Cisár potrebuje peniaze

Spojené štáty počas svojej histórie viackrát úspešne rozšírili svoje územie masívnymi finančnými transakciami. Prvým obrovským krokom bola kúpa Louisiany od Francúzska, teda konkrétne od ešte prvého konzula Napoleona Bonaparta v roku 1803 za 15 miliónov dolárov, čo predstavovalo približne päť centov za aker územia [7]. Tento obchod umožnil Američanom získať kontrolu nad obrovským priestorom s doteraz nedefinovanými hranicami a stal sa dôležitým precedensom pre ďalšie nákupy [18].

Záhrada pre ľadové medvede

Ďalším monumentálnym obchodom, ktorý definoval americké hranice, bolo získanie Aljašky od Ruského impéria. Vtedajší minister zahraničných vecí William H. Seward ju v roku 1867 kúpil za 7,2 milióna dolárov, čo bola na tú dobu veľmi výhodná suma [6]. Okrem Aljašky Spojené štáty v roku 1917 úspešne odkúpili aj Dánsku Západnú Indiu za 25 miliónov dolárov, z ktorej sa následne stali Americké Panenské ostrovy [7].

Smerom k Rio Grande

Nie všetky americké expanzie sa však spoliehali len na mierové podpisovanie zmlúv a vypisovanie šekov. Myšlienka takzvaného zjavného predurčenia (Manifest Destiny) poháňala amerických politikov k presvedčeniu, že Spojené štáty sú predurčené ovládnuť celý severoamerický kontinent a šíriť tam svoje ideály [14]. Tento agresívny prístup sa naplno prejavil vo vzťahu k Mexiku, od ktorého chceli Američania za každú cenu odkúpiť jeho severné územia [19].

Prezident James K. Polk pôvodne vyslal do Mexika diplomata Johna Slidella s ponukou 25 až 30 miliónov dolárov za územia Kalifornie a Nového Mexika [18]. Keď mexická vláda tento návrh rozhorčene odmietla a odmietla sa so Slidellom vôbec stretnúť, Polk nestratil svoje odhodlanie [10]. Namiesto ďalších jednaní úmyselne vyprovokoval vojenský konflikt, ktorý vyústil do krvavej mexicko-americkej vojny v rokoch 1846 až 1848 [10].

Vojenský konflikt sa nakoniec skončil americkým víťazstvom a podpisom mierovej zmluvy z Guadalupe Hidalgo vo februári 1848 [15]. Podľa tejto dohody muselo Mexiko prepustiť Spojeným štátom približne 55 percent svojho pôvodného územia, vrátane dnešnej Kalifornie, Nevady, Utahu a častí ďalších moderných štátov [16]. Výmenou za toto obrovské územie vláda USA zaplatila Mexiku 15 miliónov dolárov a prevzala dlhy mexickej vlády voči americkým občanom v hodnote 3,25 milióna dolárov [16].

Zmluva z Guadalupe Hidalgo tiež stanovila novú pevnú hranicu medzi oboma štátmi na rieke Rio Grande a zaručila obyvateľom na pripojenom území ochranu majetku [12]. Tento historický moment zásadne zmenil mapu Severnej Ameriky, no stále to nebola úplne definitívna podoba amerických kontinentálnych hraníc [3]. Hraničné spory po vojne a potreba vybudovať južnú trasu transkontinentálnej železnice viedli k nutnosti ďalšieho teritoriálneho vyjednávania s mexickou stranou [4].

Posledným významným nákupom územia v rámci dnešných kontinentálnych hraníc USA sa tak stala slávna Gadsdenova kúpa z roku 1853 [1]. Spojené štáty pôvodne uvažovali o odkúpení oveľa väčšieho územia, no nakoniec zaplatili Mexiku 10 miliónov dolárov za takmer 30 000 štvorcových míľ v južnej časti dnešnej Arizony a Nového Mexika [23]. Okrem zisku rovinatej pôdy pre železnicu táto zmluva zbavila USA nevýhodného záväzku z predošlej zmluvy, podľa ktorého mali chrániť Mexiko pred nájazdmi indiánskych kmeňov [12].

Ťah na sever

Zatiaľ čo južná expanzia bola mimoriadne úspešná, americké pokusy o pohltenie severného suseda dopadli inak. Túžba Spojených štátov získať Kanadu siahala až do čias ich vzniku, čo dokazuje aj fakt, že Článok 11 Článkov konfederácie vyslovene rátal s možným pripojením Kanady k mladej Únii [2]. Skutočné vojenské ťaženie s cieľom anektovať Kanadu sa odohralo počas vojny v roku 1812, no americké sily vtedy narazili na silný odpor a utrpeli zdrvujúcu porážku [2].

Počas ďalších desaťročí prevládali v USA snahy vyhnúť sa vojne v husto obývaných kanadských oblastiach, pričom americkí politici sa radšej sústredili na riedko osídlený západný okraj kontinentu [13]. Napriek tomu americké ministerstvo vojny ešte v roku 1927 teoreticky modelovalo ozbrojený konflikt s Veľkou Britániou v rámci takzvaného Vojnového plánu Red [21]. Tento odtajnený strategický dokument zahŕňal okrem iného aj hypotetickú inváziu do Kanady a prekvapivé použitie jedovatého plynu v regióne Nové Škótsko [21].

Záujem o pripojenie Kanady nečakane ožil v nedávnej dobe práve vďaka politike Donalda Trumpa. Počas svojho prvého aj druhého pôsobenia vo funkcii prezidenta opakovane a verejne navrhol, aby sa Kanada stala v poradí 51. americkým štátom [22]. Trump na dosiahnutie tohto masívneho rozšírenia územia nevylúčil využitie ekonomickej sily vo forme prísnych ciel, čo však drvivá väčšina Kanaďanov ostro odmietla [22].

Spojené štáty zaznamenali výrazné neúspechy aj pri svojich historických pokusoch o kúpu iných, exotickejších zahraničných teritórií. Prezidenti ako Thomas Jefferson či neskôr James K. Polk poškuľovali po Kube, pričom Polk dokonca vyslal do Havany svojich agentov na tajné rokovania, ktoré nakoniec nikam neviedli [18]. Ešte predtým chcel Polk od Mexika kúpiť okrem Kalifornie aj oblasť Texasu za desiatky miliónov dolárov, čo mexická vláda pochopiteľne považovala za hlbokú národnú urážku [20].

Pokiaľ ide priamo o Grónsko, zálusk na tento rozľahlý arktický ostrov mali Spojené štáty naozaj dávno pred príchodom Donalda Trumpa do Bieleho domu. Už krátko po úspešnej kúpe Aljašky americký minister zahraničia William H. Seward (ktorý na rozdiel od prezidenta Lincolna 14. apríla 1865 atentát prežil) zvažoval možnosť odkúpiť od Dánska nielen samotné Grónsko, ale aj strategický Island za 5,5 milióna dolárov v zlate [8]. Ďalší kuriózny návrh prišiel v roku 1910 od amerického veľvyslanca, ktorý Dánsku smelo navrhoval vymeniť filipínsky ostrov Mindanao za Grónsko a Dánsku Západnú Indiu [11].

.

Najvážnejší historický pokus o získanie kontroly nad Grónskom sa uskutočnil tesne po druhej svetovej vojne. Americký prezident Harry S. Truman v roku 1946 v tajnosti ponúkol Dánsku úctyhodných 100 miliónov dolárov v čistom zlate, aby tak definitívne zabezpečil americké strategické záujmy na severe [11]. Dánska vláda túto mimoriadne štedrú ponuku síce odmietla, no vzápätí z pragmatických dôvodov povolila Spojeným štátom vybudovať na nehostinnom ostrove veľké vojenské zariadenia [11].

Podarí sa kúpiť Grónsko?

Prezident Donald Trump vo svetle týchto faktov iba oživil staré geopolitické ambície, keď Grónsko v médiách prirovnal k obrovskému a výhodnému obchodu s nehnuteľnosťami [6]. Medzi jeho hlavné argumenty pre odkúpenie ostrova patrila moderná národná bezpečnosť, obrovské bohatstvo prírodných zdrojov a urgentná potreba čeliť narastajúcemu vplyvu Ruska a Číny v arktickom regióne [9]. Z vlastného pohľadu Trump tiež vnímal tento obrovský prírastok územia ako jedinečný spôsob, ako si zaistiť nesmrteľnosť v historických učebniciach a prípadne získať medzinárodné mierové ocenenie [9].

Zatiaľ čo v osemnástom a devätnástom storočí bol čistý nákup suverénnych území štandardným diplomatickým nástrojom, dnešná právna realita je už úplne iná. Moderné medzinárodné právo sa po druhej svetovej vojne totiž výrazne posunulo a nadobúdanie území starými koloniálnymi metódami dnes jednoznačne považuje za nelegálne [5]. Právo na sebaurčenie národov patrí medzi nedotknuteľné základné princípy súčasného medzinárodného systému, čo v praxi znamená, že o politickom osude Grónska môžu rozhodnúť jedine jeho samotní obyvatelia [5].

Aplikovať zastaraný diplomatický prístup z devätnásteho storočia na dnešné domorodé územia je podľa expertov nielen anachronizmom, ale aj úplným nepochopením medzinárodného práva [5]. Pokiaľ by Dánsko predalo Grónsko cudzej moci vyslovene proti vôli jeho obyvateľov, išlo by o obrovské porušenie ľudských práv a modernú formu vyvlastnenia [5]. Grónski politickí lídri aj preto vzápätí po Trumpových vyjadreniach jasne vyhlásili, že ich krajina nie je na predaj a miestni obyvatelia si vôbec neželajú stať sa americkými občanmi [21].

Zákonná a legálna cesta, ktorou by tento mrazivý ostrov mohol skončiť pod priamou správou USA, je podľa domáceho dánskeho práva nesmierne komplikovaná. Grónsko by muselo najprv v celonárodnom referende oficiálne vyhlásiť nezávislosť a následne o túto plnú nezávislosť náročne vyjednávať s Dánskom [5]. Až ako plne suverénny štát by sa následne mohlo dobrovoľne rozhodnúť pre nejakú formu asociácie či zlúčenia so Spojenými štátmi, čo je však vzhľadom na súčasné nálady verejnosti priam nemožné [5].

Z histórie je zrejmé, že štátne nákupy suverenity stáli v minulosti za ziskom viac ako štyridsiatich percent rozlohy dnešného obrovského amerického územia. Keď vplyvné štáty ako Španielsko, Francúzsko, Ruské impérium alebo Mexiko vtedy predávali svoje pôdy Američanom, plne uznávali mocenskú legitimitu takýchto finančných transakcií [17]. Mnohé z týchto starých dohôd však úplne prehliadali názory a práva domorodého obyvateľstva, s ktorým sa zaobchádzalo len ako s nemými figúrkami na obrovskej politickej šachovnici [17].

V prípade veľkej zmluvy z Guadalupe Hidalgo z roku 1848 síce porazení obyvatelia dostali určité formálne záruky, no každodenná realita na hraniciach bola často oveľa tvrdšia. Obyvateľom na zabratých územiach víťazi veľkoryso ponúkli americké občianstvo alebo presídlenie preč, pričom viac ako deväťdesiat percent z nich sa radšej rozhodlo prijať americké občianstvo [12]. Spojené štáty sa v pôvodnej zmluve dokonca zaviazali chrániť týchto občanov pred krvavými nájazdmi kmeňov Komančov a Apačov, no tento sľub Američania neskôr alibisticky zrušili v Gadsdenovej kúpe [12].

Svetové imperiálne snahy Spojených štátov na prelome storočí siahali naozaj ďaleko, čo sa prejavilo aj v Karibiku a Pacifiku po vojne so Španielskom. Po šiestich mesiacoch rýchlych bojov získal Washington pod svoju moc Portoriko, vzdialené Filipíny a Guam, pričom Filipíny svoju nezávislosť definitívne získali späť až po vojne v roku 1946 [21]. Kuba sa vtedy priamemu pohlteniu a premene na americké územie vyhla najmä vďaka obavám amerických politikov, že by lacný kubánsky cukor úplne zničil silný domáci trh [21].

Trumpove nedávne nápady a agresívne úvahy o plošnom anektovaní celých cudzích štátov však dnes vyvolávajú globálne obavy z návratu dávno prekonaného kolonializmu. Pokusy o priame politické zasahovanie do teritoriálnej integrity iných suverénnych štátov pripomínajú európsky imperializmus a silne podkopávajú liberálny medzinárodný poriadok, ktorý mal teoreticky zabrániť opakovaniu oboch zničujúcich svetových vojen [13]. Akékoľvek snahy o násilné, alebo hrubo ekonomicky vynútené pohltenie iných nezávislých krajín, bez ohľadu na to či ide o Grónsko alebo spriatelenú Kanadu, sú tak v dnešnom civilizovanom svete mimoriadne riskantným anachronizmom [21].

Zoznam referencií

[1] Gadsden Purchase Completes the U.S.-Mexican Border | History | Research Starters | EBSCO Research https://www.ebsco.com/research-starters/history/gadsden-purchase-completes-us-mexican-border

[2] https://theconversation.com/how-the-us-has-tried-to-annex-canada-before-and-why-some-canadians-wanted-to-become-american-251200

[3] Treaty of Guadalupe Hidalgo (1848) | National Archives https://www.archives.gov/milestone-documents/treaty-of-guadalupe-hidalgo

[4] Gadsden Purchase - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Gadsden_Purchase

[5] Greenland and Territorial Acquisition under International Law https://www.ejiltalk.org/greenland-and-territorial-acquisition-under-international-law

[6] The US has tried to acquire Greenland before – and failed | CNN Politics https://www.cnn.com/2026/01/07/politics/us-greenland-trump-denmark-history-hnk

[7] Roeloffs, Mary Whitfill (7 January 2025). "Here's When The U.S. Acquired Its Territories—And How Much They Cost—As Trump Renews Calls To Take Over Greenland". Forbes. Retrieved 13 January 2025.

[8] "By Telegraph". The Ogdensburg Journal. 1 July 1868. p. 3. Retrieved 7 August 2024.

[9] Baker, Peter (14 September 2022). "Cosmetics Billionaire Convinced Trump That the U.S. Should Buy Greenland". The New York Times. ISSN 0362-4331. Retrieved 7 January 2024.

[10] The Mexican American War | American Experience | Official Site | PBS https://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/grant-mexican-american-war

[11] A Brief History of the US Trying (and Failing) to Buy Greenland - The National Interest https://nationalinterest.org/blog/buzz/brief-history-of-us-trying-failing-buy-greenland-ps-010826

[12] Treaty of Guadalupe Hidalgo - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Treaty_of_Guadalupe_Hidalgo

[13] The 51st State That Never Was: Why the United States Didn’t Annex Canada https://warontherocks.com/the-51st-state-that-never-was-why-the-united-states-didnt-annex-canada

[14] To Go to War with Mexico, Mexican-American War, U.S. history, war justification, territorial expansion, American foreign policy https://billofrightsinstitute.org/essays/to-go-to-war-with-mexico

[15] U.S. History, A Nation on the Move: Westward Expansion, 1800–1860, The Mexican-American War, 1846–1848 | OpenEd CUNY https://opened.cuny.edu/courseware/lesson/365/student?section=7

[16] The Annexation of Texas, the Mexican-American War https://history.state.gov/milestones/1830-1860/texas-annexation

[17] Buying Greenland Isn’t a New Idea https://history.stanford.edu/news/buying-greenland-isnt-new-idea

[18] Mexican–American War - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Mexican%E2%80%93American_War

[19] History in a Nutshell | The Mexican-American War | Season 2 | Episode 3 | PBS https://www.pbs.org/video/the-mexican-american-war-dj8xiw

[20] The Mexican-American war in a nutshell | Constitution Center https://constitutioncenter.org/blog/the-mexican-american-war-in-a-nutshell

[21] Will the Trump administration attempt to annex Greenland, Canada, or somewhere else? A prominent historian’s take - Bulletin of the Atomic Scientists https://thebulletin.org/premium/2025-09/will-the-trump-administration-attempt-to-annex-greenland-canada-or-somewhere-else-a-prominent-historians-take

[22] Movements for the United States annexation of Canada - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Movements_for_the_United_States_annexation_of_Canada

[23] Gadsden Purchase Treaty | 4score.org https://4score.org/historical-