11. september, ktorý sa Bielemu domu páčil

V tento deň v roku 1973 bol demokraticky zvolený socialistický prezident Salvador Allende zvrhnutý krvavým vojenským prevratom. [1] Moci sa vtedy chopil generál Augusto Pinochet, ktorý v krajine nastolil represívny režim založený na strachu, útlaku a násilí. [1]

Nenápadný muž

Predtým, ako sa Pinochet stal svetoznámym diktátorom, mal za sebou vcelku bežnú vojenskú kariéru. Narodil sa v roku 1915 v skromných pomeroch, pričom v roku 1937 absolvoval vojenskú akadémiu a postupne stúpal v hodnostiach. [2]

Počas svojej služby si budoval povesť lojálneho a Ústave oddaného dôstojníka, ktorý svoje skutočné úmysly neukazoval, kým to nebolo absolútne nevyhnutné. [5], [19]

Tento imidž mu pomohol až na samotný vrchol armádnej hierarchie. V auguste 1973 ho prezident Allende vymenoval za vrchného veliteľa čilskej armády. [2] Allende bol o jeho vernosti natoľko presvedčený, že si ani v osudné ráno prevratu nechcel pripustiť generálovu zradu. [10]

11. september

Samotný prevrat z 11. septembra 1973 bol rýchly, efektívny a mimoriadne brutálny. Generál Pinochet sa k sprisahaniu pripojil až 9. septembra, no jeho účasť sa nakoniec ukázala ako rozhodujúca. [5] Armáda vtedy obkľúčila prezidentský palác La Moneda v Santiagu, na ktorý následne zaútočili vojenské stíhačky. [5], [19]

Salvador Allende počas tohto útoku spáchal samovraždu, čím sa vyhol tomu, aby musel prevrat legitimizovať svojou kapituláciou. [5], [6]

Následne bola ustanovená vojenská junta, pričom Pinochet rýchlo pozastavil ústavu, rozpustil kongres a vyhlásil sa za najvyššieho vodcu. [5]

Demokratická vláda bola tak prakticky zo dňa na deň nahradená bezohľadnou diktatúrou, čo bolo v Čile, ktoré na rozdiel od svojich juhoamerických susedov nebolo zvyknuté na neustále vojenské prevraty, nevítanou novinkou. [6]

Hviezdna chvíľa CIA

Tento dramatický zvrat v čilských dejinách sa však neudial bez vplyvu zahraničných síl, najmä Spojených štátov amerických. Vláda prezidenta Richarda Nixona už od Allendeho zvolenia v roku 1970 aktívne pracovala na destabilizácii jeho socialistického režimu. [10]

Samotný Nixon vtedy nariadil riaditeľovi CIA, aby čilskú ekonomiku takpovediac „donútil kričať“, čo sa mu do značnej miery podarilo a neutešená ekonomická situácia pomohla pred prevratom vyvolať v krajine chaos. [5]

Významnú rolu v tomto procese zohral aj minister zahraničných vecí Henry Kissinger, ktorý sa obával, že by sa Čile mohlo stať „druhou Kubou“. [11]

Z tohto dôvodu CIA financovala opozičné médiá, ako napríklad denník El Mercurio, a podporovala rozsiahle štrajky v krajine. [23] Hoci deklasifikované dokumenty nepotvrdzujú priamu účasť USA na samotnom vojenskom útoku, CIA prevrat aktívne podporovala a pomáhala junte upevniť moc. [10]

Pinochet a jeho priaznivci neskôr prevrat obhajovali tým, že zachránili vlasť pred marxistickou diktatúrou a blížiacou sa občianskou vojnou. [2], [20]

Vojenská junta po prevrate vydala takzvanú Bielu knihu, v ktorej tvrdila, že Allendeho vláda pripravovala vlastný prevrat s názvom Plán Z. [10] Tento plán mal slúžiť ako nespochybniteľný dôkaz komunistickej hrozby a legitimizovať tak tvrdý vojenský zásah. [10]

História však ukázala, že išlo len o premyslenú manipuláciu s verejnou mienkou. Plán Z bol neskôr oficiálne uznaný za vykonštruovaný produkt politickej propagandy. [10]

Historici navyše zistili, že CIA sa aktívne podieľala na vytváraní týchto falošných správ s cieľom ospravedlniť nastolenie vojenskej diktatúry v Čile. [10], [12] Pinochetovi sa navyše krátko po prevrate podarilo šikovne vymanévrovať ostatných pučistov a rýchlo sa stal nespochybniteľným vodcom nového režimu.

Teror

Ospravedlňovanie prevratu bolo len zásterkou pre masívne porušovanie ľudských práv, ktoré sa začalo okamžite po prevzatí moci. Podľa oficiálnych záznamov bolo počas Pinochetovho režimu mučených viac ako 40-tisíc ľudí a približne 3 200 osôb bolo zavraždených alebo „zmizlo“. [1], [26]

Štátny teror vtedy vykonávala najmä tajná vojenská polícia DINA, ktorá prenasledovala skutočných aj domnelých odporcov režimu. [1]

Praktiky tejto tajnej polície boli mimoriadne surové a neľudské. Tisíce ľudí nahnali na Národný štadión v Santiagu, ktorý sa v priebehu niekoľkých dní zmenil na skutočný koncentračný tábor. [5], [16]

Zabili tu napríklad známeho pesničkára Víctora Jaru a dvoch amerických novinárov, Charlesa Hormana a Franka Terrugiho.

Obete boli na takýchto miestach i v tajných centrách ako Villa Grimaldi vystavované elektrošokom, znásilňovaniu, bitiu a topeniu. [1], [16]

Ďalšou desivou metódou režimu boli tajné vraždy a takzvané zmiznutia nepohodlných osôb. Leteckí dôstojníci napríklad nakladali väzňov do helikoptér a zhadzovali ich zaživa do oceánu s priviazanými závažiami na krku, čo bol obľúbený spôsob likvidácie oponentov aj v Argentíne, kde podobná junta prebrala moc v marci 1976. [6], [24]

Známa Karavána smrti zasa cestovala po krajine a s brutalitou popravovala desiatky podozrivých ľavičiarov. [10], [16] V roku 1975 vznikla Operácia Kondor, kde sa postupne zapojili vlády Argentíny, Bolívie, Brazílie, Čile, Paraguaya a Uruguaya (so sporadickým zapojením Ekvádoru a Peru).

Cieľom operácie bolo pomáhať si a spolupracovať navzájom pri likvidácii opozície a opäť na nej participovala aj CIA. Celkový počet obetí do jej skončenia v roku 1983 je minimálne 60 000, nerátajúc takmer pol milióna politických väzňov.

Prosperita ako pre koho

Zatiaľ čo režim tvrdo potláčal akúkoľvek politickú opozíciu, v hospodárskej oblasti priniesol radikálne neoliberálne zmeny.

Pinochet zveril ekonomiku do rúk takzvaných „Chicago Boys“, čo boli ekonómovia vyškolení v duchu voľného trhu podľa ideológie Miltona Friedmana. [7]

Tí následne zrušili cenové regulácie, masívne privatizovali štátne podniky a zaviedli hlboké škrty vo verejných výdavkoch. [2], [21]

Tieto kroky najskôr vyvolali medzinárodný obdiv a mnohí zahraniční pozorovatelia začali hovoriť o čilskom „ekonomickom zázraku“. [2], [7]

Po počiatočnom kolapse a následnej kríze v roku 1982 ekonomika naozaj rástla a krajina sa úspešne integrovala do svetového obchodu. [7], [14] Inflácia postupne klesla a pretrvávajúci rast HDP zabezpečil Čile povesť prosperujúcej latinskoamerickej krajiny. [3], [5]

Tento takzvaný zázrak mal však mimoriadne trpkú príchuť a obrovskú sociálnu cenu. Reformy totiž výrazne zvýhodňovali najbohatšiu elitu, zatiaľ čo reálne mzdy robotníkov klesali a nezamestnanosť v istom období dosiahla úroveň Veľkej hospodárskej krízy. [2], [8]

Na konci diktatúry žilo až 40 percent obyvateľstva v chudobe a krajina sa zaradila medzi štáty s najväčšou príjmovou nerovnosťou na svete. [14], [21]

Obľúbenec Železnej lady

Pinochetov neoliberálny experiment a jeho tvrdý antikomunizmus si však našli mocných spojencov na medzinárodnej scéne. Zvlášť silné politické puto si generál vytvoril s vtedajšou britskou

premiérkou Margaret Thatcherovou. [2], [13] Tá neskrývane obdivovala jeho ekonomické reformy, ktoré dokonale rezonovali s jej vlastným presvedčením o voľnom trhu a privatizácii. [13]

Ich vzťah sa ešte viac utužil počas vojny o Falklandy, keď Čile poskytlo Británii kľúčovú spravodajskú a radarovú podporu proti Argentíne. [13], [25]

Thatcherová mu túto pomoc nikdy nezabudla a jej vláda následne zrušila britské zbrojné embargo, aby mohla do Čile predávať zbrane. [13], [26] Dokonca sa aktívne snažila na pôde OSN zmierňovať medzinárodnú kritiku namierenú voči porušovaniu ľudských práv v tejto latinskoamerickej krajine. [26]

Napriek tisíckam obetí sa Pinochetovi prekvapivo dlho darilo vyhýbať akejkoľvek trestnoprávnej zodpovednosti.

Ešte počas svojej vlády, v roku 1978, totiž schválil zákon o amnestiách, ktorý garantoval beztrestnosť páchateľom politického násilia z prvých rokov diktatúry. [1], [17]

Keď neskôr v roku 1990 odovzdal moc civilnej vláde, potom čo prehral referendum o tom, či by mal ostať ako prezident ďalších 8 rokov, zabezpečil si navyše pozíciu doživotného senátora a naďalej zostal na čele armády. [1]

Pokusy o spravodlivosť

Zvrat nastal až v roku 1998, keď bol Pinochet na základe medzinárodného zatykača zo Španielska prekvapivo zatknutý v Londýne. [2], [24]

Margaret Thatcherová vtedy verejne bojovala za jeho prepustenie, pričom ho bránila ako dôležitého spojenca a spochybňovala vydanie bývalej hlavy štátu. [13]

Po zdĺhavých právnych ťahaniciach ho britské úrady v marci 2000 prepustili a dovolili mu vrátiť sa do Čile s odôvodnením, že pre zhoršený zdravotný stav nie je schopný čeliť súdnemu procesu. [1], [24]

Hoci čilské súdy neskôr obnovili vyšetrovanie a uvalili na neho domáce väzenie, definitívneho rozsudku sa už obete nedočkali. [2], [18]

Generál Augusto Pinochet zomrel na následky infarktu v decembri roku 2006 vo veku 91 rokov. Ostala po ňom manželka Lucía a päť detí [2].

Odišiel tak navždy bez toho, aby bol kedykoľvek formálne odsúdený za brutálne zločiny, ktoré jeho režim napáchal. [22]

Kontroverzie

Dedičstvo, ktoré po sebe Pinochet zanechal, hlboko rozdeľuje čilskú spoločnosť dodnes. Časť občanov odmieta diktátora odsúdiť a vníma ho ako záchrancu pred komunizmom, ktorý v krajine nastolil ekonomickú stabilitu a poriadok. [4],

[20] Súčasní pravicoví politici sa k jeho odkazu občas otvorene hlásia a tvrdia, že práve neoliberálne reformy z tej doby položili základ dnešnej prosperity. [15], [20]

Na druhej strane politického spektra a pre veľkú časť sveta zostáva jeho meno nemenným synonymom pre násilie a útlak. [2] Rodiny obetí, ako aj mladšie generácie, neúnavne bojujú za spravodlivosť a požadujú vypátranie tiel občanov, ktorí počas diktatúry bez stopy zmizli. [5]

Súčasná vláda i nedávne snahy o prijatie novej ústavy jasne ukazujú, že snaha natrvalo sa vyrovnať s traumou a odstrániť Pinochetov tieň z krajiny je stále veľmi silná. [1], [21]

Napriek tomu nedávne prieskumy naznačujú, že v čase súčasných kríz a rastúcej kriminality stúpa medzi Čiľanmi podpora autoritatívnych riešení a silnej vládnej ruky. [27]

To len potvrdzuje, že aj pol storočia po krvavom 11. septembri 1973 zostáva Pinochetov duch prítomný v spoločenskom i politickom živote. [9]

Zdá sa, že skutočné zmierenie v tejto trpkou históriou rozdelenej krajine je tak ešte stále v nedohľadne. [27]

Zoznam referencií

[1] The Pinochet Precedent: Convicting Human Rights Violators https://sites.uab.edu/humanrights/2022/12/28/the-pinochet-precedent-convicting-human-rights-violators

[2] Augusto Pinochet Ugarte | Biography | Research Starters | EBSCOhost https://www.ebsco.com/research-starters/biography/augusto-pinochet-ugarte

[3] Pinochet's economic policy is vastly overrated https://www.noahpinion.blog/p/pinochets-economic-policy-is-vastly

[4] The Unfinished Legacy of the Pinochet Dictatorship in Chile – Spero – Hope For The Future https://spero-hopeforthefuture.com/the-unfinished-legacy-of-the-pinochet-dictatorship-in-chile

[5] The Chilean Coup of 1973: The Rise of Pinochet and the Shadows of CIA Involvement https://www.utterlyinteresting.com/post/the-chilean-coup-of-1973-the-rise-of-pinochet-and-the-shadows-of-cia-involvement

[6] Oppenheim, L. H. Politics in Chile: Democracy, Authoritarianism and the Search for Development, Second Edition. Oxford: Westview Press, 1999

[7] Davis-Hamel, Ashley. "Successful Neoliberalism?: State Policy, Poverty, and Income Inequality in Chile." International Social Science Review 87, no. 3/4 (2012): 79-101

[8] Kangas, Steve. "The Chicago Boys and the Chilean 'economic Miracle'." The Robinson Rojas Archive.

[9] 50 Years Later: He Haunts Us Still - Americas Quarterly https://www.americasquarterly.org/article/fifty-years-later-he-haunts-us-still

[10] What was the Chilean Coup D’Etat (1973)? – Boot Camp & Military Fitness Institute https://bootcampmilitaryfitnessinstitute.com/2022/03/29/what-was-the-chilean-coup-detat-1973

[11] Latin America remembers Kissinger’s ‘profound moral wretchedness’ | Henry Kissinger | The Guardian https://www.theguardian.com/us-news/2023/nov/30/henry-kissinger-chile-argentina-south-america

[12] 1973 Chilean coup d'état Facts for Kids https://kids.kiddle.co/1973_Chilean_coup_d%27%C3%A9tat

[13] Why did Margaret Thatcher defend Augusto Pinochet? https://www.quora.com/Why-did-Margaret-Thatcher-defend-Augusto-Pinochet

[14] The exact level of the top 1% t share depends on adjustments related to undistributed profits, capital gains, and tax evasion. See Fairfield and Jorratt De Luis (2016) and López et al. (2016) for details.

[15] Chile: All the horror of Pinochet’s dictatorship fits on a mother-of-pearl button | International | EL PAÍS English https://english.elpais.com/international/2025-12-12/all-the-horror-of-pinochets-dictatorship-fits-on-a-mother-of-pearl-button.html

[16] "Report of the Chilean National Commission on Truth and Reconciliation" (PDF). Archived from the original (PDF) on July 15, 2009. Retrieved 2020-10-21.

[17] "Document". www.amnesty.org. Retrieved 2021-03-07.

[18] agencies, Staff and (2006-10-30). "Pinochet held on murder and torture charges". The Guardian. Retrieved 2021-03-07.

[19] Understanding Pinochet – Religion & Liberty Daily https://blog.acton.org/archives/116390-understanding-pinochet.html

[20] Chile still split over Gen Augusto Pinochet legacy - BBC News https://www.bbc.com/news/world-latin-america-24014501

[21] The Complicated Legacy of the “Chicago Boys” in Chile - ProMarket https://www.promarket.org/2021/09/12/chicago-boys-chile-friedman-neoliberalism

[22] Ross, Jen (12 December 2006). "Controversial legacy of former Chilean dictator". Christian Science Monitor. ISSN 0882-7729. Archived from the original on 16 May 2008. Retrieved 30 August 2023.

[23] 1973 Chilean coup d’état | Salvador Allende, Augusto Pinochet, CIA, History, Chile, & Facts | Britannica https://www.britannica.com/event/1973-Chilean-coup-d-etat

[24] O'Shauglmessy.. Hugh. Pinoche/: The Politics ofTorture New York: New York University Press, 2000. (49, 51-53)

[25] "Speech on Pinochet at the Conservative Party Conference". Archived from the original on 25 February 2015. Retrieved 25 February 2015.

[26] Torture ‘for your amusement’: How Thatcher’s government misled MPs and public about its dealings with the Pinochet regime https://www.dailymaverick.co.za/article/2020-04-21-torture-for-your-amusement-how-thatchers-government-misled-mps-and-public-about-its-dealings-with-the-pinochet-regime

[27] What the 1973 coup means for Chileans today — 50 years later - The World from PRX https://theworld.org/stories/2023/09/12/what-1973-coup-means-chileans-today-50-years-later