Historické korene: Od antického Grécka po Filadelfiu

Koncept impeachmentu má hlboké historické korene, ktoré siahajú až do antického Grécka. Tam existovala prax zvaná „eisangelia“, v rámci ktorej boli verejní činitelia obvinení z pochybenia a súdení pred politickým zhromaždením [22]. Jeho súčasná podoba, ktorá sa neskôr preniesla do americkej ústavy, však pochádza z Anglicka. Proces sa vyvinul v 14. storočí ako spôsob, ktorým mohol formujúci sa parlament brať na zodpovednosť kráľových ministrov [25]. Kým v polovici 15. storočia sa v Anglicku prestal používať, excesy stuartovských kráľov na začiatku 17. storočia prinútili parlament túto právomoc oživiť [15].

Tento anglický model – kde Dolná snemovňa vzniesla obvinenia a Snemovňa lordov obžalovaného súdila – si osvojili aj americké kolónie a rané štátne ústavy ešte pred prijatím tej federálnej [10], [11], [15]. Dokonca aj v čase, keď tvorcovia ústavy v roku 1787 rokovali vo Filadelfii, v Londýne práve prebiehal proces impeachmentu britského úradníka Warrena Hastingsa, čo Američania s nadšením sledovali (nielen preto, že Hastingsa žaloval poslanec Edmund Burke, ktorý predtým americký boj o nezávislosť podporil, neskôr však odsúdil Francúzsku revolúciu a stal sa zakladateľom politického konzervativizmu). Hastingsa však súd po dlhom procese oslobodil [15].

Počas ústavného zhromaždenia panovali o presnom znení dlhé debaty. Delegáti dvakrát hlasovali za to, aby bol prezident odvolateľný za „zanedbanie povinností“ [18]. Mnohí delegáti hovorili o prečinoch mimo bežného trestného práva a používali výrazy ako „korupcia“ či „zlý výkon správy“ (maladministration) [18]. V septembri 1787 navrhol George Mason, aby k dôvodom na odvolanie pribudol „zlý výkon správy“, no budúci prezident James Madison namietal, že takýto vágny pojem by znamenal, že prezident by bol vo funkcii len na úkor nálad Senátu [18].

Mason preto pojem stiahol a nahradil ho spojením „iné ťažké zločiny a prečiny proti štátu“ (other high crimes and misdemeanors) [18]. Slovo „zločiny“ (crimes) sa v tejto fráze nepoužívalo v zmysle bežných trestných činov, ale bol to termín prevzatý od Britov označujúci prečiny proti republike a štátu [3]. Kľúčovým zistením neskorších právnych analýz bolo, že na ospravedlnenie impeachmentu nie je vôbec potrebný kriminálny čin zo strany prezidenta [5], [6]. Tvorcovia ústavy zámerne nenapísali fixný štandard, ale flexibilný nástroj, ktorý sa dokáže prispôsobiť nepredvídateľným udalostiam [5].

Mechanika moci: Ako Kongres odvoláva prezidenta

Odvolanie amerického prezidenta je zámerne zložitý proces [2]. Tvorcovia ústavy nechceli, aby bol impeachment používaný ako stranícka politická zbraň alebo ako odpoveď Kongresu na politiku prezidenta, s ktorou nesúhlasia [9]. Preto moc rozdelili, aby zabránili nebezpečenstvu perzekúcie zo strany dominantnej politickej frakcie [12].

Proces má dve hlavné fázy a pripomína vzťah medzi obžalobou a samotným súdnym procesom [14]. Prvým krokom je formálne vyšetrovanie v Snemovni reprezentantov, ktoré zvyčajne vedie právny výbor (Judiciary Committee) [2], [25]. Ak výbor nájde dostatočné dôvody, navrhne takzvané články ústavnej žaloby (articles of impeachment) [2]. Na to, aby bol prezident formálne „impeachnutý“, stačí jednoduchá väčšina hlasov prítomných členov Snemovne [2], [16]. Treba si však uvedomiť, že samotný impeachment neznamená odstránenie z funkcie; znamená to len toľko, že Snemovňa vzniesla obvinenia a proces sa presúva do Senátu [23].

Senát má výhradnú moc proces viesť a rozhodnúť [9]. Kým Snemovňa funguje ako prokuratúra, 100 senátorov plní rolu poroty [7], [25]. Ak je súdený úradujúci prezident, procesu nepredsedá viceprezident, ale predseda Najvyššieho súdu USA (Chief Justice) [13]. Aby bol prezident uznaný za vinného, ústava vyžaduje prísnu dvojtretinovú väčšinu prítomných senátorov (zvyčajne 67 hlasov) [1], [16]. V tomto procese neexistujú žiadne formálne pravidlá dokazovania a uznanie bremena dôkazu závisí od úsudku každého individuálneho senátora [3].

Ak Senát prezidenta oslobodí, proces končí [2]. Ak ho však uzná vinným, nasleduje trest. Ústava povoľuje len dva druhy trestov: automatické odstránenie z úradu a následne (v samostatnom hlasovaní, na ktoré už stačí len jednoduchá väčšina) aj doživotný zákaz zastávať akýkoľvek budúci federálny úrad [2], [14], [16].

Prezidenti pred súdom histórie

Hoci Snemovňa reprezentantov začala vyšetrovanie voči viacerým prezidentom, iba traja boli doteraz oficiálne obžalovaní – Andrew Johnson, Bill Clinton a Donald Trump [2]. Nikto z nich však nebol odstránený z úradu, keďže v Senáte sa nikdy nenašla potrebná dvojtretinová väčšina [1]. V celej histórii USA Kongres úspešne odvolal z funkcie len osem úradníkov ústrednej vlády, pričom všetci z nich boli federálni sudcovia [2], [22].

Andrew Johnson (1868): Prvý prezidentský proces súvisel so snahou prezidenta Johnsona zničiť proces tzv. Rekonštrukcie porazeného Juhu po americkej občianskej vojne. Jeho politickí nepriatelia ho dostali do pasce, keď porušil zákon (Tenure of Office Act) tým, že odvolal svojho ministra vojny Edwina Stantona, ktorý bol spojencom Abrahama Lincolna a podporoval Rekonštrukciu [1], [3]. Snemovňa rýchlo schválila 11 článkov obžaloby, no po takmer trojmesačnom procese v Senáte Johnson unikol odsúdeniu a odstráneniu z funkcie o jediný hlas (35 senátorov bolo za, čo bolo tesne pod dvojtretinovou hranicou) [1], [2], [22].

Bill Clinton (1998 – 1999): O vyše storočie neskôr, v decembri 1998, Snemovňa reprezentantov obžalovala Billa Clintona. Dva schválené články obžaloby (krivá prísaha a marenie spravodlivosti) sa týkali jeho klamstiev a snahy o zakrytie mimomanželského pomeru so stážistkou Monicou Lewinskou [1], [2]. V Senáte sa prokurátorom nepodarilo získať 67 hlasov, a tak Clinton vo februári 1999 impeachment prežil a úspešne dokončil svoje druhé funkčné obdobie [1], [22].

Donald Trump (2019 a 2021): Donald Trump drží unikátne prvenstvo ako jediný federálny úradník a prezident, ktorý bol obžalovaný viackrát [17], [24]. Jeho prípady na rozdiel od Clintona pripomínali historické kauzy týkajúce sa zneužitia výkonnej moci a netolerancie voči politickej opozícii [24].

Prvý impeachment sa začal v roku 2019. Demokrati v Snemovni obvinili Trumpa zo zneužitia prezidentských právomocí, keď sa mal snažiť podmieniť významnú vládnu pomoc pre Ukrajinu tým, že tamojšia vláda verejne oznámi vyšetrovanie s cieľom zdiskreditovať jeho potenciálneho politického rivala, Joea Bidena, a zasiahnuť tak do volieb v roku 2020 [1]. Druhým bodom obžaloby bolo marenie vyšetrovania Kongresu v súvislosti s týmto telefonátom [1]. Vo februári 2020 Senát Trumpa oslobodil; pri zneužití moci hlasovalo za vinu 48 senátorov (52 bolo proti) a pri marení spravodlivosti 47 (53 proti) [1].

Druhýkrát bol Trump obžalovaný len niekoľko dní pred koncom svojho mandátu, v januári 2021. Čelil jedinému článku obžaloby: podnecovaniu vzbury [2], [22]. Obžaloba citovala jeho prejavy, telefonáty a príspevky na Twitteri, ktorými mal podľa nej podnietiť násilný dav, ktorý 6. januára 2021 zaútočil na Kapitol [2]. Aj v tomto prípade ho Senát vo februári 2021 oslobodil [22]. Mimochodom, fakt, že samotný proces v Senáte začal až 20 dní po uplynutí Trumpovho funkčného obdobia, otvoril dôležitú otázku o prípustnosti súdenia bývalého úradníka [17].

Fantómový impeachment: Bol by Richard Nixon odvolaný?

Keď hovoríme o odvolávaní prezidentov, existuje jedna zásadná anomália, ktorá sa skončila skutočným predčasným odchodom z úradu, hoci paradoxne k samotnému hlasovaniu v plnej Snemovni ani v Senáte nikdy nedošlo – prípad 37. prezidenta USA, Richarda Nixona. Po vlámaní sa do centrály Demokratickej strany v hoteli Watergate a následnom masívnom utajovaní sa ukázalo, že Nixon bol do krytia aféry priamo zapojený. Keď dôkazy pribúdali, jeho obžaloba sa stávala čoraz nevyhnutnejšou [4].

Výbor Snemovne reprezentantov pre spravodlivosť schválil s výraznou podporou oboch strán tri články impeachmentu:

1. Marenie spravodlivosti (snaha zabrániť vyšetrovaniu vlámania do Watergate a ochrana zodpovedných osôb, vrátane vyhodenia špeciálneho prokurátora) [7], [19].

2. Zneužitie moci (použitie federálnych agentúr ako IRS a FBI proti politickým nepriateľom a občanom od roku 1969) [7].

3. Pohŕdanie Kongresom (odmietnutie rešpektovať predvolania výboru) [7].

Zlom nastal po tom, čo Najvyšší súd jednomyseľne nariadil prezidentovi vydať zvukové nahrávky z Bieleho domu [9]. Zverejnenie nahrávky z 23. júna 1972, známej ako „Smoking Gun“ (Dymiaca zbraň), zachytilo Nixona, ako plánuje mariť vyšetrovanie lživým tvrdením, že by to odhalilo tajné operácie CIA [20].

Bol by teda Nixon odsúdený a odstránený z úradu, ak by sám neodstúpil? Historické fakty hovoria absolútne jasne: Áno, takmer s istotou [1], [14], [20], [21]. Republikánski lídri z Kongresu mu oznámili, že ho už nedokážu ochrániť pred impeachmentom v Snemovni ani pred odsúdením v Senáte [20]. Na záchranu potreboval 34 hlasov senátorov.

Delegácia vedená senátorom a bývalým prezidentským kandidátom Barrym Goldwaterom mu však do Bieleho domu priniesla krutú pravdu – Goldwater prezidentovi povedal, že nemá dostatok hlasov, maximálne tak 15 senátorov je ochotných hlasovať za jeho oslobodenie a sám Goldwater by hlasoval za jeho usvedčenie [3], [8], [26]. Na základe týchto dôkazov bolo isté, že v Senáte by sa našla dvojtretinová väčšina [26].

Nixon pochopil, že jeho prezidentstvo skončilo a aby unikol istému odstráneniu z úradu a trvalému zničeniu svojho odkazu, 9. augusta 1974 rezignoval [1], [4], [21]. Stal sa tak prvým a dodnes jediným prezidentom, ktorý odstúpil z funkcie [4], [20]. Pretože odstúpil, proces impeachmentu bol ukončený a Nixon sa neskôr dočkal milosti od svojho nástupcu Geralda Forda [14], [19].

Môže byť Trump obžalovaný po tretíkrát?

Keďže Donald Trump už bol dvakrát podrobený impeachmentu a v oboch prípadoch bol oslobodený, vynára sa logická otázka: Zabraňuje mu americké právo v tom, aby bol z rovnakých či iných dôvodov impeachnutý na tretí pokus?

Odpoveď znie: Áno, prezident môže byť právne obžalovaný aj po tretíkrát [23]. Ústava Spojených štátov totiž nestanovuje žiadny limit na to, koľkokrát môže byť jednotlivec podrobený procesu impeachmentu [17]. Mnohí by mohli argumentovať princípom „dvojitého ohrozenia“ (Double Jeopardy), ktorý v trestnom práve zakazuje, aby bol niekto súdený za ten istý zločin dvakrát. Tento princíp sa však na impeachment nevzťahuje [23]. Impeachment nie je trestným stíhaním (hoci po odstránení z úradu môže nasledovať bežný trestný súd), ale výsostne politickým procesom, ktorý má za cieľ iba odstránenie z funkcie [22], [23].

Pravidlá impeachmentu sú výlučnou doménou Kongresu a ak by aj Kongres chcel obžalovať prezidenta na základe nových dôkazov v už prejednávanej veci, Najvyšší súd by do tohto politického procesu s veľkou pravdepodobnosťou vôbec nezasahoval [23]. Zároveň je vysoko nepravdepodobné, že by si sám Kongres odhlasoval pravidlá, ktoré by ho obmedzovali v možnosti odvolať prezidenta, o ktorom sú mnohí presvedčení, že je skorumpovaný [23]. Z tohto hľadiska tak neexistuje žiadna definitívna „právna“ prekážka, ktorá by bránila tretiemu impeachmentu v budúcnosti [23].

Záver

Fenomén impeachmentu je výbornou ukážkou toho, ako americká ústava balansuje na hrane medzi mocou a zodpovednosťou. Fakt, že žiadny prezident nebol v celej histórii úspešne odvolaný hlasovaním Senátu (hoci Richard Nixon sa tomuto osudu vyhol iba rezignáciou), nedokazuje, že by bol tento nástroj nefunkčný [2], [21]. Naopak, dokazuje to, že zámer otcov zakladateľov vytvoriť proces, ktorý si vyžaduje mimoriadne široký nadstranícky konsenzus vo forme dvojtretinovej väčšiny v Senáte, sa naplnil [12].

Pre Donalda Trumpa impeachment znamená už navždy zápis do histórie ako prvého dvojnásobne obžalovaného prezidenta, no história nám ukazuje, že tento mocný politický mechanizmus zostáva aj naďalej permanentnou, hoci ťažko použiteľnou zbraňou, visiacou nad každým budúcim obyvateľom Bieleho domu.

Zoznam referencií

[1] Impeachment in U.S. History | Andrew Johnson | Richard Nixon | Bill Clinton | Donald Trump | National Leader in Civic Education Resources | Bill of Rights Institute https://billofrightsinstitute.org/activities/impeachment-in-u-s-history/

[2] How Many US Presidents Have Faced Impeachment? | HISTORY https://www.history.com/articles/how-many-presidents-impeached

[3] The History of Impeachment | UW School of Law https://www.law.uw.edu/news-events/discovery/season-6/the-history-of-impeachment/

[4] Nixon's Shocking Exit: The First Presidential Resignation https://ftp.bills.com.au/lunar-tips/nixons-shocking-exit-the-first-presidential-resignation-1764797463

[5] Politico. September 16, 2019.

[6] Congressional Research Service. February 6, 1974.

[7] Congressional Research Service. December 19, 2019.

[8] Niven, David (2017). The Politics of Impeachment. Routledge.

[9] 50 Years After Nixon Resigned, Impeachment Has Become a Political Weapon | The Heritage Foundation https://www.heritage.org/political-process/commentary/50-years-after-nixon-resigned-impeachment-has-become-political-weapon

[10] For more on the historical background of the Constitution’s impeachment provisions, see ; ; .

[11] See Gordon S. Wood, The Creation of the American Republic 141 (1969); see, e.g., N.Y. Const. of 1777 arts. XXXII–XXXIII (providing that impeachments be tried before a court composed of state senators, judges of the New York Supreme Court, and the state chancellor).

[12] The Federalist No. 66 (Alexander Hamilton).

[13] U.S. Const. art. I, § 3, cls. 6, 7. While it is clear that the Chief Justice must preside over the impeachment trial of a sitting President, the Chief Justice did not preside over the second impeachment trial of former President Trump. 167 Cong. Rec. S142 (daily ed. Jan. 26, 2021) (swearing in Patrick Leahy (D-VT), President pro tempore of the United States Senate, as presiding officer).

[14] united states - Did American leaders give any serious consideration to proceeding with Nixon's impeachment and trial after he resigned? - History Stack Exchange https://history.stackexchange.com/questions/35916/did-american-leaders-give-any-serious-consideration-to-proceeding-with-nixons-i

[15] "About Impeachment | Historical Overview". www.senate.gov. United States Senate. Retrieved June 14, 2023.

[16] "U.S. Senate: Constitution of the United States". U.S. Senate. March 4, 1789. Archived from the original on February 10, 2014.

[17] Impeachment in the United States - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Impeachment_in_the_United_States

[18] The first vote came on July 19, 1787, and the second on July 26, 1787. Max Ferrand, Records of the Federal Convention of 1787 (hereinafter Records), 2:61, 69, 116.

[19] UVA Expert: Supreme Court Immunity Ruling Would’ve Been a Gift to Nixon https://news.virginia.edu/content/uva-expert-supreme-court-immunity-ruling-wouldve-been-gift-nixon

[20] Watergate: The aftermath - Miller Center https://millercenter.org/the-presidency/educational-resources/watergate/watergate-aftermath

[21] Resignation was not the end | Miller Center https://millercenter.org/the-presidency/impeachment/resignation-was-not-end

[22] Law of Impeachment — Harris County Robert W. Hainsworth Law ... https://www.harriscountylawlibrary.org/law-of-impeachment

[23] united states - Can a US president be "re-impeached" by a new Congress on the same charges? Or would double jeopardy apply? - Politics Stack Exchange https://politics.stackexchange.com/questions/16554/can-a-us-president-be-re-impeached-by-a-new-congress-on-the-same-charges-or-w

[24] What would a third Trump impeachment look like? https://donmoynihan.substack.com/p/what-would-a-third-trump-impeachment

[25] Impeachment | US House of Representatives - History, Art & Archives https://history.house.gov/Institution/Origins-Development/Impeachment/

[26] Half a century ago, Nixon became the only president to resign - TPR: The Public's Radio https://thepublicsradio.org/npr/half-a-century-ago-nixon-became-the-only-president-to-resign/