Filmový kult

Pri príležitosti 70. narodenín herca a režiséra Mela Gibsona (narodeného 3. januára 1956 v štáte New York) je ideálny čas obzrieť sa za jeho pravdepodobne najlepším a najobľúbenejším dielom – historickým eposom Statočné srdce (Braveheart). Keď tento film v roku 1995 vtrhol do kín, stal sa fenoménom. Pri rozpočte zhruba 70 miliónov dolárov zarobil celosvetovo úctyhodných 209 miliónov dolárov [16]. Navyše, z desiatich nominácií na Cenu Akadémie (Oscar) premenil na sošku rovných päť, vrátane tých najprestížnejších za Najlepší film a Najlepšiu réžiu pre samotného Gibsona, pričom triumfoval aj v kategóriách za kameru, strih zvukových efektov a mejkap [16].

Pre milióny divákov sa tento príbeh o škótskom boji za nezávislosť stal milovanou klasikou. Ako si však tento filmový klenot stojí zoči-voči neúprosným historickým faktom? Odborníci sa zhodujú, že nie veľmi dobre. Historici opisujú Statočné srdce ako jeden z historicky najnepresnejších moderných filmov vôbec [16]. V roku 2009 ho napríklad denník The Times zaradil na druhé miesto v zozname historicky najnepresnejších filmov [16]. Historicita tu bola takmer úplne obetovaná v prospech epického dobrodružstva [16]. Sám Mel Gibson v audiokomentári na DVD priznal, že si uvedomuje historické nezrovnalosti, ale obhajoval svoje režisérske rozhodnutia tým, že udalosti vo filme prispôsobil tak, aby boli „kinematograficky presvedčivejšie“ než skutočná história [16].

Skutočný William Wallace: Žiadny chudobný roľník

Jadrom filmu je postava Williama Wallacea. Film ho vykresľuje ako sympatického, chudobného roľníka z Vysočiny, ktorému Angličania v detstve zabili otca i brata, a ktorý do vojny vstupuje z čistej túžby po pomste po tom, čo mu zavraždia milovanú manželku. Realita však bola prozaickejšia. William Wallace bol mladším synom zo škótskej nižšej šľachty (gentry) [3,4,16]. Bol vzdelaný, v dospelosti mal dokonca vlastného kaplána a neskôr viedol diplomatickú korešpondenciu s hanzovnými mestami ako Hamburg či Lübeck [16]. Keď sa dostal do konfliktu s Angličanmi, bol už dospelý muž a jeho otec i brat v detstve v bitke s Angličanmi rozhodne nepadli [4].

Hoci Wallace skutočne zavraždil anglického šerifa z Lanarku [16], jeho motívy pre rozsiahlu rebéliu boli predovšetkým politické – odmietal inváziu anglického kráľa Eduarda I. do Škótska, ktorý sa takto pokúsil obe krajiny spojiť násilím [4]. Hollywoodsky mýtus o osamelom pomstiteľovi naráža aj na fakt, že Wallace rebéliu neviedol sám. Kľúčovým organizátorom odboja bol Andrew de Moray. Ten však na zranenia z úspešnej bitky pri Stirlingskom moste zomrel, pre filmárov sa tak stal nezaujímavým (vo filme sa ani neobjaví) a všetka sláva padla na Wallacea [4,13]. Mimochodom, samotný názov filmu „Statočné srdce“ v skutočnosti nikdy nepatril Wallaceovi. Touto prezývkou škótsky ľud po smrti označoval kráľa Roberta Brucea, ktorého srdce priatelia zobrali v malej skrinke do bitky v Svätej zemi [2,4,5].

Film tiež takmer úplne vymazal morálne šedé zóny vtedajšieho vojnového stavu. Kým na plátne Wallace bojuje za vzletné moderné ideály demokracie a slobody [2], v realite išlo o mocenský boj elít. Režisér Gibson napríklad vynechal dobre zdokumentovaný fakt, že Wallace zaviedol tvrdú brannú povinnosť a neváhal obesiť tých, ktorí odmietli slúžiť v jeho vojsku [16]. Taktiež po bitke pri Stirlingskom moste nevyplienil mesto York, ako ukazuje film – York bol príliš silnou pevnosťou, hoci pohraničné nájazdy do Anglicka Wallace skutočne podnikal [6,13].

Modré tváre, chýbajúce mosty a anachronické kilty

Ak sa pozrieme na vizuálnu a taktickú stránku filmu, Statočné srdce vytvorilo vo svete ikonické, no úplne mylné predstavy o stredovekom Škótsku. Najkrikľavejším príkladom sú škótske kilty. Tie sa totiž stali bežnou súčasťou škótskeho oblečenia až v 16. či 17. storočí, teda stovky rokov po Wallaceovej smrti [3,4,5,12]. V 13. storočí škótski bojovníci nenosili žiadne kilty, ale podobne ako Angličania boli odetí do krúžkovej zbroje alebo jednoduchých tuník [3,13,16]. Historici to prirovnávajú k absurdnej predstave. Jeden z nich dokonca zhodnotil, že Wallace bežiaci v kilte o 500 rokov skôr a s tvárou pomaľovanou na modro o 1000 rokov neskôr, je úplná fraška [16]. Modré bojové pomaľovanie (woad) totiž používali starovekí Piktovia v boji proti Rimanom tisícročie pred Wallaceom, v 13. storočí to už nedávalo žiadny zmysel [2,3,4,5].

Samostatnou kapitolou je legendárna bitka pri Stirlingskom moste. Ako už názov napovedá, táto kľúčová udalosť sa odohrala na moste. Škóti genialitu svojej taktiky postavili na tom, že sa schovali a počkali, kým ťažkoodená anglická armáda začne prechádzať cez úzky drevený most nad riekou Forth. Ten poslúžil ako lievik a Škóti nepriateľa následne zmasakrovali [2,3,4,5]. Vo filme však žiadny most nie je. Vidíme tu hordu potetovaných horalov rútiacich sa po obrovskom otvorenom poli priamo na nepriateľa [2,3,13]. Mel Gibson sám priznal, že most vynechal úmyselne, aby bitka vyzerala na plátne ohromujúcejšie [5]. Nepresná je aj bitka pri Falkirku, kde žiadni írski branci uprostred boja neprešli s úsmevom a potrasením rúk na stranu Škótov [5,13,16]. Škóti v skutočnosti proti lepšie vyzbrojenému a početnejšiemu nepriateľovi bojovali v takzvaných schiltrónoch - okrúhlych formáciách, ktoré sa na všetky strany ježili kopijami.

Tyran Eduard, princezná Izabela a mýtus o prvej noci

Anglický kráľ Eduard I., známy ako Longshanks, je vo filme zobrazený ako archetypálny chladnokrvný zloduch (ale veľmi schopný a pragmatický a o to nebezpečnejší) a takmer pohanský despota. Skutočný Eduard bol síce na danú dobu obrovskej postavy, drsný a jeho výbuchy hnevu boli legendárne, ale zároveň to bol hlboko nábožensky založený muž, ktorý miloval poéziu a harfovú hudbu, pravidelne dával peniaze na charitu a bol veľmi oddaný svojej manželke Eleonóre (ešte ako mladý korunný princ viedol poslednú krížovú výpravu a legendárni assasíni na neho poslali vraha s otrávenou dýkou. Zranený Eduard však atentátnikovi zbraň vytrhol a zabil ho ňou, načo mu manželka zachránila život tým, že mu údajne z rany vysala jed) [16]. Zomrel tiež na ceste do Škótska zhruba dva roky po Wallaceovej poprave na úplavicu, nie v rovnaký deň na smrteľnej posteli vo svojom paláci, ako naznačuje film [9,13,16]. Kráľa veľmi presvedčivo stvárnil americký herec (s írskymi koreňmi) Patrick McGoohan, ktorého diváci môžu poznať aj zo štyroch dielov populárnej detektívnej série o poručíkovi Columbovi (vždy si pritom zahral vraha).

Asi najväčším naratívnym výmyslom je milostný románik medzi Wallaceom a francúzskou princeznou Izabelou (vo filme ju hrá Sophie Marceau), ktorá je manželkou historicky prvého princa z Walesu, neskoršieho Eduarda II. (titul, ktorý dnes drží princ William, vznikol, keď Eduard I. ešte pred útokom na Škótsko definitívne ovládol Wales a titul udelil synovi). V realite mala Izabela v čase Wallaceovej popravy odhadom len tri až desať rokov, stále žila vo Francúzsku u svojich rodičov a za Eduarda II. sa vydala až niekoľko rokov po Wallaceovej smrti [2,3,5,12,16,18]. Tieto dve historické postavy sa teda nikdy nestretli [13].

A čo preslávené právo prvej noci (jus primae noctis), ktorým chcel kráľ Eduard vo filme „vykynožiť Škótov“ tým, že by anglickí šľachtici pripravili škótske nevesty o panenstvo? To vyvoláva medzi historikmi doslova zúfalstvo. Žiadne podobné právo nikdy nikde vo Veľkej Británii neexistovalo a Eduard I. ho nikdy nezaviedol [4,5,10,13]. Neexistuje jediný stredoveký právny dokument, ktorý by potvrdzoval jeho uplatňovanie [7]. Celý tento pikantný fenomén je len historický mýtus, o ktorého šírenie sa postaral škótsky historik Hector Boece v roku 1527. Ten si jednoducho vymyslel neexistujúceho kráľa menom Evenus, ktorý mal vraj túto zvrhlosť uzákoniť [10,19]. Mel Gibson tento mýtus použil, pretože to dokonale slúžilo na emocionálne pobúrenie diváka [7]. Aj zdravý rozum nám hovorí, že stredoveký nevoľník síce znesie veľa, ale ak mu začnete siahať na manželku, koledujete si o roľnícke povstanie a násilnú smrť. Právo prvej noci tak nikdy nikde v Európe neexistovalo, hoci to neznamená, že sa nenašli šľachtici, ktorí sa (nelegálne) pokúsili ukájať svoje chúťky aj takýmto spôsobom.

Čo film zachytil správne?

Napriek ohromnému množstvu prešľapov film niekoľko vecí trafil. Melov silne kritizovaný škótsky prízvuk mnohí na počudovanie považujú za to najautentickejšie vo filme [2]. Správne je zobrazený aj fakt, že kráľ Eduard I. sa narýchlo vracal z vojnovej kampane vo Francúzsku, aby potlačil Wallaceovu rebéliu [13]. Je tiež pravda, že bitku pri Falkirku v roku 1298 rozhodli v prospech Angličanov (iróniou osudu hlavne waleskí) lukostrelci. Najmrazivejšie realistická je však samotná Wallaceova smrť. Angličania ho zajali až v roku 1305, previezli do Londýna a súdili za zradu (hoci nikdy neprisahal vernosť anglickej korune). Následne bol vyzlečený donaha, ťahaný koňmi, obesený, kým nestratil vedomie, potom vypitvaný, vykastrovaný, sťatý a rozštvrtený [1,3,13]. Jeho hlava skončila nabodnutá na kole na London Bridge a údy boli rozoslané do štyroch severných miest na výstrahu [1,5]. Pravdaže, film musel pre masové publikum vizuál tohto masakru čiastočne zjemniť [4,5,13]. A opäť, žiadny záznam nehovorí o tom, že by naťahovaný Wallace z posledných síl zakričal legendárne „Freedom!“ [14].

Braveheart vs. Outlaw King: Historická vernosť proti emóciám

Kým Statočné srdce pokrivilo dejiny pre drámu, streamovací gigant Netflix sa v roku 2018 rozhodol vyrozprávať príbeh Wallaceovho nástupcu, kráľa Roberta Bruca, ktorý má významnú (hoci nie veľmi hrdinskú) úlohu už v Gibsonovom filme, kde pôsobí ako rozprávač. Film Outlaw King (Kráľ zbojník) režiséra Davida Mackenzieho s Chrisom Pineom v hlavnej úlohe pôsobí ako neoficiálny, no oveľa presnejší sequel. Režisér sa netajil tým, že chcel napraviť chyby Gibsonovho trháku, vymazať hollywoodske trópy a vytvoriť „antifantasy film“ s dôrazom na drsnú stredovekú realitu, pričom štáb študoval skutočné archeologické nálezy a tapisérie [6,8]. Obaja filmy spája škótsky herec James Cosmo, ktorý si v Gibsonovom opuse zahral priam nezničiteľného Hamishovho otca, ktorý prežije zásah šípom do hrude aj odťatie pravej dlane, v pokračovaní naopak dostal úlohu otca hlavného hrdinu, ktorý podľa filmu kedysi s kráľom Eduardom tiahol na krížovú výpravu.

Z historického hľadiska Outlaw King svojho predchodcu úplne zahanbil [9]. Úplne zmizli nezmyselné kilty a anachronické uniformy, zbrane dostali autentický tvar (na rozdiel od Gibsonových obrích mečov z neskorších storočí) a nikto si už na tvár nemaľoval modré vzory [9,12,16,18]. Robert Bruce v tomto filme naozaj zastupuje svoju historickú rolu mocného šľachtica. Film veľmi presne ukazuje jeho pohnútky aj tajnú dohodu s rivalom, Johnom Comynom. Keď Comyn dohodu zradí, Bruce si s ním dohodne stretnutie vo františkánskom kostole v Dumfries, kde ho skutočne prebodne dýkou pred hlavným oltárom – rovnako ako v skutočnosti, hoci vo filme to dokončí sám, kým v realite smrteľné rany rozdali jeho muži [1,9,13,17].

Presne je zobrazené aj jeho druhé manželstvo s Elizabeth de Burgh (ktorú skvele zahrala Florence Pugh, hoci vekový rozdiel medzi hercami nezodpovedal historickej pravde), potupné porážky na začiatku vojny, kedy na jeho biedny tábor Angličania zaútočili v noci, ale aj partizánska taktika plienenia hradov v zime [1,9,13].

Samotná bitka pri Loudoun Hill v máji 1307 zobrazená vo filme, kde Robert pomocou bahna a priekop zastavil ťažkú anglickú kavalériu, je úžasnou a takticky správnou rekonštrukciou dobového vojenstva [1,9]. Film mal iba menšie zaváhania – napríklad postava Chrisa Pinea meria takmer 183 cm, kým skutočný Robert the Bruce mal podľa modernej rekonštrukcie lebky nižšie, zavalité telo s masívnou hlavou a svalnatým krkom [1]. Taktiež kruté zajatie škótskych žien v zavesených klietkach sa odohralo na hradoch, ale do klietky nebola umiestnená samotná kráľovná Elizabeth [9,17].

Napriek všetkej tejto presnosti však filmová kvalita hodnotenia naklonila na inú stranu. Kým Braveheart svieti v rebríčkoch ako majstrovské dielo (IMDb 8.3, ČSFD 88%), Outlaw King je vnímaný len ako (nad)priemerná nadstavba (IMDb 6.9, ČSFD 75%). Prečo? Statočné srdce, hoci pripomína historickú rozprávku, funguje ako dokonalá filmová dráma. Má strhujúce tempo, epickú, dojímavú hudbu a hrdinu, ktorého motívy – sloboda a pomsta – publikum okamžite chápe [15,17]. Divák chce jednoducho vstať a bežať s mečom do bitky. Zato Outlaw King mnohým pripadal chladný. Príbeh Roberta Brucea je príbehom pragmatického oportunistu a ambiciózneho šľachtica, ktorý len túžil po tróne [3,9,11]. Chris Pine zahral kráľa veľmi civilne, ako chápavého a milého hrdinu, čomu chýbala Gibsonova fanatická iskra a šialený hnev [11,17].

Z historického hľadiska je teda Statočné srdce zhlukom najabsurdnejších historických prešľapov, anachronizmov a zromantizovaných mýtov [16]. No paradoxne, práve tento obrovský filmový počin prebudil po celom svete masívny záujem o skutočnú škótsku históriu, z ktorého ťaží aj podstatne uveriteľnejší, ale chladnejší Outlaw King [3]. Obe diela nám ukazujú, že Hollywood často stojí pred ťažkou voľbou – občas musíte predať pravdu, aby ste kúpili nesmrteľnú legendu.

Zoznam referencií:

[1] Outlaw King vs the True Story of Robert the Bruce and His Real Face https://www.historyvshollywood.com/reelfaces/outlaw-king/

[2] Debunking Braveheart in Stirling – Camerons Travels | Rick Steves Europe https://blog.ricksteves.com/cameron/2015/08/debunking-braveheart-in-stirling

[3] Braveheart Movie: William Wallace and Historical Inaccuracies - Kiltman Kilts https://kiltmankilts.com/blogs/news/braveheart-movie-william-wallace-and-historical-inaccuracies?srsltid=AfmBOoq7Pssm7TT3_X-9ccU34K1lp4tIV4AW0_ElcAjGlrKDFlM6PytD

[4] Braveheart True Story: Everything Mel Gibson's Movie Gets Right & Wrong https://screenrant.com/braveheart-movie-true-story-right-wrong-changes/

[5] BraveHeart – The 10 historical inaccuracies you need to know before watching the movie – Hande's Blog https://thehande.wordpress.com/2011/12/05/braveheart-the-10-historical-inaccuracies-you-need-to-know-before-watching-the-movie/

[6] Outlaw King—an anti-Braveheart? — Jordan M. Poss https://www.jordanmposs.com/blog/2018/9/11/outlaw-kingan-anti-braveheart

[7] Primae Noctis Myth – Unraveling the ‘Right of the First Night’ in History and Culture – Medieval History https://historymedieval.com/primae-noctis-in-popular-culture-from-literature-to-film/

[8] David Mackenzie on avoiding 'Game of Thrones'-style fantasy —  and 'Braveheart' comparisons — with his medieval epic 'Outlaw King' - Los Angeles Times https://www.latimes.com/entertainment/movies/la-et-mn-outlaw-king-david-mackenzie-20181109-story.html

[9] Outlaw King: Better Than Braveheart | An Historian Goes to the Movies https://aelarsen.wordpress.com/2019/05/25/outlaw-king-better-than-braveheart/

[10] Prima Nocta or Prima “Not”? | Histastrophe! https://histastrophe.com/2013/06/30/prima-nocta-or-prima-not/

[11] Outlaw King user reviews - Metacritic https://www.metacritic.com/movie/outlaw-king/user-reviews/

[12] Outlaw King vs Braveheart on Historical Accuracy - Popular Mechanics https://www.popularmechanics.com/culture/movies/a25018061/outlaw-king-braveheart/

[13] Um Actually: Braveheart and Outlaw King – Nerdcrash! https://nerdcrash.blog/2023/10/20/um-actually-braveheart-and-outlaw-king/

[14] The Horrifying Execution of William Wallace - Mercat Tours https://www.mercattours.com/blog-post/the-horrifying-execution-of-william-wallace

[15] How Outlaw King Stands Apart From Braveheart, According To The Stars And Director | Cinemablend https://www.cinemablend.com/news/2460965/how-outlaw-king-stands-apart-from-braveheart-according-to-the-stars-and-director

[16] Braveheart - Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/Braveheart

[17] Outlaw King: It’s Not Braveheart – M.A. Kleen https://michaelkleen.com/2018/11/26/outlaw-king-its-not-braveheart/

[18] Outlaw King (2019): Better Than Braveheart? – Frock Flicks https://frockflicks.com/outlaw-king-2019/

[19] Primae Noctis – Right of the First Night – The Past World https://thepastworld.com/2020/12/16/primae-noctis-right-of-the-first-night/