na mieste činu spácha samovraždu, bol počas školských rokov preukázateľne obeťou šikanovania [1].

Práve vylúčenie z kolektívu a pocit izolácie vytvárajú v detskej psychike obrovský tlak, ktorý môže vyústiť do deštruktívneho správania [8,15].

Kyberšikana - nová forma prastarého problému. © Wikimedia.org
Kyberšikana - nová forma prastarého problému. © Wikimedia.org

Smutným mementom dôsledkov šikany na Slovensku je prípad 15-ročného chlapca z Parchovian, ktorý v novembri 2023 skočil zo strechy školy. Podľa jeho otca bola za touto tragédiou práve šikana zo strany rovesníkov [5].

Najdesivejšie na tomto prípade je to, že niektorí spolužiaci si pád chlapca natáčali na telefón a dokonca ho k skoku povzbudzovali [5].

Odborníci sa jednohlasne zhodujú, že k extrémnemu násiliu nedochádza zo dňa na deň bez akýchkoľvek náznakov.

Až 95 % útočníkov myšlienku niekoho poškodiť rozvíjalo postupne a dlhodobo [1]. Zarážajúce je, že 81 % z nich dokonca opísalo svoj zámer a plán útoku minimálne jednej osobe, najčastejšie súrodencom alebo blízkym priateľom [1].

Varovné signály

Varovné signály duševnej nepohody sa dajú rozdeliť do viacerých kategórií, pričom v prvom rade ide o nápadné zmeny v správaní a náladách. Spozornieť treba, ak kedysi stabilné dieťa stráca záujem o svoje obľúbené koníčky, prestáva komunikovať a izoluje sa od okolia [6,8,9].

Obdobie pred útokom veľmi často sprevádza aj náhle zhoršenie študijných výsledkov a absolútna strata záujmu o školu [1,6].

Veľmi nebezpečným signálom je aj porucha základných biologických potrieb, ako sú obrovské problémy so spánkom či s jedlom. Deti môžu trpieť nočnými morami, prejedajú sa, alebo naopak jedlo odmietajú [7,8,18].

Tieto zmeny sa často prejavujú aj fyzicky, kedy sa deti opakovane sťažujú na bolesti hlavy alebo brucha bez zjavnej zdravotnej príčiny [10,18].

Vyhľadať pomoc odborníka žiaľ stále ostáva čiastočne stignatizujúce. © Wikimedia.org
Vyhľadať pomoc odborníka žiaľ stále ostáva čiastočne stignatizujúce. © Wikimedia.org

Najkritickejším prejavom, ktorý by sa nemal nikdy prehliadnuť, je zámerné sebapoškodzovanie a reči o úplnej beznádeji [8]. Ak u dieťaťa zbadáte nevysvetliteľné rany, popáleniny, zakrývanie tela dlhými rukávmi aj v lete, alebo ak často hovorí o smrti, je to alarmujúca situácia [2,8,18].

Mnohí rodičia si totiž až spätne so slzami v očiach uvedomia, že signály tam boli, no nevedeli ich včas a správne prečítať [8].

Aká je najlepšia prevencia?

Zatiaľ čo americké školy sa v reakcii na tieto útoky menia na nedobytné pevnosti, európsky prístup je založený najmä na prevencii. V USA riaditelia bežne montujú nepriestrelné okná, stavajú vysoké ploty a v 15 štátoch majú pedagógovia dokonca povolené nosiť zbrane priamo v triedach [14].

Možný spôsob ako získať rešpekt žiakov v niektorých štátoch USA. © Wikimedia.org
Možný spôsob ako získať rešpekt žiakov v niektorých štátoch USA. © Wikimedia.org

Na Slovensku zasa ministerstvo školstva aktuálne pripravuje zákon, ktorý by riaditeľom v prípade bezpečnostného rizika umožnil skontrolovať tašku či skrinku žiaka [16].

Skutočným kľúčom k dlhodobému zastaveniu tohto fenoménu je však podľa odborníkov dôsledná prevencia a aktívna práca s kolektívom. Na európskej úrovni funguje napríklad vynikajúci projekt SUPERTRIEDA, ktorý je držiteľom titulu najlepšieho školského sociálneho projektu proti šikane v EÚ [12].

Táto metóda je odborníkmi považovaná za najuniverzálnejšiu a najúčinnejšiu pri budovaní zdravých vzťahov v triede [12].

Základným kameňom úspešnej prevencie musí byť vytvorenie atmosféry absolútnej dôvery medzi učiteľmi a ich žiakmi. Študenti sa nesmú báť otvorene hovoriť o svojich problémoch so šikanovaním a škola im musí vždy poskytnúť bezpečné prostredie pre takúto diskusiu [4,9].

Podľa psychológov je pravidelná a úprimná komunikácia medzi školou, rodinou a deťmi doslova nenahraditeľná pri včasnom riešení problémov, ktoré by inak mohli vyústiť do ďalších tragédií [3,13].

Zoznam referencii

[1] Štúdia z prostredia útokov v školách v USA tvrdí, že 81 % útočníkov opísalo svoj zámer minimálne jednej osobe - Duševné zdravie - Zdravie - pravda.sk https://www.pravda.sk/zdravie/dusevne-zdravie/clanok/694394-studia-z-prostredia-utokov-v-skolach-v-usa-tvrdi-ze-81-utocnikov-opisalo-svoj-zamer-minimalne-jednej-osobe

[2] Psychológia (v) škole. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 9788022334839 - DOKUMEN.PUB https://dokumen.pub/psychologia-v-kole-zbornik-prispevkov-z-medzinarodnej-vedeckej-konferencie-9788022334839.html

[3] Kolář, M. (2005). Bolest šikanování. Cesta k zastavení epidemie šikanování ve školách. 2. vydanie, Praha : Portál. 255 s. ISBN 80-7367- 014-3.

[4] Emmerová, I. (2006). Príčiny šikanovania a možnosti prevencie v školskom prostredí. In: Mládež a spoločnosť, roč. 12, č.4, s. 29 - 30.

[5] Prehľad útokov a incidentov na školách | Noviny.sk https://www.noviny.sk/krimi/1069375-prehlad-utokov-a-incidentov-na-skolach

[6] informa%C4%8Dn%C3%AD-text-pro-rodi%C4%8De-varovn%C3%A9-sign%C3%A1ly.pdf https://www.frengp.cz/media/oh2pa3x3/informa%C4%8Dn%C3%AD-text-pro-rodi%C4%8De-varovn%C3%A9-sign%C3%A1ly.pdf

[7] I děti mohou mít vážné psychické problémy https://sancedetem.cz/i-deti-mohou-mit-vazne-psychicke-problemy-jak-je-poznat

[8] Varovné signály psychických obtíží u dětí – VYDRŽ! Nejsi sám. https://www.vydrz.cz/2026/03/23/5-signalu-kere-bycho-nemeli-opomijet

[9] Varovné signály psychické nestability u dětí | Vnitřní záležitosti a společnost https://www.vietnam.vn/cs/canh-bao-nhung-dau-hieu-bat-on-tam-ly-o-tre-noi-vu-va-xa-hoi

[10] Jak poznat, že dítě něco trápí: varovné signály psychických problémů https://www.nn.cz/blog/male-deti-mluvi-telem.html

[11] Streľby na školách nie sú v Európe ojedinelé. Pozrite si chronológiu útokov od roku 2000 | ta3 https://www.ta3.com/clanok/916712/strelby-na-skolach-nie-su-v-europe-ojedinele-pozrite-si-chronologiu-utokov-od-roku-2000

[12] Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní https://www.minedu.sk/data/att/9cf/34101.053c13.html

[13] ONLINE: Po útoku žiaka v Staškove zomrela jedna učiteľka, dieťa je v kritickom stave | Noviny.sk https://www.noviny.sk/krimi/1265424-ziak-zautocil-na-zakladnej-skole-tercom-mali-byt-spoluziaci-aj-ucitel

[14] Ozbrojení učitelé či simulace útěku. Jak se školy v USA brání střelcům - Seznam Zprávy https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-ozbrojeni-ucitele-ci-simulace-uteku-jak-se-skoly-v-usa-brani-strelcum-266834

[15] Na školách v Európe sa strieľalo aj v minulosti. Útočili aj bývalí žiaci https://www.noviny.sk/zahranicie/1071131-na-skolach-v-europe-sa-strielalo-aj-v-minulosti-utocili-aj-byvali-ziaci

[16] Tragické útoky menia pravidlá na školách. Tašky či skrinky žiakov už nebudú nedotknuteľné | ta3 https://www.ta3.com/clanok/1068923/tragicke-utoky-menia-pravidla-na-skolach-tasky-ci-skrinky-ziakov-uz-nebudu-nedotknutelne

[17] Medveď roztrhal starenku († 84) a napadol ďalších dvoch ľudí, vrátane žiaka (12)! Svedkovia opísali chvíle hrôzy https://topky.sk/cl/11/9215011/Medved-roztrhal-starenku----84--a-napadol-dalsich-dvoch-ludi--vratane-ziaka--12---Svedkovia-opisali-chvile-hrozy

[18] Varovné signály - Nevypusť duši https://nevypustdusi.cz/poslouchejme-deti/varovne-signaly

[19] Obyvatelia Staškova opísali chvíle po útoku: Počuli sme len deti, ako kričia. Boli vystrašené https://www.noviny.sk/krimi/1265554-obyvatelia-staskova-opisali-chvile-po-utoku-poculi-sme-len-deti-ako-kricia

[20] Ani Slovensko sa nevyhlo útokom na školách. K týmto tragédiám došlo v minulosti https://www.noviny.sk/slovensko/1071204-ani-slovensko-sa-nevyhlo-utokom-na-skolach-k-tymto-tragediam-doslo-v-minulosti

Dôveryhodnosť článku

80
80
Dôveryhodné