Palestínski utečenci pod trvalým tlakom. Nielen v súčasnosti
Získavanie palestínskych území a vznik štátu Izrael patria medzi najzložitejšie a najdiskutovanejšie procesy moderných dejín.
Tento historický vývoj zahŕňal úvodnú fázu legálnych nákupov pozemkov, ktorá neskôr plynule prešla do štádia vojenského dobývania a hromadného vysídľovania pôvodného obyvateľstva. Historické, etické a právne debaty o oprávnenosti týchto krokov a ich dôsledkoch pretrvávajú v medzinárodnom spoločenstve dodnes [5,25].
Nakupovanie
V desaťročiach pred rokom 1948 sionistické hnutie získavalo pôdu v regióne výlučne prostredníctvom nákupov, ktoré organizovali inštitúcie ako Židovský národný fond (JNF) a Palestine Jewish Colonization Association (PICA) [6,30,42].
JNF bol založený v roku 1901 s jasným cieľom kupovať pôdu pre židovské osídlenie, pričom tieto nákupy boli legálne a riadili sa vtedajšími osmanskými a neskôr britskými zákonmi [20,29,42].
Peniaze pochádzali od súkromných darcov z celého sveta, ale aj od bohatých filantropov, akým bol barón Edmond James de Rothschild [20,29].
Prevažná väčšina týchto ranných nákupov sa uskutočnila od veľkých, často neprítomných arabských a osmanských statkárov, ktorí v Palestíne fyzicky nežili [15,20,29].
Išlo najmä o zámožné rodiny z Bejrútu či Damašku, ktoré túto pôdu získali ako investíciu po zavedení osmanského pozemkového zákona z roku 1858 [20,29]. Tento spôsob nákupu však často viedol k okamžitému vysťahovaniu miestnych palestínskych roľníkov, čo vyvolávalo prvé vážne konflikty medzi sionistami a pôvodným obyvateľstvom [15,20,24].
Keď začali ceny pozemkov prudko stúpať a britská správa sa pokúsila chrániť arabských roľníkov pred stratou pôdy, židovské organizácie vyvinuli sofistikované metódy na obchádzanie týchto obmedzení [21,30].
Využívali napríklad nesprávne registrované pozemky alebo predstierané súdne exekúcie, kedy JNF po "vynútenej" dražbe získal pôdu Arabov zaťažených dlhmi [21,30].
Napriek obrovskému úsiliu a stámiliónom vynaložených dolárov vlastnili Židia v predvečer vojny v roku 1947 len približne 5,67 % až 7 % územia celej Palestíny [1,2,33].
Osudná deklarácia a rezolúcia
Právny a politický rámec pre založenie Izraela sa začal formovať po prvej svetovej vojne, keď britská vláda prostredníctvom Balfourovej deklarácie z roku 1917 prisľúbila podporu pre zriadenie židovského národného domova [6,23,31].
Tento imperiálny sľub bol neskôr zakomponovaný do britského mandátu pre Palestínu, ktorý v roku 1922 oficiálne schválila Spoločnosť národov [15,31].
Kľúčovým dokumentom sa napokon stala rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 181 z 29. novembra 1947, ktorá navrhla rozdelenie Palestíny na nezávislý židovský a arabský štát [5,14,42].
Plán OSN na rozdelenie vyvolal okamžité kontroverzie, pretože židovskému štátu pridelil približne 55 % územia, hoci židovská komunita tvorila len asi tretinu obyvateľstva a vlastnila minimum pôdy [19,33,42].
Arabskí lídri a palestínski zástupcovia tento plán odmietli ako hlboko nespravodlivý a v príkrom rozpore so základným právom domorodého obyvateľstva na sebaurčenie [22,25,34]. Z hľadiska medzinárodného práva bola legitimita rezolúcie č. 181 ostro spochybňovaná, pričom interné dokumenty USA varovali, že vnútenie rozdelenia silou by priamo porušilo Chartu OSN [10,12].
Nový štát ide do vojny
Napriek diplomatickým snahám o iné riešenia sionistické vedenie pod taktovkou Davida Ben-Guriona jednostranne vyhlásilo 14. mája 1948 nezávislý štát Izrael [5,11,42].
Tento akt sa udial presne v deň ukončenia britského mandátu a bezprostredne po ňom nasledovala invázia armád susedných arabských štátov, ktoré sa neúspešne pokúsili zničiť Izrael hneď v zárodku [14,42].
Deklarácia nezávislosti síce formálne sľubovala rovnosť pre arabských obyvateľov, no zámerne nedefinovala hranice nového štátu, čím si Izrael ponechal voľný priestor na územnú expanziu prostredníctvom vojenskej sily [42,43].
Vyhnanie
Následné tragické udalosti z rokov 1947 až 1949 sú v palestínskej kolektívnej pamäti známe ako Nakba, čo v preklade znamená "katastrofa" [14,28].
Počas tohto temného obdobia bolo približne 700 000 až 750 000 palestínskych Arabov – čo predstavovalo asi polovicu celej arabskej populácie v krajine – vyhnaných alebo donútených utiecť do exilu [5,14,19]. Tento masívny proces viedol k úplnému zrúteniu palestínskej spoločnosti a znamenal rozsiahle etnické čistenie veľkej väčšiny pôvodných obyvateľov [3,14,22].
Vysídľovanie obyvateľstva nebolo len náhodným dôsledkom vojnových operácií, ale prebiehalo na základe vopred pripravených vojenských stratégií.
V marci 1948 schválilo sionistické vedenie takzvaný Plán Dalet (Plán D), ktorý slúžil ako hlavný operačný manuál pre etnické čistenie palestínskych území [14,35,42]. Tento dokument obsahoval explicitné príkazy na obkľúčenie obcí, systematické ničenie domov, podmínovanie ich trosiek a úplné vyhnanie obyvateľstva za hranice štátu v prípade akéhokoľvek odporu [9,39,42].
Zatiaľ čo oficiálny izraelský naratív dlhodobo tvrdil, že Arabi utekali dobrovoľne na základe výziev svojich vlastných vodcov, moderná historiografia túto verziu jednoznačne odmieta [17,19,41].
Z odtajnených archívov a prác izraelských "nových historikov" vyplýva, že rozhlasové výzvy na evakuáciu boli len propagandistickým mýtom a skutočnou príčinou exodu boli priame izraelské útoky [7,17,19].
Samotná správa vojenskej rozviedky Haganah z júna 1948 jednoznačne priznala, že vojenské operácie a psychologická vojna židovských síl zapríčinili až 73 % odchodov palestínskych utečencov [5,7,41].
Na urýchlenie hromadného exodu sionistické sily cielene využívali rozsiahlu psychologickú vojnu, ktorá zahŕňala šírenie paniky, zastrašovacie kampane a hrozivé hlásenia z reproduktorov [5,14,18].
Existujú aj šokujúce zdokumentované prípady použitia biologických zbraní s cieľom otráviť vodné zdroje a lokálne dedinské studne [5,14,37]. V máji 1948 spôsobila takáto tajná operácia vážnu epidémiu týfusu v meste Akko, čo bol preukázateľný pokus oslabiť arabský odpor a vyhnať civilné obyvateľstvo z ich domovov [5,14].
Nový poriadok sa rodí z krvi
Najväčší strach a paniku medzi obyvateľstvom však vyvolali brutálne masakre, ktorých sa počas Nakby odohralo podľa rôznych zdrojov 24 až 70 [38,42]. Definitívnym zlomom bol neslávne známy masaker v dedine Dajr Jásin (Deir Yassin) z 9. apríla 1948, kde extrémistické židovské milície chladnokrvne zavraždili viac ako sto neozbrojených mužov, žien a detí [26,36,42].
Správy o tomto krviprelievaní sa rozšírili rýchlosťou blesku a spôsobili hromadný, priam psychotický útek desaťtisícov Arabov z veľkých miest ako Haifa a Jaffa [5,7,27].
Násilné vyháňanie sa nezastavilo ani po oficiálnom vyhlásení nezávislosti štátu Izrael.
V júli 1948 v rámci operácie Dani nariadili najvyšší predstavitelia David Ben-Gurion a Jicchak Rabin masové vyhnanie 50 000 až 70 000 Palestínčanov z miest Lydda a Ramla [5,19,42]. Táto apokalyptická udalosť, známa ako "pochod smrti z Lyddy", bola sprevádzaná hromadným vraždením a rabovaním, pričom stovky vyčerpaných ľudí cestou zomreli od smädu [7,41,42].
Počas jesene 1948 sa uskutočnili ďalšie ofenzívy na severe krajiny, ako napríklad operácia Hiram, ktorá vyhnala viac ako 200 000 Palestínčanov z územia Galiley [5,41].
V tomto krutom období izraelské jednotky vykonali desiatky popráv a hromadných vrážd v obciach ako Safsaf, Saliha či Dawayima [7,14,42]. Pri masakre v obci Dawayima v októbri 1948 vojaci zabili desiatky civilistov, pričom niektoré staršie ženy boli zaživa vyhodené do vzduchu priamo v ich domoch [9,42].
Aby sa definitívne zabránilo akémukoľvek návratu utečencov, izraelské ozbrojené sily systematicky ničili všetky vyľudnené arabské sídla.
Počas vojny bolo zrovnaných so zemou viac ako 500 palestínskych dedín a miest, pričom táto devastácia bola takmer stopercentná v oblastiach okolo Jaffy či Tiberiady [4,5,14,42]. Okrem totálnej demolácie domov dochádzalo k masívnemu a nekontrolovanému drancovaniu palestínskeho súkromného majetku, do ktorého sa aktívne zapájali izraelskí vojaci aj radoví civilisti [5,14,16].
Nič nové na svete - spätná legalizácia
Následná legalizácia tohto masívneho vyvlastnenia prebehla prostredníctvom prísne účelovej izraelskej legislatívy, ktorá mala zabrániť spätnej reštitúcii.
Zákon o majetku neprítomných osôb (Absentees' Property Law) z roku 1950 umožnil štátu formálne skonfiškovať všetky pozemky a nehnuteľnosti osôb, ktoré utiekli pred ničivým konfliktom [5,6,16,42].
Izrael tak administratívne premenil svoju vojenskú kontrolu nad územím na legálne vlastníctvo, pričom utečencom trvalo znemožnil návrat a odmietol im poskytnúť akúkoľvek spravodlivú kompenzáciu [5,6,42].
Historické a etické debaty o založení štátu Izrael sú preto dodnes plné mimoriadne hlbokých protirečení. Kým izraelský národný naratív vníma udalosti z roku 1948 ako spravodlivé vykúpenie a morálnu záchranu židovského národa po holokauste, pre Palestínčanov ide o pôvodný hriech a neospravedlniteľnú lúpež ich vlasti [8,14,25].
Tieto vášnivé diskusie odhaľujú nepríjemný fakt, že demokratické a socialistické ideály ranného sionizmu sa presadili len za cenu ignorovania a zničenia celej domorodej arabskej spoločnosti [17,43].
Medzinárodné právo pritom vníma situáciu vysídlených Palestínčanov v prísnom kontexte ich neodňateľných a základných ľudských práv. Valné zhromaždenie OSN už 11. decembra 1948 prijalo historickú rezolúciu č. 194, v ktorej výslovne požaduje, aby bol palestínskym utečencom umožnený návrat do ich domovov a vyplatená plná náhrada za stratený majetok [5,14,32,42].
Napriek tomu, že Izrael bol neskôr prijatý do OSN práve s jasnou podmienkou rešpektovania tejto rezolúcie, podnes deň právo na návrat kategoricky a neústupne odmieta [5,41,42].
Z pohľadu súčasného humanitárneho a medzinárodného trestného práva je hromadné nútené vysídlenie z roku 1948 široko klasifikované ako etnické čistenie a jednoznačný vojnový zločin [5,13,19,40].
Navyše, skutočnosť, že Izrael garantuje právo na prisťahovalectvo komukoľvek židovského pôvodu, zatiaľ čo pôvodným arabským obyvateľom návrat zakazuje, utvrdzuje viacerých expertov v tom, že štát uplatňuje režim apartheidu [5,42].
Tragickým výsledkom týchto dlhodobých politík je najdlhšie trvajúca utečenecká kríza na svete, ktorá ponecháva milióny Palestínčanov bez vlastného štátu a v trvalom pocite krivdy [14,23].
Zoznam referencií
[1] Al-Majdal https://badil.org/publications/al-majdal/issues/items/409.html
[2] https://oldwebsite.palestine-studies.org/resources/special-focus/zionist-settler-colonialism
[3] https://politicalviolenceataglance.org/2023/03/06/is-israel-on-the-precipice-of-genocide/
[5] 1948 Palestinian expulsion and flight - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/1948_Palestinian_expulsion_and_flight
[6] Acquisition of land in Palestine - the United Nations https://www.un.org/unispal/document/auto-insert-208638
[7] This article was the basis of a contribution to a colloquium on "The History of Contemporary Palestine" held at the Institut du Monde Arabe on 13 June 1997. It is being developed into a book to be published by Editions de l’Atelier in spring 1998.
[8] The probing is obviously not limited to the first Arab- Israeli war. It also involves the attitude of the Zionist leadership to genocide (see in particular Tom Segev’s "The Seventh Million", published in France by Liana Levi, Paris, 1992), and the nature of Jewish settlement during the period of the British mandate. Similarly, Benny Morris has pursued his exploration of the archives in order to shed light on Israeli expansionism during the 1950s (ÒIsrael’s Border Wars: Arab Infiltration, Israeli Retaliation and the Countdown to the Suez War", Clarendon Press, Oxford, 1993) It also extends into other disciplines apart from historiography, particularly to sociology, and especially concerning the situation of Oriental Jews in Israeli society, from the early days to the present.
[9] Their most important publications are: Simha Flapan, "The Birth of Israel, Myth and Realities", Pantheon Books, New York, 1987; Tom Segev, "1949. The First Israelis", Free Press MacMillan, New York and London, 1986; Avi Schlaim, "Collusion across the Jordan: King Abdullah, the Zionist Movement and the Partition of Palestine", Clarendon Press, Oxford, 1988; Ilan Pappe, "Britain and the Arab-Israeli Conflict, 1948-1951", MacMillan, New York, 1988 and "The Making of the Arab-Israeli Conflict, 1947- 1951", I.B. Tauris, London, 1992; and Benny Morris, "The Birth of the Palestinian Refugee Problem, 1947-1949", Cambridge University Press, Cambridge, 1987, and "1948 and After. Israel and the Palestinians", Clarendon Press, Oxford, 1990.
[10] The responsibility of the U.N. in permitting the series of events to unfold which created the Palestinian refugee phenomenon is huge and, unfortunately, commonly misunderstood. For example, U.N. General Assembly Resolution 181, of November 1947, which proposed “partitioning” Palestine actually not only had no basis in international law but, on the contrary, violated international law to a very high degree. This is so because “partition” of Palestine ran directly counter to the prior, legally vested national sovereignty rights of the Palestinian people in all of historic, Mandate Palestine, as was covenanted to them by the League of Nations Covenant in 1919. See, section 3.B.1, below, for a discussion of the Palestinian people’s prior vested national sovereignty rights in all of historic Mandate Palestine, which inured to them by virtue of the League of Nations Covenant.
[11] See, e.g., S.C. Resolution 44 (1 April 1948), in which the Security Council, on U.S. urging, passed a resolution requesting the Secretary-General to convene a special assembly of the General Assembly to “consider further the question of the future government of Palestine,” and specifically the trusteeship agreement proposed by the U.S. for Palestine. Thus the U.N. Security Council, the highest policy setting body for the United Nations, ultimately abandoned the partition concept proposed in Resolution 181. Rather, the Security Council and the General Assembly in 1948 were jointly engaged in seeking a peaceful solution that would not have violated the international norm prohibiting discrimination based upon racial, ethnic, religious or political grounds and that also would not have infringed upon the legal self-determination rights of the indigenous Palestinian population, nor have to be imposed upon them against their will by force of arms. See also, S.C. Resolution 43 (1 April 1948); S.C. Res. 46 (17 April 1948); S.C. Resolution 48 (23 April 1948).
[12] See, e.g., “Report by the Policy Planning Staff on Position of the United States with Respect to Palestine,” 19 January 1948, 5 Foreign Relations of the United States 1948 546, 549, 553 (1976) (in which the State Department’s policy planning staff reported to the U.S. Secretary of State in January 1948 that imposition of the partition plan would appear to violate the Palestinians’ right to self-determination under international law).
[13] See, Eric Rosand, “The Right to Return under International Law Following Mass Dislocation: The Bosnia Precedent?” 19 Michigan Journal of International Law 1091, 1117 (Summer 1998) (footnote omitted) [hereinafter Rosand, “Right to Return”]. The author is a legal advisor with the United States Department of State.
[14] Nakba - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Nakba
[15] Land Ownership in Palestine, 1880–1948 | survival - myJLI.com https://lessons.myjli.com/survival/index.php/2017/03/26/land-ownership-in-palestine-1880-1948
[16] Bar-Zohar describes it as the first opera- tional plan of the IDF, even though it predated the establishment of the state. Ben-Gurion, vol. 2, 703-4. This material does not appear in the English version.
[17] [PDF] The Palestinian Exodus of 1948 - Palestine-studies.org https://www.palestine-studies.org/sites/default/files/attachments/jps-articles/exodus.pdf
[18] Benny Morris, "The Causes and Character of the Arab Exodus from Palestine," Middle Eastern Studies 22, no. 1 (January 1986): 9-11.
[19] Causes of the 1948 Palestinian expulsion and flight - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Causes_of_the_1948_Palestinian_expulsion_and_flight
[20] Zionist land purchases in mandatory Palestine before 1947 : r/IsraelPalestine https://www.reddit.com/r/IsraelPalestine/comments/1dkq9jo/zionist_land_purchases_in_mandatory_palestine
[21] [PDF] The Land Controversy: the 94% myth - Center for Israel Education https://israeled.org/wp-content/uploads/2013/02/themes-land-issue-2-22-13.pdf
[22] Palestinian Displacement and Resistance: The Nakba of 1948 ... https://ncheteach.org/resource/complex-world-palestinian-displacement-and-resistance-the-nakba-of-1948-continues
[23] The Nakba: All you need to know explained in five maps and charts | Middle East Eye https://www.middleeasteye.net/news/israel-palestine-nakba-ethnic-cleansing-explained-five-maps-charts
[24] Maxime Rodinson, Israel: A Colonial-Settler State? (New York: Monad Press, 1973), p. 30.
[25] [PDF] The Alienation of a Homeland: How Palestine Became Israel* https://cdn.mises.org/5_4_2_0.pdf
[26] Michael Bar-Zohar, Ben-Gurion: A Biography (New York: Delacorte Press, 1978), pp. 107-108.
[27] Menachem Begin, The Revolt (Tel Aviv: Hadar, 1964), pp. 162-64.
[28] Fourth Annual Symposium on Pop Culture and International Law: Understanding the Nakba through Arab Drama - Documentation and Symbolism in al-Taghreba al-Falastinya - Opinio Juris http://opiniojuris.org/2024/10/30/fourth-annual-symposium-on-pop-culture-and-international-law-understanding-the-nakba-through-arab-drama-documentation-and-symbolism-in-al-taghreba-al-falastinya
[29] What the 1945 JNF map reveals about the Israel partition plan https://unpacked.media/did-jews-steal-the-land-in-israel-what-the-1945-jnf-map-reveals-about-the-partition-plan
[30] K Stein, The Land Question in Palestine, 1917–1939 (The University of North Carolina Press, 1984) 141.
[31] The full text of Mandate for Palestine (2022) is available at digitallibrary .un.org/record/829707?ln=en.
[32] The Palestinian Refugees: History & Overview https://www.jewishvirtuallibrary.org/history-and-overview-of-the-palestinian-refugees
[33] Toward the De-Arabization of Palestine/Israel 1945–1977. Nijim, Basheer K. (ed.). Dubuque, Iowa: Kendall/Hunt Publishing Company, 1984, p. 10. Because of the reliance on agriculture, the impact of the loss of land went far beyond the amount of land lost to Zionist colonization during this period. Palestinian ownership of land declined approximately 4% as a result of the sale of land, primarily by large absentee landlords. Khalidi, Rashid, Palestinian Identity: The Construction of Modern National Consciousness, New York: Columbia University Press, 1997, p. 113–114. A smaller number of Palestinian Arab farmers lost their lands due to financial insolvency.
[34] Ibid., paragraph 176.
[35] “Plan Dalet: Master Plan for the Conquest of Palestine,” Khalidi, Walid. Journal of Palestine Studies, (Autumn 1988), p. 8.
[36] Leaders of Zionist militia organizations at the time reported that 245 people had been killed in the village. These reports were broadcast by Arab and foreign media. For a study of the massacre, see Khalidi, Walid, Dayr Yassin: Friday, April 9, 1948 [Arabic], Beirut: Institute for Palestine Studies, 1999.
[37] “Traces of Poison: Israel’s Use of Biological Weapons”, Salman Abu Sitta, Al Ahram Weekly, 27 Feb-6 March 2003, no. 627.
[38] Abdel Jawad, S., 2007, “Zionist Massacres: the Creation of the Palestinian Refugee Problem in the 1948 War”, in Benvenisti, E., Gans, C. and Hanafi, S., Israel and the Palestinian Refugees, Berlin, Heidelberg, New York: Springer, p. 59-127.
[39] For a full English translation of Plan D, see Ibid., p. 4-20.
[40] Methods of population transfer may include financial subsidies, planning, public information, military action, recruitment of settlers, legislation or other judicial action, and the administration of justice. The Human Rights Dimensions of Population Transfer, including the Implantation of Settlers, Preliminary Report prepared by A. S. al-Khawasneh and R. Hatano. Commission on Human Rights Sub-Commission on Prevention of Discrimination and Protection of Minorities, Forty-fifth Session 2, 27 August 1993, Item 8 of the provisional agenda, E/CN.4/Sub.2/1993/17, 6 July, 1993, at paras. 15 and 17.
[41] Palestinian right of return - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Palestinian_right_of_return
[42] Timeline: The Palestinian Nakba (Catastrophe) & Establishment of Israeli Apartheid | The Nakba | Resources | The Institute for Middle East Understanding (IMEU) https://imeu.org/resources/the-nakba/timeline-the-palestinian-nakba-catastrophe-establishment-of-israeli-apartheid/146
[43] interactive encyclopedia of the palestine question – palquest | israel's nation-state law, 2018 https://www.palquest.org/en/highlight/33418/israels-nation-state-law-2018
