Kto vzal deťom celoročné prázdniny?

Tento každoročný rituál berieme ako samozrejmosť, nad ktorou nie je potrebné príliš premýšľať [22]. Kde však tento fenomén vznikol a ako sa školský rok i samotné prázdniny menili v priebehu storočí?

Vzdelanie ako vzácnosť

Ak pôjdeme na území Slovenska hlboko do minulosti, prvé vzdelávacie inštitúcie tu existovali už v ranom stredoveku [18]. Prvá známa zmienka pochádza z desiateho storočia a hovorí o kláštornej škole, ktorú pod nitrianskym Zoborom založili benediktíni [18]. Tieto stredoveké školy pripravovali najmä chlapcov na cirkevné pozície, pričom hlavným obsahom výučby bola latinčina a kresťanské učenie [18].

Až neskorší humanizmus priniesol rozvoj domáceho školstva a podporil aj individuálne vyučovanie [18]. Významným medzníkom bol rok 1465, kedy v Bratislave vznikla prvá univerzita Academia Istropolitana [18]. V 16. storočí už na Slovensku existovala pomerne hustá sieť latinských stredných škôl, ktoré zakladala šľachta v mestách ako Levoča či Kežmarok [18].

Slávny vyhnanec hlása povinnú školu

O všeobecnej čiže povinnej školskej dochádzke sa začalo v Európe vážnejšie uvažovať až na začiatku novoveku [21].

Prvým skutočným hlásateľom tejto revolučnej myšlienky bol slávny pedagóg Jan Amos Komenský, ktorý musel po porážke stavovského povstania na Bielej hore opustiť vlasť a nakoniec zomrel v Amsterdame [20]. Jeho základná idea spočívala v tom, že každé dieťa by malo po šiestom roku života navštevovať školu, kde by sa učilo v materinskom jazyku [18].

Prvé reálne systémy povinnej školskej dochádzky na Západe však siahajú až do konca 17. a začiatku 18. storočia. Táto povinnosť bola zavedená v nemeckých štátoch Gotha, Calemberg a predovšetkým v Prusku [14]. Prusko sa tak stalo vôbec prvým štátom na svete, ktorý zaviedol povinnú školskú dochádzku v praxi [6].

V populárnych textoch sa často uvádza, že pruský panovník Fridrich Veľký zaviedol túto reformu v roku 1763 na oslavu konca Sedemročnej vojny [6].

V skutočnosti však práce na nej začali už dva roky pred vojnou, no pre vojenský konflikt sa jej dokončenie muselo odložiť [6]. Rozsiahly výskum ukazuje, že historicky hlavnou hnacou silou pre vznik verejného školstva vôbec nebola snaha o zlepšenie zručností detí či rozvoj kritického myslenia [7].

Školstvo ako inštitúcia štátnej moci

Školstvo v tomto období vzniklo skôr ako mocenský nástroj ministerstva obrany a vnútra [7]. Išlo o snahu štátu skrotiť masy, prevychovať ich a spraviť ich lojálnymi a poslušnými voči inštitúciám v boji proti vnútorným aj vonkajším nepriateľom [7]. Práve tieto pruské prvky sa neskôr dostali aj do našich podmienok, keďže vzdelávanie predstavovalo dôležitú investíciu do obrany štátu [7].

Možno sa pýtate, prečo vlastne máme povinnú školskú dochádzku a nie len povinné vzdelávanie, ktoré by mohlo prebiehať aj doma. Dôvodom je fakt, že škola má už od čias prvého uhorského

nariadenia okrem vzdelávacej aj dôležitú ochrannú a úschovnú funkciu [29]. Pokiaľ ekonomická aktivita rodičov prebieha mimo domova, je táto deľba právomocí medzi rodinou a školou jednoducho hospodársky nevyhnutná [29].

Na území rakúskej monarchie sa myšlienka vzdelávania pre všetkých začala masívne realizovať v druhej polovici 18. storočia za vlády Márie Terézie [20].

Táto osvietená panovníčka si uvedomovala potrebu hlbokých reforiem, aby sa monarchia priblížila ku krajinám západnej Európy a stala sa konkurencieschopnejšou [24]. Školská reforma tak prišla na rad ako jedna z posledných zmien, pomocou ktorých menila feudálnu ríšu na moderný centralizovaný štát [26].

Mária Terézia pokladala školskú reformu za politický čin a školstvo chápala vyslovene ako politikum [4]. Uvedomovala si obrovský význam vzdelávania pre výchovu dobrých a lojálnych občanov, pričom štát mal mať právo i povinnosť do tohto procesu vstupovať [1]. Výchova a vzdelávanie sa tak postupne vyňali spod cirkevného vplyvu (osobná zbožnosť kráľovnej tu nehrala rolu) a boli podriadené prísnemu dohľadu štátu [12], [27].

Na pomoc pri reformovaní školstva si panovníčka pozvala skúseného Ignáca Felbigera z Pruska [7]. Ten vypracoval Všeobecný školský poriadok, ktorý Mária Terézia vydala v decembri 1774 pre rakúsku časť monarchie [11]. Podľa neho malo nárok na vzdelanie každé dieťa bez ohľadu na pôvod, miesto bydliska alebo pohlavie [16].

Po zreformovaní rakúskeho školstva sa kráľovná pokúsila o podobnú zmenu aj v Uhorsku, kam patrilo i dnešné Slovensko [18]. Dňa 22. augusta 1777 tak vydala osobitnú študijnú osnovu s názvom Ratio educationis [9]. Na príprave tohto prelomového dokumentu sa významne podieľal aj vzdelaný Slovák Adam František Kollár [8].

Hoci sa Ratio educationis vníma najmä ako školská reforma, išlo skôr o pokus nastoliť jednotný systém katolíckych škôl od najnižšieho stupňa po univerzitu [1]. Táto reforma vytvorila relatívne jednotnú školskú sústavu a zaviedla tri základné typy škôl [3], [15]. Základom sa stali takzvané triviálne, teda ľudové školy, ktoré mali zriaďovať jednotlivé obce [1], [18].

Základná, stredná a vysoká škola

Na triviálnych školách sa žiaci učili čítať, písať, počítať a získavali aj základy moderného hospodárenia [15], [28]. Veľmi dôležitým krokom bolo, že vyučovacím jazykom na tomto najnižšom stupni bol výlučne materinský jazyk žiakov [13]. Vo vyšších ročníkoch a na univerzitách sa však následne prechádzalo na nemčinu či latinčinu [1].

Okrem triviálnych škôl na dedinách boli zriadené pri farách farské školy a v dôležitých mestách takzvané hlavné školy [28]. V nich sa mládež učila aj dejepis, zemepis, domáce práce a pokročilé poľnohospodárstvo [28]. Stredoškolské vzdelanie zabezpečovali gymnáziá a špeciálne lýceá, kde sa začala venovať oveľa väčšia pozornosť prírodovedným predmetom [15], [27].

Mária Terézia urobila v tomto období významný krok aj tým, že ako prvá začala zakladať odborné školy [18]. V Senci napríklad už v roku 1763 vznikla škola Collegium oeconomicum, ktorá sa venovala výchove budúcich štátnych úradníkov a hospodárskych kádrov [13], [28].

Ešte známejšia je však Banská akadémia v Banskej Štiavnici, ktorá bola vôbec prvou vysokou školou v odbore baníctva na svete a fungovala až do rozpadu monarchie, keď bola presťahovaná do maďarského Šopronu [15], [28].

Samotné univerzity boli vyňaté spod priamej právomoci cirkvi, poštátnili sa a začali sa meniť na moderné vedecké inštitúcie [15], [28]. Na našom území existovali pred reformou dve univerzity, a to v Trnave a Košiciach [28]. Košická univerzita však bola zrušená a slávna Trnavská univerzita sa po roku 1777 presťahovala do Budína [16], [28].

Vzdelanie aj pre dievčatá

Reforma Márie Terézie priniesla jedno obrovské dejinné pozitívum, pretože možnosť chodiť do školy dostali po prvý raz aj dievčatá [9], [11]. Dovtedy totiž mladé ženy nemali takmer žiadnu možnosť oficiálneho vzdelávania [21]. Vzdelanie sa tak celkovo stalo prístupným nielen pre bohatých mešťanov a šľachtu, ale konečne aj pre nižšie vrstvy spoločnosti [28].

V súvislosti s Máriou Teréziou a jej dokumentom Ratio educationis sa dodnes traduje jeden veľmi rozšírený mýtus. Mnoho ľudí verí, že to bola práve ona, kto u nás oficiálne zaviedol povinnú školskú dochádzku, no nie je to úplná pravda [1]. Nariadenie Ratio educationis totiž školopovinnosť presne nevymedzovalo a neurčilo ani jasnú vekovú hranicu zaškoľovania detí [2].

Dokument z roku 1777 iba žiadal, aby deti navštevovali školu dovtedy, kým nebudú schopné vykonávať poľnohospodárske práce [1]. Zadefinoval len všeobecnú zásadu, že žiak si splní svoje povinnosti vtedy, ak ovláda učivo predpísané pre dedinské školy [1]. Skutočným autorom povinnej dochádzky s prísnymi pravidlami bol až jej syn a následník, cisár Jozef II. [1].

Práve Jozef II. v roku 1788 reálne uzákonil obdobie školopovinnosti pre deti od 6 do 12 rokov [2]. Svojím nariadením zároveň vytýčil sankcie za jej nedodržiavanie a vyhlásil vyučovanie za bezplatné [2], [3]. Zavedením takýchto pravidiel boli neskôr aj prázdniny krokom smerom k obyvateľstvu, aby sa vzdelanie stalo skutočnou prioritou [23].

Napriek novým zákonom sa však povinná školská dochádzka na našom území realizovala veľmi pomaly [26]. Pre chudobných vidieckych rodičov znamenala škola dodatočné výdavky na obuv či školské potreby, a deti navyše nutne potrebovali pri práci doma [18], [23]. V praxi sa tak situácia výrazne zlepšila až po vzniku prvej Československej republiky, keď sa dochádzka prísnejšie kontrolovala [5].

Meniaci sa školský rok

V minulosti mal školský rok úplne inú podobu, na akú sme zvyknutí dnes. Vyučovanie na vidieku sa vo všeobecnosti začínalo na Sviatok všetkých svätých, teda 1. novembra, keď sa skončilo sezónne pasenie dobytka [10]. K ukončeniu školského roka dochádzalo spravidla už na začiatku apríla, pretože sa naplno rozbiehalo obdobie poľných prác [10].

Školská dochádzka sa kedysi plne prispôsobovala prísnemu rytmu poľnohospodárstva [5]. Z tohto dôvodu sa vyučovanie na vidieku často sústreďovalo len na zimné mesiace, kedy bolo na gazdovstve menej práce [18]. Starí ľudia neskôr spomínali, že v ich rodinách sa do školy chodilo napríklad len dve či tri zimy [9].

Zaujímavé bolo aj samotné rozdelenie vyučovacieho dňa. Dopoludňajšie vyučovanie sa začínalo o 7.30 a končilo sa o 10. hodine, zatiaľ čo popoludní sa deti učili od 13.30 do 16. hodiny [1]. Učilo sa od pondelka do soboty s tým, že štvrtok bol pre žiakov stanovený ako voľný takzvaný feriálny deň [1], [10].

Až do konca 18. storočia nemôžeme hovoriť o prázdninách v dnešnom slova zmysle [10]. Základnú štruktúru oddychu, ktorá s malými obmenami existuje dodnes, kodifikovala až spomínaná školská legislatíva Márie Terézie a Jozefa II. [10]. Obdobou dnešných hlavných letných prázdnin boli kedysi takzvané jesenné prázdniny [10].

Dekrét Márie Terézie z roku 1776 napríklad zaviedol hlavné jesenné prázdniny v termíne od 21. septembra do 31. októbra [17]. Na niektorých vyšších školách a gymnáziách sa toto voľno mierne posúvalo, no spravidla sa prázdniny jednotne končili 1. novembra [10]. V tomto jesennom čase totiž pre bežných ľudí vzdelanie nebolo prioritou, pretože svoje deti bezpodmienečne potrebovali pri poľnohospodárskych prácach a vinobraní [23].

Zásadnú zmenu v dovolenkovom kalendári žiakov priniesol opäť reformátor cisár Jozef II. v roku 1787 [19]. Desať rokov po vydaní Ratio educationis presunul veľké jesenné prázdniny na letné mesiace júl a august [10]. Týmto nariadením oficiálne položil základy dnešných hlavných letných prázdnin, aby deti mohli pomáhať rodičom na poliach počas horúcej žatvy [10], [17].

Hoci bol nový letný termín v zákone daný, reálna prax sa v jednotlivých regiónoch silno líšila [5]. V niektorých južnejších oblastiach deti nechodili do školy už od apríla, zatiaľ čo na severe pomáhali pri tvrdých jarných prácach od polovice mája [5]. V horských oblastiach zas začínali deti chodiť do školy naozaj až vtedy, keď napadol prvý sneh [5].

Centralizácia

Situácia s prázdninami sa začala radikálne zjednocovať až po vzniku prvej Československej republiky [5]. V roku 1925 bol vydaný výnos ministerstva školstva Ivana Markoviča, ktorý presne stanovil začiatok školského roka na 1. septembra a trvanie letných prázdnin od 29. júna do 31. augusta [10], [17]. Tento dôležitý výnos znamenal základnú normu, ktorá s malými obmenami platí v našom školstve prakticky dodnes [10].

Zaujímavosťou je, že jarné prázdniny v dnešnej podobe u nás dlho vôbec neexistovali. Prvýkrát boli zavedené až v školskom roku 1967/1968, pričom polročné prázdniny sa vtedy skrátili na dĺžku dvoch dní [10]. Termín týchto jarných prázdnin sa začal diferencovať podľa krajov od začiatku osemdesiatych rokov, aby sa oslabil celoštátny tlak na čerpanie rodičovských dovoleniek [10].

Posunú sa prázdniny?

Hoci sa zdá, že júl a august sú ako mesiace voľna nedotknuteľné, budúcnosť môže priniesť ďalšie historické zmeny. V modernom svete už totiž stráca zmysel, aby deti masovo pomáhali s letnou žatvou [25]. Do debaty o organizácii školského roka navyše čoraz výraznejšie vstupujú prebiehajúce klimatické zmeny a čoraz častejšie vlny horúčav [17], [22].

Klimatické zmeny priamo ovplyvňujú počasie, čo má hmatateľný vplyv už aj na samotné školské vyučovanie [25]. Tropické dni dnes nastupujú často už v máji, pričom v stovkách tried je neznesiteľne horúco a nedýchateľný vzduch [25]. Deti v takejto horúčave strácajú schopnosť koncentrácie a rovnako ťažké to majú pred tabuľou aj vyučujúci učitelia [25].

Vo viacerých krajinách Európy sa preto rozvinula vážna debata o tom, či by nebolo lepšie posunúť termíny letných prázdnin [25]. Odborníci pripúšťajú, že by stálo za úvahu posunúť začiatok prázdnin o dva týždne až celý mesiac skôr [25]. Očakáva sa, že drastické zmeny počasia budú mať skôr či neskôr reálny dosah na organizáciu škôl bez ohľadu na zaužívanú tradíciu [23].

Slovenské ministerstvo školstva však zatiaľ tvrdí, že mu súčasný termín letných prázdnin vyhovuje a o jeho zmene neuvažuje [25]. Európske observatórium pre klímu však napriek tomu upozorňuje, že kvôli meniacim sa podmienkam bude nutné o načasovaní prázdnin znovu uvažovať [22].

Ako presne bude školský kalendár vyzerať o niekoľko desaťročí, tak do veľkej miery závisí práve od nevyspytateľných klimatických zmien [23].

Zoznam referencií

[1] Ratio educationis | Za najznámejšou školskou reformou našich dejín stáli aj Slováci | Postoj https://www.postoj.sk/144536/za-najznamejsou-skolskou-reformou-nasich-dejin-stali-aj-slovaci

[2] MÁTEJ, J. a kol., (1976), Dejiny českej a slovenskej pedagogiky . Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo,

[3] SROGOŇ, T. a kol., (1981) Dejiny školstva a pedagogiky . Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo

[4] Ratio educationis 1777 a 1806 . (1988). Prvá jednotná sústava výchovy a vzdelávania v dejinách našej kultúry (preklad Mikleš, J. a Novacká M). Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo

[5] Rozhovory 24: Prázdniny v minulosti a dnes https://joj24.noviny.sk/rozhovory-joj24/1237855-rozhovory-24-prazdniny-v-minulosti-a-dnes

[6] https://www.jstor.org/stable/2112615

[7] Školstvo ako nástroj ministerstva obrany a vnútra: Prusko bolo Fínsko 18. storočia (FULL) https://robertchovanculiak.substack.com/p/skolstvo-ako-nastroj-ministerstva

[8] Reformy osvieteneckého absolutizmu https://referaty.aktuality.sk/reformy-osvieteneckeho-absolutizmu/referat-23198

[9] Povinná školská dochádzka bola u nás zavedená v roku 1777 https://www.teraz.sk/slovensko/povinna-skolska-dochadzka-bola-u-na/56141-clanok.html

[10] Múzeum školstva a pedagogiky https://msap.sk/p/vakacie-skolske-prazdniny

[11] Pred 250 rokmi zaviedla Mária Terézia povinnú školskú dochádzku, na Slovensko však prišla oveľa neskôr – SENIOR.SK https://www.senior.sk/pred-250-rokmi-zaviedla-maria-terezia-povinnu-skolsku-dochadzku-na-slovensko-vsak-prisla-ovela-neskor

[12] 300 rokov od narodenia Márie Terézie https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/historia-a-archeologia/300-rokov-od-narodenia-marie-terezie

[13] Kapitoly z dejín Slovenska-1-4 – e-ucebnice.ff.ucm.sk https://e-ucebnice.ff.ucm.sk/index.php/kapitoly-z-dejin-slovenska-1-4

[14] Domáce vzdelávanie - Wikipédia https://sk.wikipedia.org/wiki/Dom%C3%A1ce_vzdel%C3%A1vanie

[15] Referaty.sk - Reformy Márie Terézie https://referaty.centrum.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/6893/reformy-marie-terezie

[16] Reformy Márie Terézie https://referaty.aktuality.sk/reformy-marie-terezie/referat-29306

[17] Letné prázdniny už nebudú 2 mesiace? Pozrite sa na návrhy https://www1.pluska.sk/regiony/letne-prazdniny-uz-nebudu-2-mesiace-pozrite-sa-na-navrhy

[18] V pedagogike sa od čias Komenského neobjavilo nič revolučnejšie, hovorí etnologička Katarína Nádaská https://komenskehoinstitut.sk/v-pedagogike-sa-od-cias-komenskeho-neobjavilo-nic-revolucnejsie

[19] Letné prázdniny https://sk.wikipedia.org/wiki/Letn%C3%A9_pr%C3%A1zdniny

[20] Tereziánska školská reforma v 18. storočí https://reginazapad.stvr.sk/clanky/poznanie-vzdelavanie-veda/336730/terezianska-skolska-reforma-v-18-storoci

[21] Povinná školská dochádzka bola u nás zavedená v roku 1777 - Dobré noviny https://www.dobrenoviny.sk/c/16143/povinna-skolska-dochadzka-bola-u-nas-zavedena-v-roku-1777

[22] Letní prázdniny jinak? Plaga připouští změnu kvůli vedrům - Médium.cz https://medium.seznam.cz/clanek/beta-pod-lupou-letni-prazdniny-jinak-plaga-pripousti-zmenu-kvuli-vedrum-307180

[23] Historik o dejinách dvojmesačných letných prázdnin / Máme ich od Jozefa II., časom by sa mala tradícia prispôsobiť realite https://www.postoj.sk/112507/mame-ich-od-jozefa-ii-casom-by-sa-mala-tradicia-prisposobit-realite

[24] Pred 240 rokmi sa na území Uhorska zaviedla povinná školská dochádzka https://eduworld.sk/cd/tasr/3834/pred-240-rokmi-sa-na-uzemi-uhorska-zaviedla-povinna-skolska-dochadzka

[25] Teploty sú už v júni vysoké. Posunú sa letné prázdniny o mesiac skôr? | Noviny.sk https://www.noviny.sk/slovensko/349748-teploty-su-uz-v-juni-vysoke-posunu-sa-letne-prazdniny-o-mesiac-skor

[26] Reforma, ktorá zmenila Uhorsko. Pred 240 rokmi zaviedli povinnú školskú dochádzku https://hnonline.sk/style/kultura/1013841-maria-terezia-zaviedla-pred-240-rokmi-povinnu-skolsku-dochadzku

[27] 6. Politický vývoj po Szatmárskom mieri (Karol VI. a Mária Terézia) ~ Dejepis – Referáty | Zones.sk https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/19815-6-politicky-vyvoj-po-szatmarskom-mieri-karol-vi-a-maria-terezia

[28] Referaty.sk - Ratio educationis https://referaty.centrum.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/22462/ratio-educationis

[29] Popredný odborník na pedagogiku: Nechcime rodičov rekvalifikovať na dva mesiace na učiteľov https://www.truni.sk/news/covid-19-je-aj-hospodarsky-dolezite-udrzat-skolsku-dochadzku