Podarí sa oslobodiť jednu z tepien svetovej ekonomiky?
V poslednom čase svet so znepokojením sleduje dianie v úžine Báb el-Mandeb, ktorá predstavuje kľúčovú tepnu pre globálny obchod a prepravu ropy.
Za narušením tejto dôležitej námornej trasy stojí jemenská povstalecká skupina známa ako húsíovia, ktorá s nečakanou silou útočí na obchodné plavidlá. Tieto udalosti opäť hrozia vyhnať ceny energií do závratných výšok a vyvolávajú logické otázky o tom, kto títo ozbrojenci vlastne sú [16].
Radikáli
Hnutie húsíov, oficiálne známe aj pod názvom Ansar Alláh, vzniklo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v hornatej provincii Saada na severozápade Jemenu [2].
Išlo o politicko-náboženskú skupinu vychádzajúcu zo zajdijskej vetvy šiitskeho islamu, ktorá v tomto regióne plynule dominovala po dlhé stáročia [3]. Členov hnutia poháňala najmä hlboká frustrácia zo straty historického práva vládnuť po páde zajdijského imamátu a snaha aktívne bojovať proti štátnej korupcii [2].
Túto lokálnu skupinu sformoval charizmatický politik a duchovný Husajn Badr a-Dín al-Húsí s cieľom oživiť zajdijské tradície a čeliť rastúcemu vplyvu cudzej ideológie [15].
Reagoval tým predovšetkým na činnosť štátom financovaných salafistických kazateľov, ktorí si v zajdijských oblastiach budovali silnú základňu s tichou podporou susednej Saudskej Arábie [15].
Zároveň ostro kritizoval vtedajšieho jemenského prezidenta Alího Abdalláha Sáliha za jeho spojenectvo so Spojenými štátmi americkými a Izraelom [15].
Definitívnu radikalizáciu hnutia urýchlila invázia USA do Iraku v roku 2003, ktorá vyvolala vlnu protizápadných nálad naprieč celým arabským svetom [19].
Ako priamu odpoveď začali húsíovia masovo skandovať svoje známe heslo žiadajúce smrť Amerike, smrť Izraelu a víťazstvo pre islam [24].
Keď im prezident Sálih odrezal vládne financovanie a neskôr sa pokúsil Husajna al-Húsího zatknúť, prepuklo v roku 2004 otvorené a krvavé povstanie [15].
Spojenectvo úhlavných nepriateľov
Husajn bol síce onedlho po začatí bojov zabitý jemenskými bezpečnostnými silami, no jeho prívrženci sa nevzdali a hnutie natrvalo prebralo jeho meno [15].
Pod vedením nového lídra húsíovia rozpútali šesť vojen proti vládnym zložkám, ktoré trvali až do roku 2010 a zocelili ich taktické a vojenské schopnosti [2]. Z malej regionálnej vzbury sa tak postupne stalo masívne hnutie vojenského odporu proti nepopulárnej centrálnej vláde [15].
Skutočný zlom však nastal po udalostiach Arabskej jari v roku 2011, ktoré zosadili z trónu dlhoročného autokrata Sáliha a úplne destabilizovali celú krajinu.
Húsíovia majstrovsky využili politické vákuum a na jeseň roku 2014 bleskovo obsadili hlavné mesto Saná [5]. Nového prezidenta Hádího prinútili ujsť do exilu a suverénne vyhlásili, že práve oni sú legitímnou vládou Jemenu [25].
Zaujímavým historickým paradoxom tohto ťaženia bolo, že povstalci sa pri preberaní moci pragmaticky spojili so svojím úhlavným nepriateľom, exprezidentom Sálihom.
Ich nesúrodá aliancia sa však skončila veľmi krvavo v roku 2017, keď húsíovia Sáliha bez milosti zavraždili po tom, ako prejavil ochotu rokovať so Saudskou Arábiou [22].
V súčasnosti síce rebeli ovládajú len približne tretinu jemenského územia, avšak žije na ňom až 70 do 80 percent celkovej populácie štátu [6].
Iránska stopa
Úspech povstalcov by bol absolútne nemysliteľný bez masívnej podpory zo zahraničia, pričom ich hlavným a najdôležitejším mecenášom je od začiatku Irán.
Iránske revolučné gardy im poskytujú nielen diplomatické krytie a financie, ale najmä pokročilý arzenál zahŕňajúci balistické rakety a výbušné drony [19].
Cenná pomoc prichádza aj od libanonského hnutia Hizballáh, ktorého elitní velitelia údajne pôsobia priamo v Jemene ako vojenskí poradcovia a pomáhajú plánovať zložité útoky [8].
Okrem podpory z Iránu získavajú húsíovia špecifickú techniku aj prostredníctvom mimoriadne komplikovaných dodávateľských sietí a čierneho trhu.
V snahe diverzifikovať svoje zdroje a obísť sankcie hľadajú súčiastky a technickú pomoc dokonca aj u mocností, akými sú Čína a Rusko [9].
Analytici navyše upozorňujú na šokujúci fakt, že určitú materiálnu pomoc v podobe zbraní im paradoxne začali potichu dodávať aj niektoré frakcie jemenskej sunnitskej strany Islah [1].
Koalícia
Húsíovia čelia na domácom i medzinárodnom bojisku nesmierne silnej koalícii zloženej z okolitých štátov a rôznych domácich frakcií. V roku 2015 do konfliktu vstúpila Saudská Arábia s priamou podporou Spojených arabských emirátov a Spojených štátov s cieľom vrátiť do Saná prezidenta Hádího, čo sa však nepodarilo [4].
Saudskú Arábiu mimoriadne znepokojovalo neustále ostreľovanie jej pohraničia a chcela rýchlou vojenskou kampaňou rázne eliminovať iránsky vplyv na svojom zadnom dvore [23].
Na domácej pôde sa okrem jemenských vládnych vojsk proti povstalcom sformovala aj Južná prechodná rada (STC), ktorú vojensky a finančne podporujú Emiráty [26].
Hoci sa medzi koaličnými spojencami často objavujú vážne politické nezhody, ich spoločným vojenským cieľom naďalej ostáva vytlačenie húsíov z kľúčových oblastí [25].
Húsíovia navyše krvavo bojujú aj proti sunnitským extrémistom z al-Káidy a Islamského štátu, ktorí voči nim podnikajú devastujúce samovražedné atentáty na civilných i vojenských cieľoch [15].
Humanitárna kríza
V priebehu prebiehajúcej občianskej vojny sa z Jemenu stalo dejisko jednej z najdesivejších a najkomplexnejších humanitárnych kríz modernej histórie.
Dlhoročné boje, prísne námorné blokády a rozsiahle letecké nálety viedli k masovému hladomoru, zničeniu civilnej infraštruktúry a zamínovaniu rozsiahlych území [7]. Hoci v roku 2022 konečne zavládlo krehké prímerie sprostredkované OSN, tento mierový proces neustále sprevádzajú hrozby ďalších raketových útokov zo strany rebelov [15].
Medzinárodnú pozornosť na seba rebeli opäť masívne strhli až koncom roka 2023, keď preniesli svoje bojové operácie priamo na vlny Červeného mora.
Na lode prechádzajúce dôležitou úžinou Báb el-Mandeb začali odpaľovať bezpilotné lietadlá a rakety s odôvodnením, že ide o akt podpory Palestínčanov v pásme Gazy [26].
Húsíovia sebavedomo oznámili, že nedovolia prechod žiadnym plavidlám spojeným s Izraelom, kým neskončí vojenská agresia v palestínskych enklávach [19].
Vydieranie blokádou
Za vznešenou maskou arabskej a islamskej solidarity sa však v skutočnosti skrývajú veľmi vypočítavé strategické a vnútropolitické ciele.
Námorné útoky pomohli húsíom rapídne zvýšiť domácu i regionálnu popularitu, čím šikovne odvádzajú pozornosť obyvateľstva od svojej vlastnej neschopnosti vládnuť a riadne vyplácať štátne mzdy [20].
Slúžia im aj ako mimoriadne účinná páka pri tajných vyjednávaniach so Saudskou Arábiou, od ktorej chcú rebeli získať zásadné ekonomické ústupky a oficiálne politické uznanie [14].
Rozhodne netreba podceňovať ani mimoriadne lukratívny finančný motív tejto premyslenej a nebezpečnej námornej blokády. Peniaze, ktoré húsíovia neoficiálne a pod hrozbou sily vyberajú od lodných prepravcov za bezpečný prechod, údajne dosahujú úroveň stoviek miliónov dolárov [10].
Tento nový prúd peňazí dokáže podľa odhadov zdvojnásobiť ich ročné vládne príjmy, čo predstavuje pre režim zdevastovaný dlhou vojnou priam životne dôležitú infúziu [11].
Hormuzský prieliv nestačil
Blokáda úžiny Báb el-Mandeb však nekompromisne škrtí celosvetovú ekonomiku a vyvoláva oprávnenú paniku na medzinárodných ropných trhoch.
Objem komerčnej dopravy v tejto oblasti prudko klesol a presmerovanie obrovských lodí okolo afrického kontinentu predlžuje dodávky tovaru o dlhé týždne [13].
Prepravné firmy tak čelia enormným dodatočným nákladom na palivo a vojnové poistenie, čo v konečnom dôsledku nepochybne zaplatí bežný spotrebiteľ prostredníctvom zvýšenej inflácie [17].
Energetickí analytici otvorene varujú, že pretrvávajúca húsíjská blokáda by mohla už čoskoro vyvolať obrovský šok pre globálne zásoby a plynulosť dodávok ropy.
Pokiaľ by bol prístup k rope cez Červené more trvalo obmedzený, ceny čierneho zlata by mohli podľa prognóz raketovo stúpnuť na 115 až 120 dolárov za barel [18]. Výrazne by to podkopalo už beztak krehkú stabilitu globálneho hospodárstva a výrazne by to zvýšilo riziko novej celosvetovej recesie [16].
Aby medzinárodné spoločenstvo ochránilo kľúčové lodné trasy a predišlo ekonomickej katastrofe, muselo rázne vojensky zakročiť.
Spojené štáty a Veľká Británia sformovali koalíciu pod názvom Prosperity Guardian, ktorá má za primárnu úlohu eskortovať a chrániť komerčné plavidlá pred letiacimi hrozbami [12]. Svojou vlastnou defenzívnou námornou misiou s označením Aspides sa k dôležitej snahe zaistiť bezpečnosť plynulej plavby následne pridala aj Európska únia [13].
Samotná defenzívna ochrana lodí však nestačila a západné veľmoci nakoniec prešli do priamej vojenskej ofenzívy proti rebelom. Americké a britské sily spustili opakované letecké útoky na jemenské vojenské inštalácie, pričom cieľom boli najmä radarové systémy a sklady nebezpečných bezpilotných dronov [26].
Do ostrej odvety sa prekvapivo zapojil aj Izrael, ktorý odpovedal na smrteľný útok na Tel Aviv cieleným a masívnym bombardovaním húsíjského prístavu Hudajda [22].
Podarí sa prieliv otvoriť?
Kľúčovou otázkou dneška zostáva, či moderné medzinárodné sily dokážu týchto húževnatých povstalcov úspešne zastaviť a vytlačiť z pobrežného regiónu. Letecké údery síce postupne obmedzujú vojenské kapacity húsíov, avšak podľa odborníkov nedokážu úplne a natrvalo zastaviť ich sofistikované útoky lacnými dronmi a skrytými námornými mínami [1].
Títo bojovníci sú historicky zvyknutí na tvrdý odpor a v minulosti už úspešne odrazili armády Osmanskej ríše, Egypta i modernej Saudskej Arábie [1].
Masívne vojenské operácie Západu so sebou nevyhnutne nesú aj nemalé a ťažko predvídateľné politické riziká pre celý región.
Útoky cudzích vojsk riskujú, že húsíovia si v očiach jemenského ľudu ešte viac upevnia svoju moc a legitimitu ako hrdinskí bojovníci proti nenávidenému imperializmu [1].
Skutočné vyriešenie tejto nebezpečnej krízy si tak zrejme bude vyžadovať oveľa viac než len ukážku hrubej sily a opakované bombardovanie prístavnej infraštruktúry [23].
Odborníci i politickí analytici pripomínajú, že udržateľný mier na vlnách Červeného mora veľmi úzko súvisí s celkovým diplomatickým usporiadaním na nepokojnom Blízkom východe. Ak by došlo k trvalému prímeriu v pásme Gazy, povstalci by zo dňa na deň stratili svoj hlavný ideologický argument pre agresívne napádanie západných lodí [23].
Kľúčovú rolu tu však naďalej zohráva Irán, pretože bez jeho politického tlaku a ochoty zastaviť dodávky rakiet budú húsíovia pre svetový obchod hrozbou ešte celé roky [23].
Pritom ekonomické dopady celého konfliktu sa znásobujú v momente, keď povstalci priamo cielia na saudskoarabskú ropnú infraštruktúru s cieľom vynútiť si vytúžené mierové ústupky.
Prednedávnom napríklad zasiahli dôležité ropné zariadenia v mestách Džizán a Janbu, čím priamo ohrozili kľúčové exportné koridory svojho suseda [21]. Zablokovaním týchto prístavov stráca Rijád jedinú funkčnú možnosť, ako bezpečne obísť nebezpečný Hormuzský prieliv, čo svetové trhy logicky mimoriadne znervózňuje [21].
Cena za aktívne vojenské operácie proti húsíom je navyše pre západné demokracie priam astronomická a dlhodobo neudržateľná.
Napríklad Američania nasadili do odvetných úderov dve kompletné úderné skupiny materských lodí, čo ich podľa triezvych odhadov stálo vyše jednej miliardy dolárov [21].
Aj po takejto masívnej demonštrácii palebnej sily rebeli maximálne sľúbili, že nebudú útočiť priamo na americké plavidlá, no lode akokoľvek spojené s Izraelom ostávajú naďalej ich primárnym terčom [21].
Zoznam referencií
[1] Houthis now drawing support from former enemies in Yemen | Responsible Statecraft https://responsiblestatecraft.org/houthis-support-middle-east-yemen
[2] https://sanaacenter.org/files/Entrenched_Power_The_Houthi_System_of_Governance_en.pdf
[3] https://www.rand.org/pubs/monographs/MG962.html
[4] https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/war-yemen
[5] https://www.bbc.com/news/world-29380668
[6] https://www.state.gov/reports/2022-report-on-international-religious-freedom/yemen
[7] https://www.unrefugees.org/emergencies/yemen/
[11] https://www.newarab.com/analysis/how-houthis-created-alternative-economy-yemen
[13] Update on Operation ASPIDES in the Red Sea area | IUMI https://iumi.com/newsletter-march-2025/update-on-operation-aspides-in-the-red-sea-area
[14] The Houthis just announced a blockade on Saudi Arabia. What does it mean for the global economy? - Atlantic Council https://www.atlanticcouncil.org/dispatches/the-houthis-just-announced-a-blockade-on-saudi-arabia-what-does-it-mean-for-the-global-economy
[15] Who are Yemen's Houthis? - Wilson Center https://www.wilsoncenter.org/article/who-are-yemens-houthis
[16] Houthi Red Sea blockade would lift oil prices, but workarounds could limit impact | Reuters https://www.reuters.com/business/energy/houthi-red-sea-blockade-would-lift-oil-prices-workarounds-could-limit-impact-2026-07-20
[17] Gulf Research Center | GRC https://www.grc.net/single-commentary/335
[18] Houthi Red Sea blockade could trigger surge in crude oil ... https://bworldonline.com/world/2026/07/21/764955/houthi-red-sea-blockade-could-trigger-surge-in-crude-oil-prices
[19] Houthis | Counter Extremism Project https://www.counterextremism.com/threat/houthis
[20] Houthi strikes threaten to pull Yemen into Middle East war https://www.dw.com/en/houthi-strikes-threaten-to-pull-yemen-back-into-full-scale-war/a-78497448
[21] Preventing Iran's Weaponization of the Bab el-Mandeb Strait - JINSA https://jinsa.org/jinsa_report/preventing-irans-weaponization-of-the-bab-el-mandeb-strait
[22] Houthi movement (Ansar Allah) | Yemen, Religion, History, Red Sea ... https://www.britannica.com/topic/Houthi-movement
[23] Blowback From Gaza: Geopolitics of the Houthi Red Sea Campaign | Baker Institute https://www.bakerinstitute.org/research/blowback-gaza-geopolitics-houthi-red-sea-campaign
[24] Lucas Winter, “Conflict in Yemen: Simple People, Complicated Circumstances,” Middle East Policy 18, no. 1 (2011) 102-120.
[25] Yemen's Houthi Movement, History & Ideology | Study.com https://study.com/academy/lesson/houthi-movement-yemen-overview-leader-goals.html
[26] Red Sea Hostilities: Local, Regional, and International Implications | Carnegie Endowment for International Peace https://carnegieendowment.org/sada/2024/01/red-sea-hostilities-local-regional-and-international-implications
