Ničomný vládca

Hrdina tretej krížovej výpravy, anglický kráľ Richard Levie srdce zomrel v apríli 1199 počas obliehania hradu vo Francúzsku po fatálnom zásahu šípom, čo okamžite vyvolalo mocenský spor o uvoľnený trón medzi jeho bratom Jánom a dvanásťročným synovcom Arturom, synom ich ďalšieho brata Geoffreyho [5,8,24]. Zatiaľ čo normanské právo favorizovalo Jána ako jediného preživšieho syna Henricha II., anjouovské právo uprednostňovalo mladého Artura [9,26]. Anglická a normanská šľachta nakoniec podporila Jána, ktorý bol s pomocou svojej matky Eleonóry Akvitánskej korunovaný 27. mája 1199 vo Westminsterskom opátstve [10,26].

Ján Bezzemok, ako sa neskôr zapísal do dejín, si rýchlo vyslúžil povesť jedného z najmenej obľúbených panovníkov kvôli svojej nepredvídateľnej povahe a krutosti [5,14,24]. Jeho vláda bola katastrofou najmä preto, že stratil rozsiahle anglické územia vo Francúzsku, vrátane Normandie a Anjou, za čo získal posmešnú prezývku "Ján Mäkký meč" [5,14,19]. Aby tieto drahocenné územia získal späť, neustále zvyšoval dane, čím finančne zruinoval vlastnú krajinu bez akýchkoľvek vojenských úspechov [5,26].

K jeho obrovskej nepopularite prispeli aj osobné prešľapy a hlboká nedôvera, ktorú vzbudzoval u svojich mocných poddaných [11,24]. Kráľ si znepriatelil nielen šľachtu zneužívaním justičného systému a predajom právnych privilégií, ale vstúpil aj do otvoreného konfliktu s pápežom Inocentom III., ktorý ho exkomunikoval [26,29]. Situáciu ešte zhoršili temné zvesti o tom, že Ján vo viacerých prípadoch nechal vyhladovať rodiny svojich oponentov na smrť a keď sa posilnil vínom, údajne vlastnoručne zavraždil svojho zajatého synovca - rivala Artura [12,24,25].

Porážka vyvolala vzburu

Poslednou kvapkou pre nespokojných poddaných bola drvivá porážka v bitke pri Bouvines 27. júla 1214, kde francúzsky kráľ Filip Augustus porazil nemeckého cisára Ota IV. aj s anglickým pomocným zborom, na čele ktorého stál Jánov nevlastný brat William prezývaný Dlhý meč.[11,24]. Keď sa panovník vrátil do Anglicka a opäť žiadal od zbedačených barónov ďalšie peniaze, šľachta na severe krajiny odmietla poslušnosť a vzbúrila sa [11,25,29]. Vzbúrenci, ktorí sa nazývali "Božou armádou", v máji 1215 úspešne obsadili Londýn, čím kráľa donútili začať vyjednávať [11,25,28].

Tieto napäté historické udalosti vyústili do slávneho stretnutia na lúke v Runnymede dňa 15. júna 1215 [5,29]. Kráľ Ján bol v bezvýchodiskovej situácii donútený podpísať mierovú zmluvu so svojimi barónmi, aby zabránil zničujúcej občianskej vojne [1,27]. Tento dokument vošiel do dejín pod názvom Magna Charta a stal sa základným míľnikom ústavných dejín, pretože radikálne obmedzil panovníkovu svojvôľu [11,29]. Sám Ján zomrel v roku 1216 na dyzentériu a o jeho povesti dostatočne hovorí to, že žiadny nasledujúci anglický kráľ už neniesol toto meno.

Jeho línia však pokračovala, pretože vládu prebral syn Henrich a Jánovým vnukom tak bol dobyvateľ Walesu Eduard I. (spopularizovaný slávnym Gibsonovým filmom Statočné srdce) a prapravnukom Eduard III., ktorý začal storočnú vojnu svojím nárokom na francúzsky trón. Dnes tak Jána Bezzemka poznáme hlavne ako zákerného princa, ktorý intriguje proti bratovi Richardovi Levie srdce v príbehoch o Robinovi Hoodovi.

Revolučný dokument

Pred prijatím tohto prelomového textu sa anglickí králi považovali za bohom vyvolených vládcov, ktorí stáli vysoko nad zákonmi krajiny [1,6]. Magna Charta tento absolutistický prístup zrušila a vytvorila právny rámec, ktorým sa musel povinne riadiť aj samotný kráľ [1,20]. Dokument panovníkovi vyslovene zakazoval svojvoľne zhabať majetok alebo uvaliť na barónov neprimerané dane bez ich predchádzajúceho súhlasu [5,6,20].

Medzi najrevolučnejšie a najznámejšie časti dokumentu patria klauzuly 39 a 40, ktoré dodnes tvoria pilier moderného práva [7,30]. Klauzula 39 slávnostne zaručovala, že žiadny slobodný človek nebude uväznený, zbavený majetku ani vyhnaný inak, než na základe zákonného rozsudku jemu rovných a podľa práva krajiny [1,28]. V klauzule 40 sa panovník navyše zaviazal, že nikomu nepredá, neodoprie ani umelo neoneskorí prístup k spravodlivosti [7,23].

Hoci sa Magna Charta občas s nadsádzkou označuje za zrod demokracie, v skutočnosti tento stredoveký dokument neobhajoval práva obyčajného ľudu [6,23]. Išlo skôr o pragmatickú zmluvu navrhnutú mocnými barónmi na ochranu ich vlastných privilégií pred kráľovskou mocou [7,29]. Napriek tomu táto kolektívna akcia šľachty zasadila semienko budúceho demokratického vývoja a stala sa dôležitým krokom na ceste ku konštitučnej monarchii [5,23].

Vláda zákona

Najväčší prínos Magny Charty spočíva v tom, že položila pevné základy pre právny štát a koncept takzvaného "panstva zákona" [4,16]. V praxi to znamenalo zavedenie princípu, že vládna moc musí byť uplatňovaná podľa pevných pravidiel a nikto, dokonca ani mocný monarcha, nestojí nad zákonom [2,15]. Tento prechod od nadvlády vládcu k nadvláde práva bol vo vtedajšej Európe, kde vládla absolutistická hierarchia, niečím úplne nevídaným [4,20].

Zaujímavý je aj vplyv tohto dokumentu na formovanie samotného anglického parlamentného systému [23]. Magna Charta ustanovila inštitúciu dvadsiatich piatich barónov, ktorí mali dohliadať na to, aby kráľ dodržiaval nové zákony a napravil ich prípadné porušenia [1,11]. Táto rada barónov fungovala ako skorý systém bŕzd a protiváh, z ktorého sa postupným vývojom stal reprezentatívny parlament rozdelený na snemovňu lordov a snemovňu obcí [1,18,23].

Odkaz Magny Charty ani po storočiach nevybledol a natrvalo formoval vývoj ústav a právnych systémov ďaleko za hranicami Anglicka [13,23]. Americkí otcovia zakladatelia sa ňou silno inšpirovali pri tvorbe Deklarácie nezávislosti a samotnej ústavy Spojených štátov [1,21,29]. Najzreteľnejšie to vidno v Piatom dodatku americkej ústavy, ktorý priamo preberá historickú záruku o tom, že nikto nesmie prísť o život, slobodu alebo majetok bez riadneho súdneho procesu [2,6].

Tieto staroveké právne princípy našli odozvu vo viacerých kútoch moderného sveta, od Kanady a Austrálie až po postkoloniálne ústavy v krajinách ako India [22,31]. Keď bola v roku 1948 prijímaná Všeobecná deklarácia ľudských práv pri OSN, jej tvorkyňa, bývalá prvá dáma USA Eleanor Rooseveltová ju s hrdosťou označila za Magnu Chartu pre celé ľudstvo [2,3,17]. Čo teda začalo ako dočasná mierová zmluva s despotickým kráľom, sa nakoniec stalo najmocnejším globálnym symbolom boja za ľudskú slobodu a spravodlivosť [29].

Zoznam referencií:

[1] Magna Carta | Wex | US Law | LII / Legal Information Institute https://www.law.cornell.edu/wex/magna_carta

[2] Magna Carta and Human Rights - Rule of Law Education Centre https://www.ruleoflaw.org.au/explainer-magna-carta-and-human-rights

[3] 800 Years of Magna Carta - Your Missouri Lawyers https://missourilawyershelp.org/events/800-years-of-magna-carta

[4] Magna Carta, the Rule of Law, and the U.S. Constitution | IAALS https://iaals.du.edu/news/magna-carta-rule-law-and-us-constitution

[5] King John of England: England's Most Unpopular King? - World History Encyclopedia https://www.worldhistory.org/King_John_of_England

[6] Magna Carta’s Influence on the Declaration of Independence & U.S. Constitution - Constituting America https://constitutingamerica.org/90day-dcin-magna-carta-influence-on-declaration-of-independence-and-us-constitution-guest-essayist-george-landrith

[7] The contents of Magna Carta - UK Parliament https://www.parliament.uk/about/living-heritage/evolutionofparliament/originsofparliament/birthofparliament/overview/magnacarta/magnacartaclauses

[8] Carpenter, David (2004). The Struggle for Mastery: The Penguin History of Britain 1066–1284. London: Penguin. ISBN 978-0-1401-4824-4.

[9] Barlow, Frank (1999). The Feudal Kingdom of England, 1042–1216. Harlow, UK: Pearson Education. ISBN 0-5823-8117-7.

[10] Warren, W. Lewis (1991). King John. London: Methuen. ISBN 0-4134-5520-3.

[11] Turner, Ralph V. (2009). King John: England's Evil King?. Stroud, UK: History Press. ISBN 978-0-7524-4850-3.

[12] McLynn, Frank (2007). Lionheart and Lackland: King Richard, King John and the Wars of Conquest. London: Vintage Books. ISBN 978-0-7126-9417-9.

[13] How Did the Magna Carta Influence the American Constitution? | Due Process, Rights, Justice, Amendments, & Facts | Britannica https://www.britannica.com/topic/How-Did-the-Magna-Carta-Influence-the-American-Constitution

[14] [PDF] The Spirit of Magna Carta Continues to Resonate in Modern Law https://www.aph.gov.au/binaries/senate/pubs/pops/pop39/lairg.pdf

[15] Chapters 12 and 14, these provisions were altered in the 1217 charter (see McKechnie, above note 16, pp. 172–175) and were altogether excluded from later re-issues. Furthermore, this provision in no way limited the King’s right to tallage London and other towns. It thus contained only the germ of the later principle that taxation was only to be levied by the consent of property owners, as represented in Parliament.

[16] W.S. McKechnie, Magna Carta—A Commentary on the Great Charter of King John, Glasgow UP, Glasgow, 1905, p.118.

[17] Above note 60, p. 862. However, Lauterpacht, criticising the Universal Declaration, rejected parallels with Magna Carta and other later declarations because, at least initially, it was primarily aspirational: see ‘The Universal Declaration of Human Rights’ British Yearbook of International Law, vol. 25, 1948, pp. 354, 371–372.

[18] [PDF] Magna Carta and the Rule of Law 1215 https://www.fofweb.com/Electronic_Images/Onfiles/WHOFvol2_2_13.pdf

[19] [PDF] The Economic Legacy of Magna Carta - RAND https://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/perspectives/PEA4400/PEA4491-1/RAND_PEA4491-1.pdf

[20] Bogdanor, V. 2015. ‘Magna Carta, the Rule of Law and the Reform of the Constitution’. Magna Carta and its modern legacy, pp.23-41. Cambridge University Press.

[21] Dickinson, H. T. 2018. ‘Magna Carta in the American Revolution’. In Magna Carta: history, context and influence, pp.79-100. University of London Press.

[22] Chandrachud, C. 2015. ‘800 Years of the Magna Carta: The Magna Carta and the Making of the Indian Constitution’. Journal of the National Human Rights Commission, 14.

[23] Stefanovska, V. 2015. ‘The Legacy of Magna Carta and the rule of law in the Republic of Macedonia’. SEEU Review, 11(1).

[24] Just how bad was Bad King John? | National Geographic https://www.nationalgeographic.com/history/article/england-king-john-richard-the-lionheart

[25] John: The Worst Ever King of England? – Millie Thom https://milliethom.com/2015/08/25/john-the-worst-ever-king-of-england

[26] Coronation of King John http://kingscoronation.com/coronation-king-john

[27] Why Magna Carta remains a foundation of our common law inheritance - GOV.UK https://www.gov.uk/government/speeches/why-magna-carta-remains-a-foundation-of-our-common-law-inheritance

[28] The Magna Carta and Its Legacy | Origins https://origins.osu.edu/milestones/january-2015-magna-carta-and-its-legacy

[29] The Magna Carta: Ideas for All Seasons | Magna Carta Trust 800th Anniversary | Celebrating 800 years of democracy https://magnacarta800th.com/articles/the-magna-carta-ideas-for-all-seasons

[30] Magna Carta and the U.S. Constitution - Magna Carta: Muse and Mentor | Exhibitions - Library of Congress https://www.loc.gov/exhibits/magna-carta-muse-and-mentor/magna-carta-and-the-us-constitution.html

[31] Magna Carta and the Development of Law around the World https://www.canada.ca/en/news/archive/2015/04/magna-carta-development-law-around-world.html