Škandál s opisovaním šokoval vedenie UMB. Ani v minulosti sa plagiátori veľmi nehanbili

Žiaľ prudko aktuálne

Aktuálnemu obvineniu z plagiátorstva na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) čelí prodekan pre vedu a výskum Jozef Michalko [27]. Na tento problém pôvodne upozornila knižnica Univerzity Komenského v Bratislave, pričom následne informácie o kauze medializoval Denník N [27].

Prodekan Michalko spolu s vedúcim Katedry trestného práva Jaroslavom Klátikom odovzdali ako svoju vlastnú vedeckú prácu diplomovku študentky [27]. Ich dvanásťstranový vedecký príspevok, zaradený do univerzitného zborníka, obsahoval celé skopírované pasáže zo spomínanej záverečnej práce [27]. Autori dokonca v texte ponechali aj pôvodné slovné spojenie „cieľom tejto diplomovej práce“ a prebrali nesprávne bibliografické údaje z jej zoznamu literatúry [27].

Obaja pedagógovia vedomé plagiátorstvo odmietajú a obhajujú sa tým, že na publikovanie bola omylom zaslaná nesprávna pracovná verzia textu [28]. Rektor UMB Vladimír Hiadlovský však označil takéto konanie za absolútne neprijateľné a za vážne porušenie akademickej integrity [1]. Po oboznámení sa s detailmi požiadal dekana Právnickej fakulty o bezodkladné odvolanie oboch funkcionárov z ich vedúcich pozícií [27].

V reakcii na tieto udalosti vyvodil Jozef Michalko osobnú zodpovednosť a vzdal sa svojej funkcie prodekana [27]. Rektor UMB zároveň vyhlásil, že tento sporný prípad postúpi na detailné prešetrenie Etickej komisii UMB [27]. Okamžité prerokovanie kauzy touto komisiou, a to aj za prizvania nezávislých odborníkov, verejne požaduje taktiež Študentská rada vysokých škôl [28].

Plagiátorstvo začína už v antike

Samotný pojem plagiátorstvo má svoje korene v staroveku, pričom vychádza z gréckeho slova plagios, čo metaforicky znamenalo krivý alebo zradný [10]. Neskôr sa pretransformoval do latinského výrazu plagiārius, čo v preklade znamená únosca, zvodca či zbojník [11].

Prvé zaznamenané prípady tohto javu siahajú hlboko do histórie, napríklad k sporu medzi autormi Aristónom a Eudórom v prvom storočí pred naším letopočtom [26]. Obaja autori pôsobiaci v Alexandrii napísali navlas podobné diela o rieke Níl, a známy historik a geograf Strabón sa priklonil na stranu Aristóna.

Najznámejší prvý prípad sa však spája s rímskym básnikom Marcom Valeriom Martialom okolo roku 80 nášho letopočtu [5]. Ten obvinil iného básnika, Fidentina, z kopírovania a kradnutia jeho veršov bez uvedenia autorstva [12]. V tejto dobe pred vznikom autorského práva mohol Martialis urobiť len to, že o ňom napísal sériu básní a verejne ho označil za plagiátora [5].

Trestanie preukázaného plagiátorstva bolo v dávnej minulosti skôr ojedinelé a kopírovanie cudzích myšlienok pretrvávalo bez vážnejších následkov [15]. Prípadné spory mali spravidla len súkromný charakter a ich dopady sa prejavovali v profesionálnej, nie v právnej rovine [26]. Až neskôr sa objavili prípady, keď napríklad britská Filologická spoločnosť udelila Jamesovi Plattovi Jr. koncom 19. storočia za jeho konanie prísne verejné pokarhanie [5].

"Dobré" aj zlé motivácie

Pohnútky plagiátorov v histórii boli rôznorodé a často súviseli s charakterom vtedajšieho tvorivého prostredia. Autori napríklad často zostavovali výbery z náboženských textov s predpokladom, že čitatelia ich už budú veľmi dobre poznať [15]. V modernom akademickom prostredí zas študentov k neetickým praktikám tlačí snaha o dokonalé známky, zatiaľ čo od profesorov sa vyžaduje neustále a inovatívne publikovanie [15].

Postoj spoločnosti k duševnému vlastníctvu a plagiátorstvu sa historicky výrazne menil v závislosti od kultúrnych noriem [26].

Historicky sa totiž napodobňovanie a reprodukcia považovali za formu lichôtky, pričom napríklad v hudbe bolo opakovanie motívov znakom úcty [13]. Koncepty povesti a cti mali oveľa vyššiu hodnotu ako samotné vlastníctvo, takže autori boli radšej, keď niekto ich prácu kopíroval, akoby im mali byť falošne pripisované cudzie diela [13].

Kníhtlač prináša zmenu

Počas európskeho stredoveku bolo takzvané plagiátorstvo často brané len ako bežná súčasť literárneho písania a kompilovania [15]. Zmeny začali prichádzať až počas renesancie, keď umelci a vedci začali častejšie podpisovať svoje diela a presadzovať ich vlastníctvo [15]. Zásadný zvrat priniesol vynález kníhtlače v 16. storočí, ktorý umožnil hromadnú distribúciu a viedol k vzniku prvých snáh o kontrolu nad nežiaducim kopírovaním [14].

Koncept krádeže intelektuálnej práce úzko súvisí s rozvojom autorského práva, ktoré odrážalo myšlienku ziskovosti vlastnej duševnej snahy. V roku 1710 bol v Anglicku prijatý prvý moderný autorský zákon známy ako Annein štatút, ktorý tvorcom zaručoval kontrolu nad ich dielami [26].

V osemnástom storočí sa postoje k plagiátorstvu definitívne sprísnili a od autorov sa už očakávalo, že vytvoria vždy niečo celkom originálne [15].

Je paradoxné, že anglický spisovateľ Samuel Johnson zaradil slovo plagiátorstvo do svojho slovníka anglického jazyka v roku 1755 s definíciou zlodeja v literatúre. Jeho vlastný slovník si totiž bez rozpakov prepožičal množstvo definícií z predchádzajúcich podobných dobových diel [5].

Neskôr v 19. storočí historici ako Leopold von Ranke presadili prísne štandardy pre prácu so zdrojmi, čo definitívne ukotvilo moderné chápanie tohto prehrešku [15].

Rodná hruda sa od sveta nelíši

Na Slovensku sa problematika plagiátorstva stala výraznou témou v tridsiatych rokoch 20. storočia, najmä vďaka odvahe literárneho kritika Alexandra Matušku [23].

V roku 1934 sa mu podarilo odhaliť plagiátorstvo Jána E. Bora, ktorý bol známym kritikom literárnej skupiny postupistov [23]. Matuška si všimol, že Bor vo svojej knihe Návrat k minulosti z roku 1933 bez zábran vykrádal myšlienky a priamo formulácie českého kritika F. X. Šaldu [24].

Odhalenie tohto podvodu nebolo jednoduché, pretože slovenské časopisy ako Smery, Slovenské pohľady a Elán Matuškov usvedčujúci článok odmietli zverejniť [8]. Text pod posmešným názvom Historka ze slovenské literatúry nakoniec vyšiel v českom nezávislom týždenníku Přítomnost, ktorý viedol uznávaný Ferdinand Peroutka [6,18]. Matuška v uverejnenom článku vyexcerpoval približne 35 zhodných miest a priamo vedľa seba porovnal Šaldove a Borove formulácie [24].

Matuškova obdivuhodná aktivita sa niesla v mravnom rozmere, pretože konanie J. E. Bora chápal ako vedomú a hrubo neetickú krádež [23]. Borovo napodobňovanie nebolo obmedzené len na jednu knihu, Matuška ho zistil aj v jeho ďalšom diele Poézia povojnového Slovenska [24].

Svoje kroky Matuška obhajoval bojom za pravdu, pričom chcel narušiť silnú pozíciu Bora v radoch vtedajšej mladej slovenskej literárnej generácie [19].

V tridsiatych rokoch však nebol J. E. Bor zďaleka jediným známym slovenským autorom obviňovaným z tohto literárneho prehrešku [9].

Z literárneho plagiátu a napodobňovania cudzej tvorby bol obvinený napríklad aj významný slovenský spisovateľ Dobroslav Chrobák [21]. Jozef Felix v roku 1938 fundovane a vecne dokázal, že Chrobákova novela Kamarát Jašek vykazuje značnú príbuznosť s románom Človek z hôr od francúzskeho autora Jeana Giona [21,25].

Podobným vážnym obvineniam čelil v tomto období aj Milo Urban, ktorého slávny román Živý bič bol porovnávaný s literárnou predlohou iného autora. Jeho dielo sa kládlo do kontextu s knihou Odplavená dedina od maďarského spisovateľa Dezsöa Szabóa [2].

Z plagizovania prózy slávneho Thomasa Manna bola v podobnom kontexte slovenskej literárnej histórie obvinená aj Z. Dančová [3].

Slávni hriešnici

V 20. storočí sa veľké kauzy nevyhli ani najznámejším svetovým osobnostiam z rôznych sfér verejného života. V ranej mladosti čelila obvineniam z plagiátorstva napríklad Helen Kellerová za svoj príbeh, ktorý niesol nápadnú podobnosť s iným starším dielom [5].

Neskôr sa objavili tvrdenia, že americký bojovník za občianske práva Martin Luther King Jr. plagizoval časti svojej dizertačnej práce od iného študenta a známych filozofov [5].

Dokonca aj v exaktných vedách dochádzalo k pochybeniam, ako keď matematik G. D. Birkhoff publikoval svoju prácu o ergodickej vete bez spomenutia predchádzajúceho originálneho dôkazu od Johna von Neumanna [5].

V populárnej kultúre musel bývalý člen The Beatles George Harrison čeliť súdnemu rozhodnutiu, že jeho hit My Sweet Lord porušil autorské práva staršej piesne [5]. Súd vtedy rozhodol, že z jeho strany išlo len o podvedomé kopírovanie, avšak z hľadiska zákona to naďalej zostalo nelegálnym porušením práv [5].

Medzi ďalších previnilcov patrili novinári, ale aj prominentný americký historik Stephen E. Ambrose, ktorý si bez váhania privlastnil pasáže z knihy kolegu do svojho bestselleru pod názvom The Wild Blue [4].

Politici odpíšu tiež radi

V politike musel v roku 1987 ukončiť svoju prezidentskú kampaň Joe Biden po tom, ako sa zistilo, že si privlastnil časti prejavu britského politika a lídra Labouristickej strany, Neila Kinnocka [5]. Biden sa neskôr tiež musel verejne priznať, že pochybil aj počas prvého ročníka svojho štúdia na právnickej fakulte [5].

S rozmachom internetu a dostupnosťou informácií sa počet podobných káuz globálne zvyšuje, čo platí aj pre nedávnu slovenskú politickú scénu [5]. Vlastnej afére so skopírovanou diplomovou prácou musel čeliť aj bývalý premiér Igor Matovič [16,22]. Matovič svoje pochybenie priznal a ospravedlnil sa poctivým študentom, no odmietol pre to zo svojej vysokej funkcie odstúpiť [22].

Tu sa ukazuje priepastný rozdiel medzi reakciou verejnosti na akademické podvody u nás a vo vyspelom svete. Kým vo svete je písanie prác na objednávku či plagiátorstvo brané ako vážny problém a politici odstupujú z funkcií, na Slovensku sa zvyčajne nedeje nič [1,7]. Matovič aj iní funkcionári bez problémov prežili hlasovania o nedôvere a udržali si napriek preukázaným škandálom svoje pozície [16].

Tento laxný prístup sa prenáša aj na slovenské univerzity, ktoré sa často snažia svojich prominentných absolventov brániť namiesto vyvodenia spravodlivých následkov [17]. Takéto konanie vrhá zlé svetlo na celé slovenské vysoké školstvo a výrazne to poškodzuje študentov, ktorí si svoje tituly zaslúžili naozaj poctivo [17].

Samotná spoločnosť na tieto aféry reaguje vlažne, pričom postoj občanov k plagiátorstvu je často určovaný skôr ich politickými sympatiami než zmyslom pre akademickú čestnosť [17].

Túto tichú toleranciu podvodov predpovedal už v minulosti Alexander Matuška pri svojom nekompromisnom a kritickom odhaľovaní vtedajších literárnych plagiátov. Smutne konštatoval, že pre náš kultúrny život je absolútne typické, že sa ľudia vzájomne hladkajú a nechcú si za žiadnych okolností vchádzať do vlasov [20].

Biť sa za idey a prebojúvať kvalitu sa u nás totiž dodnes často považuje za neslušné, čo trvalo bráni ráznejšiemu odsúdeniu akademických krádeží [20].

Zoznam referencií

[2] Pozri napríklad CSIBA, Karol: Medzi Živým bičom a Gardistom (poznámky k memoárom, beletrii a publicistike Mila Urbana). In: Slovenská literatúra, roč. 62, 2015, č. 5, s. 427 – 434.

[3] Pozri napríklad BARBORÍK, Vladimír: Prozaik Gejza Vámoš, C. d., s. 178.

[4] Historian Stephen E. Ambrose Is Accused of Plagiarism | Communication and Mass Media | Research Starters | EBSCOhost https://www.ebsco.com/research-starters/communication-and-mass-media/historian-stephen-e-ambrose-accused-plagiarism

[5] Copycat: 15 Examples of Plagiarism Throughout History - ContentBot Blog https://www.contentbot.ai/blog/news/15-examples-of-plagiarism-throughout-history

[6] 140052770.pdf https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/1344/140052770.pdf?sequence=4&isAllowed=y

[7] podvod - petrus - Blog - Pravda https://petrus.blog.pravda.sk/tag/podvod/page/2

[8] Resp. publikačný priestor využil. Matuška priamo v úvodnej poznámke k článku, v ktorom odhaľoval plagiátorstvo J. E. Bora, zdôraznil, že text odmietla redakcia Smerov , Slovenských pohľadov a Elánu .Článok nakoniec uverejnila Přítomnost . Pozri: M ATUŠKA , Alexander: Historka zo slovenskej literatúry (Empirické podvody transcendentálneho kritika). In: M ATUŠKA , Alexander: Dielo I . Bratislava : Tatran, 2010, s. 61.

[9] Z plagiátorstva bol v tridsiatych rokoch 20. storočia obviňovaný nielen J. E. Bor, ale aj Dobroslav Chrobák a Milo Urban. Aférou, ktorá presiahla literárny rámec, bol spor o tvorbu Gejzu Vámoša, známy ako „aféra v Bahňanoch“. Davisti vyvolali napokon aféru okolo prideľovania krajských literárnych cien. Všetky tieto udalosti sa stretli so značným ohlasom na stránkach dobovej kultúrnospoločenskej a literárnej tlače.

[10] Lidell, H.G., Scott, R., 1940. Πλάγιον. In: Jones, H.S., McKenzie, R. (Eds.), A Greek-English Lexicon. Clarendon Press, Oxford. Perseus Digital Library www.perseus.tufts.edu

[11] Harper, D., 2001. Plagiarism. Online etymology dictionary. www.etymonline.com

[12] Lubell, S., 2020. Plagiarism. In: David, M.E., Amey, M.J. (Eds.), The Sage Encyclopedia of Higher Education. Sage, London. Credo Reference.

[13] Thomas, M.W., 2000. Eschewing credit: Heywood, Shakespeare, and plagiarism before copyright. New Literary History 31 (2), 277-293. doi:10.1353/nlh.2000.0025.

[14] Vint, R., 2008. Eternal recurrence: An iterative history of plagiarism. Tux Deluxe www.tuxdeluxe.org

[15] A Short History of Academic Plagiarism: Key Cases & Evolution https://www.quetext.com/blog/short-history-academic-plagiarism

[16] https://www.aljazeera.com/news/2020/7/24/slovakias-pm-survives-no-confidence-vote-over-plagiarism

[17] Slovakia’s Spy Chief Accused of Plagiarism - Plagiarism Today https://www.plagiarismtoday.com/2025/09/25/slovakias-spy-chief-accused-of-plagiarism

[18] Viac k téme v kapitole Peroutka a Přítomnosť.

[19] V roku 1933 písal Matuška Andrejovi Mrázovi, šéfredaktorovi Slovenských poh-ľadov : „Ide mi tedy nie o dáku osobnú pomstu, ale – ako komické! – o pravdu“ (MRÁZ, Andrej – MATUŠKA, Alexander. LA SNK, sign. 59 L 39).

[20] Matuška narážal predovšetkým na Šaldov spis „O tzv. nesmrtelnosti díla básnického“ (1928) a článok „Nepokoj a nejistoty evropské“, ktorý F. X. Šalda uverejnil v roku 1929 v Šaldovom zápisníku . Šalda nebol jediným autorom, ktorého Matuška spomínal v kontexte plagiátu, no tento český kritik bol podľa neho „najviac vykradnutý“ (pozri MATUŠKA, A.: Dielo I . Bratislava : Tatran, 2010, s. 63).

[21] M.-Bystrzak_Kritik-v-spolocnosti.pdf https://studovnaliteratury.sav.sk/wp-content/uploads/M.-Bystrzak_Kritik-v-spolocnosti.pdf

[22] Slovakian PM accused of plagiarism in receiving his degree | Daily Sabah https://www.dailysabah.com/world/europe/slovakian-pm-accused-of-plagiarism-in-receiving-his-degree

[23] [PDF] Daniel Majling - Slovenské literárne centrum https://www.litcentrum.sk/sites/default/files/periodical_issues_files/kr_april_2020_web.pdf

[24] Matuška, A.: O plagiátorskej sláve medzi nami. In: Matuška, A.: Dielo I. Bratislava : Tatran, 2010, s. 80 – 81.

[25] Nový titul Slovenský intelektuál Alexander Matuška https://www.litcentrum.sk/clanok/novy-titul-slovensky-intelektual-alexander-matuska

[26] A Very Brief History of Plagiarism - Plagiarism Today https://www.plagiarismtoday.com/2026/04/01/a-very-brief-history-of-plagiarism

[27] Dvaja vysokí funkcionári Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici odovzdali ako svoju vedeckú prácu diplomovku študentky | Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/nazivo/f528m6AB0HT7qyU1OiK1?jw_start=%7Bseek_to_second_number%7D

[28] Študentská rada žiada preverenie podozrení z plagiátorstva na Právnickej fakulte UMB https://www.aktuality.sk/clanok/KE358we/studentska-rada-ziada-preverenie-podozreni-z-plagiatorstva-na-pravnickej-fakulte-umb