Zmena klímy môže zničiť civilizácie

Nástup extrémov

Výskum naznačuje, že globálne otepľovanie v priebehu posledného storočia zvýšilo pravdepodobnosť tak extrémnych vĺn horúčav minimálne dvojnásobne.

Kým v období pred rokom 1991 sme zaznamenali len okolo 20 horúcich vĺn za desaťročie, v posledných dvoch dekádach sa toto číslo neúprosne zvýšilo na 40 a viac. O tom, že obdobie posledných dvoch desaťročí je na horúčavy mimoriadne štedré, svedčí aj fakt, že 10 z 15 najzávažnejších vĺn sa vyskytlo až po roku 1991.

Tieto súčasné vlny extrémneho počasia sú v kontexte historických meraní na našom území absolútne výnimočné, a to nielen svojimi dôsledkami, ale aj trvaním.

Sucho a vlny horúčav patria k extrémom, na ktoré sa ľudské spoločnosti prispôsobujú len veľmi ťažko [1]. Ak trvá extrémne sucho niekoľko rokov, nevyhnutne musí dôjsť k migrácii, keďže nie je možné dopestovať dostatok potravín, čo sa ukázalo aj v 30. rokoch v USA počas éry s názvom „Dust Bowl“ [1].

Pri pohľade do histórie však zisťujeme, že klimatické zmeny boli vo svete veľmi často hlavným hnacím motorom pri vzostupe a pádoch celých vyspelých civilizácií [13].

Klíma ničí ríšu

Ako prvý varovný príklad nám môže poslúžiť známy pád egyptskej Starej ríše, ktorú pred tisícročiami nečakane zdevastovalo dlhotrvajúce sucho.

Táto anomália zasiahla oblasť severovýchodnej Afriky v rokoch 2200 až 2150 pred naším letopočtom a viedla k nezvyčajne nízkym záplavám na rieke Níl [9]. Prietok veľtoku vtedy klesol na dvestoročné minimum, čo uvrhlo ríšu do obdobia krutého hladomoru a vyústilo do katastrofálneho sociálneho rozpadu [3].

Hladomor bol natoľko zničujúci, že chýbajúce jedlo obyvateľstvo podľa historických prameňov dohnalo až ku kanibalizmu a k brutálnej občianskej vojne [3].

Odborníci tento stav spájajú s takzvaným 4,2-kiloročným fenoménom, čo bolo obrovské megasucho, ktoré v Afrike a Ázii zlikvidovalo aj Akadskú ríšu v Mezopotámii či civilizáciu v údolí rieky Indus [4]. Zistenia z hlinených tabuliek a sedimentov jasne popisujú masívne zlyhanie úrody a absolútny kolaps vtedajšej spoločnosti, na ktorý sa ľudia pozerali optikou náboženského žiaľu [17].

Kolaps Starej ríše však nespôsobilo výlučne iba klimatické sucho, pretože vtedajší Egypt už predtým celé roky trpel vážnymi vnútornými aj ekonomickými problémami [3]. Medzinárodný obchod sa zrútil, štátna pokladnica prichádzala o peniaze financovaním drahých chrámov a krajinou navyše zmietala ničivá kríza spojená s nástupníctvom na trón [3].

Samotné sucho teda zafungovalo skôr ako výbušná iskra, ktorá definitívne zapálila nahromadené konflikty a ukázala, že zlyhávajúci štát nebol dostatočne flexibilný na prežitie ekologickej krízy [17].

Koniec doby bronzovej

Veľmi podobnú úlohu zohrala zmena podnebia aj pri takzvanom neskorom kolapse doby bronzovej, kedy východné Stredomorie zažilo extrémny trend ochladzovania a vysychania [16].

Analýzy peľových zŕn z tohto obdobia poukazujú na úbytok veľkých rastlín a stromov, čo potvrdzuje začiatok masívneho, zhruba 300-ročného sucha spred 3200 rokov [16]. Tieto nepriaznivé klimatické zmeny logicky poškodili poľnohospodársku produkciu palácových centier, čím sa preľudnené osídlenie vo vtedajších mestách stalo dlhodobo neudržateľným [15].

Do mimoriadne ťažkej situácie sa v tej dobe dostali napríklad starovekí Chetiti, ktorí čelili extrémne zničujúcemu suchu najmä v rokoch 1198 až 1196 pred naším letopočtom [21]. Letokruhy stromov z tohto krízového obdobia potvrdzujú, že išlo o tri absolútne najsuchšie roky, aké daný región zažil za viac ako šesť dlhých storočí [21].

Následný nedostatok potravín podkopal výber daní, oslabil podporu silnej armády a vyvolal u ľudí obrovské pochybnosti o tom, či bohovia vôbec stoja na strane vládnucej kráľovskej rodiny [21].

Spoločenský domino efekt pokračoval tým, že vlny chladu, sucha a hladomoru na severe napokon prinútili zúfalé skupiny ľudí napádať bohaté usadené civilizácie na juhu [15].

Oslabené štáty následne nedokázali vzdorovať masívnym inváziám záhadných morských národov, ktoré zrejme vyhnal z ich domoviny práve katastrofálny úbytok prírodných zdrojov [16]. Nedostatok potravy a migrujúce davy tak spoločne s náhlym prerušením medzinárodného obchodu výrazne prispeli k tragickému zániku vtedajších komplexných spoločností [16].

Záhadný kolaps Mayov

Ak by sme však chceli hľadať civilizáciu, s ktorou sa najčastejšie spája smrtonosný vplyv počasia, bol by to bezpochyby známy pád Mayov v Strednej Amerike.

Výskum jaskynných usadenín a minerálov z jazera Chichancanab jasne potvrdil, že medzi rokmi 800 a 1000 nášho letopočtu udrelo na polostrov Yucatán intenzívne megasucho [14]. Išlo o ten vôbec najextrémnejší a najsuchší časový úsek za uplynulých 7000 rokov, čo viedlo k fatálnemu narušeniu inak obrovskej mayskej poľnohospodárskej produkcie [25].

Skazonosný nedostatok potrebnej vlahy však v tomto konkrétnom prípade výrazne umocnili aj zlé rozhodnutia samotných Mayov a ich agresívne zásahy do živej prírody.

Tí totiž masívne vyrúbali toľko okolitej vegetácie, že tým priamo zosilnili už prebiehajúcu klimatickú ariditu do naozaj obludných rozmerov [14]. V zúfalej kombinácii s extrémnym preľudnením, rýchlym šírením chorôb a následnými vnútornými vojnami o získanie posledných vodných kvapiek napokon ich zložitý systém implodoval [26].

Znamenalo však toto dlhotrvajúce extrémne sucho naozaj definitívny zánik mayskej civilizácie, ako sa veľmi často s obľubou píše v populárnej literatúre?

V skutočnosti mnohí prísni akademici slovo „kolaps“ vyslovene nemajú radi, keďže viaceré časti mayskej civilizácie jednoznačne prežili a v iných formách voľne pokračovali ďalej [10]. Títo odolní obyvatelia totiž iba presunuli svoje niekdajšie centrum moci z južných nížin na severný Yucatán, kde sa im v nasledujúcich obdobiach úspešne darilo prosperovať [10].

O mýte absolútneho mayského zániku jasne svedčí aj fakt, že kým niektoré regióny zostali úplne opustené, iné komunity zažili iba menšie otrasy a ďalej úspešne prekvitali [11]. Najnovšie vedecké nálezy potvrdzujú, že obyvatelia v západných mayských nížinách netrpeli vôbec žiadnym nedostatkom, ale disponovali bezproblémovou hojnosťou základných poľnohospodárskych surovín [23].

Ich menšie roľnícke osady si dokonca upravili okolitú krajinu tak šikovne, že sa chránili pred drastickými výkyvmi zrážok a priamo tým zvyšovali svoju vytúženú úrodu [23].

Spôsob, akým sa historické spoločnosti dokázali prispôsobiť extrémnemu nedostatku vody, patrí k vôbec najúžasnejším ukážkam našej technologickej zdatnosti. Samotní Mayovia totiž technicky vzaté žili v sezónnej púšti a celú svoju vyspelú civilizáciu vybudovali výlučne na genialite masívneho zadržiavania obyčajnej dažďovej vody [12].

Aby úspešne prežili suché mesiace, smerovali získané zrážky do špeciálne pripravených lomov a prírodných preliačin, z ktorých vďaka poctivému tesneniu voda nepresakovala do pôdy [25].

Len v samotnom starovekom meste Tikal mali toľko premyslených nádrží, že dokázali kompletne pokryť pitný režim pre zhruba 10 000 ľudí na celého poldruha roka [25].

Tam, kde to bolo aspoň trochu možné, využívali ohromné prírodné podzemné zvodne a priepasti, ku ktorým sa dostávali vytrvalým kopaním hlbokých studní [25]. Takisto umelo budovali prepracované obrovské nádrže priamo na vrcholkoch strmých kopcov a pomocou fyzikálnej gravitácie rozvádzali vodu kanálmi do nesmierne zložitých zavlažovacích sietí [25].

Umenie zavlažovania

O veľmi podobné vodohospodárske divy sa smelo opierali aj mnohé iné staroveké civilizácie, ktoré vďaka inováciám úspešne prežili dramatické klimatické zmeny. Vďačným historickým príkladom sú Nabatejci v preslávenom skalnom meste Petra v dnešnom Jordánsku, ktorí doslova ovládli púštnu hydrológiu, krotili bleskové záplavy a vodu ukladali do dokonalých kamenných cisterien [17].

Ríša Inkov zasa účelovo menila terén v nehostinných Andách budovaním inteligentných terás a gigantických skladísk, ktoré slúžili ako ochranný nárazník proti nepredvídateľnému andskému podnebiu [17].

V juhovýchodnej Ázii si obyvatelia legendárnej ríše Khmérov a ich monumentálneho sídla Angkor Wat zasa vďaka svojim schopnostiam vyslúžili prestížny titul „hydraulické mesto“ [26].

Aby majstrovsky zvládli pustošivé letné monzúny, prebudovali okolitú krajinu obrovskou sieťou vodných nádrží, bazénov, hrádzí a kanálov, ktoré priamo slúžili poľnohospodárstvu a chránili pred povodňami [22].

Ľud Tiwanaku zasa pri adaptácii na drsnú juhoamerickú klímu využíval obrovské množstvá vyvýšených polí a prelomových technológií, ktoré stabilne udržali produkciu jedla navzdory hroznému počasiu [26].

Tieto dramatické klimatické peripetie často najlepšie prečkali také spoločnosti, ktoré si namiesto tuhého byrokratického režimu radšej zachovali mimoriadne flexibilnú štruktúru a rozmanitú potravu.

Napríklad japonská kultúra Džómon ustála zmeny bez úhony aj preto, lebo vo veľkom cielene pestovala gaštany, ktoré ideálne dopĺňali ich bežné lovecké a rybárske úlovky [18]. Ľudia sa pružne presúvali presne podľa toho, ako sa menili ich vzácne vodné zdroje, vytvárali umelé ekologické výklenky pre drobnú zver a úspešne spolupracovali naprieč obrovskými oblasťami [18].

Aj v hierarchicky oveľa zložitejšom Egypte pramenil ich neskorší obrovský úspech z šikovnej vládnej politiky, ktorá včas prehodnotila svoje ciele a promptne vybudovala dlhodobé sýpky pre prichádzajúce obdobia sucha [3].

Títo obyvatelia dokonca neváhali zmeniť svoje dlho zaužívané vzorce správania, striedali zasadené plodiny a ich novodobí egyptskí nasledovníci si dodnes dezinfikujú semená, aby vo vysušenej zemi maximálne podporili klíčenie [3].

Zlatým kľúčom k záchrane tak neboli iba šikovné lokálne kroky, ale najmä otvorená geopolitická kooperácia, kedy samotný Egypt nečakane zachránil masívnymi zásielkami zrna svojich úhlavných a vyhladovaných nepriateľov Chetitov [3].

Čo nás čaká?

Z tohto znepokojivého výpočtu zdrvujúcich kolapsov a historických varovaní predsa len prirodzene vyvstáva strach z toho, či môže zmena klímy nakoniec spôsobiť úplný kolaps našej modernej civilizácie.

Súčasný generálny tajomník OSN vo svojich prejavoch pravidelne kritizuje prázdne sľuby politických lídrov a varuje, že momentálne spoločne kráčame po rýchlej ceste priamo ku globálnej klimatickej katastrofe [19].

Vo varovaní, ktoré nedávno podpísalo už vyše 14 700 vedcov zo 158 krajín planéty, odborníci zasa pripomínajú, že zmena podnebia by mohla urobiť obrovské územia Zeme absolútne neobývateľnými [20].

V najtemnejších katastrofických scenároch niektorí radikálnejší akademici varujú pred situáciou, kde celá ľudská civilizácia skolabuje, veľké mestské aglomerácie zostanú hrozivo opustené a počet obyvateľov na Zemi radikálne klesne [19]. Keďže vplyv ľudí na ekosystémy Zeme dosiahol astronomické rozmery, nachádzame sa momentálne v prelomovej epoche antropocénu, kde práve my neobmedzene dominujeme vplyvu na celú túto planétu [2].

Ak príde ku skutočnému zlomu a globálna produkcia potravín začne kvôli takýmto extrémnym suchám naozaj prudko klesať, raketovo rastúce ceny úplne destabilizujú desiatky krajín s miliónmi zúfalých obyvateľov [2].

Podľa mimoriadne diskutovanej štúdie, zverejnenej inštitútom Yale v roku 2020, naša súčasná trajektória nekonečného konzumného rastu dokonca smeruje k úpadku, ktorý by teoreticky mohol vyvolať obrovský spoločenský kolaps okolo roku 2040 [8].

Zástupca výskumného inštitútu v Postupime rovnako vyslovil hypotézu, že ak by sa modrá planéta oteplila o tragické 4 stupne Celzia, naša celková ľudská populácia by pravdepodobne musela bolestivo klesnúť na jedinú preživšiu miliardu [6].

Okrem samotných nepríjemných zrážok a horúčav nám totiž reálne hrozia takzvané kaskádovité zničujúce efekty, čiže vojna o zvyšné prírodné zdroje, nekontrolovateľné šírenie nových chorôb a následná štátna fragmentácia [7].

Tieto občasné vyhlásenia o definitívnom konci modernej civilizácie či blížiacom sa miliardovom masovom vymieraní však mnohí ďalší etablovaní klimatológovia vnímajú ako hrubé preháňanie a zbytočný nevedecký fatalizmus.

Prevažná väčšina odborne publikujúcich expertov sa odmieta podieľať na takejto prehnanej apokalyptickej rétorike a jasne uvádzajú, že úplne vyhubenie našej civilizácie do roku 2050 je zatiaľ iba neopodstatnenou špekuláciou [5].

Dokonca ani tá najnovšia masívna globálna správa stoviek expertov z klimatického panelu IPCC priamo nehovorí o ľudskom vyhynutí a toto absolútne riziko medzi ich kľúčovými faktormi bezpečne absentuje [24].

Koniec nášho moderného sveta sa teda aspoň zatiaľ naisto nechystá, čo však zďaleka neznamená, že naopak neprídu mimoriadne otrasné regionálne dôsledky a skutočné utrpenie pre mnohé rozvojové komunity [24].

Ako upozorňujú vedci študujúci dejiny, pád a definitívny kolaps civilizácie nikdy nie sú stopercentne nevyhnutné, no zároveň ide vždy o stálu reálnu možnosť, pokiaľ nezodpovedne ignorujeme signály blížiacej sa krízy [17].

Obrovský historický odkaz všetkých tých civilizácií, ktoré spomínané extrémne zmeny podnebia prežili, nám totiž ponúka ten úplne najjednoznačnejší liek, ktorým je schopnosť masívnej adaptácie a dlhodobej obetavej spolupráce [3].

Zoznam referencií

[1] Globálne vzdelávanie https://zivica.sk/wp-content/uploads/2020/04/globalne-vzdelavanie-_kontext-a-kritika-2014_1.pdf

[2] CRUTZEN, P. J., STEFFEN, W., 2003: How long have we been in the Anthropocene era? Comment. Climatic Change, 61 (3): 251-257.

[3] GeoLog | How Ancient Egyptian Decline Synced With Hydrological Change….And How They Survived https://blogs.egu.eu/geolog/2022/06/10/how-ancient-egyptian-decline-synced-with-hydrological-change-and-how-they-survived

[4] Gibbons, Ann (1993). "How the Akkadian Empire Was Hung Out to Dry". Science. 261 (5124): 985. Bibcode:1993Sci...261..985G. doi:10.1126/science.261.5124.985. PMID 17739611.

[5] Scott Johnson (9 June 2019). "Claim that human civilization could end in 30 years is speculative, not supported with evidence". Science Feedback. Climate Feedback. Retrieved 16 September 2024.

[6] Kanter, James (13 March 2009). "Scientist: Warming Could Cut Population to 1 Billion". The New York Times. Retrieved 4 May 2010.

[7] Kemp, Luke; Xu, Chi; Depledge, Joanna; Ebi, Kristie L.; Gibbins, Goodwin; Kohler, Timothy A.; Rockström, Johan; Scheffer, Marten; Schellnhuber, Hans Joachim; Steffen, Will; Lenton, Timothy M. (23 August 2022). "Climate Endgame: Exploring catastrophic climate change scenarios". Proceedings of the National Academy of Sciences. 119 (34) e2108146119. Bibcode:2022PNAS..11908146K. doi:10.1073/pnas.2108146119. PMC 9407216. PMID 35914185. Text was copied from this source, which is available under a Creative Commons Attribution 4.0 International License

[8] "MIT Predicted in 1972 That Society Will Collapse This Century. New Research Shows We're on Schedule". Environment Institute. Yale Journal of Industrial Ecology. 14 July 2023. Retrieved 13 November 2024.

[9] MIA - staroveký egypt - Staroveký egypt https://miam.estranky.sk/clanky/staroveky-egypt/staroveky-egypt.html

[10] Aimers, James J. "What Maya Collapse? Terminal Classic Variation in the Maya Lowlands." J Archaeol Res (2007) 15:329–377

[11] Douglas, Peter M.J.; Demarest, Arthur A.; Brenner, Mark; Canuto, Marcello A. (May 2, 2016). "Impacts of Climate Change on the Collapse of Lowland Maya Civilization". Annual Review of Earth and Planetary Sciences. 44: 613–645. Bibcode:2016AREPS..44..613D. doi:10.1146/annurev-earth-060115-012512.

[12] Demarest (2004, pp. 130–147); Sabloff (1994, pp. 81–84, 139–140)

[13] See for example papers by deMenocal (2001); Weiss (1997); Weiss and Bradley (2001)

[14] New clues about how and why the Maya culture collapsed — Harvard Gazette https://news.harvard.edu/gazette/story/2020/02/new-clues-about-how-and-why-the-maya-culture-collapsed

[15] Plague, Climate Change, and the End of Ancient Civilizations – Discentes https://web.sas.upenn.edu/discentes/2023/06/25/plague-climate-change-and-the-end-of-ancient-civilizations

[16] Late Bronze Age collapse | Anthropology | Research Starters | EBSCO Research https://www.ebsco.com/research-starters/anthropology/late-bronze-age-collapse

[17] Climate Change and Ancient Civilizations https://brewminate.com/scorched-empires-climate-collapse-and-resilience-in-the-ancient-world

[18] What 5,000-year-old skeletons tell us about living with climate change | Grist https://grist.org/health/how-ancient-societies-adapted-to-climate-change-anthropology-study

[19] United Nations, Secretary-General warns of climate emergency, calling Intergovernmental Panel’s report ‘a file of shame’, while saying leaders ‘are lying’, fueling flames (4 April 2022). https://www.un.org/press/en/2022/sgsm21228.doc.htm. Accessed 30 August 2022.

[20] W. Ripple et al., World scientists’ warning of a climate emergency. BioScience70, 8–12 (2020).

[21] Did climate change help cause the Bronze Age to collapse? - Bulletin of the Atomic Scientists https://thebulletin.org/2023/02/did-climate-change-help-cause-the-bronze-age-to-collapse

[22] Climate change could bring about the collapse of our civilization (as has already happened in other cases) | CREAF https://www.creaf.cat/en/articles/climate-change-could-bring-about-collapse-our-civilization-has-already-happened-other-cases

[23] Did the ancient Maya fall because of a drought, or something else? | BrandeisNOW https://www.brandeis.edu/now/2021/november/maya-research-golden.html

[24] Intergovernmental Panel on Climate Change, "Climate Change 2023: Synthesis Report." Contribution of Working Groups I, II and III to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change, H. Lee and J. Romero eds. 2023. doi:10.59327/IPCC/AR6-9789291691647.

[25] Climate and the Collapse of Maya Civilization | American Scientist https://www.americanscientist.org/article/climate-and-the-collapse-of-maya-civilization

[26] 8 Ancient Civilizations Impacted by Climate Change; See Photos - Business Insider https://www.businessinsider.com/photos-ancient-civilizations-impacted-climate-change-photos-2023-10