Iskra, ktorá podpálila svet: Príčiny krízy 1973

Aby sme pochopili, prečo dnešný konflikt na Blízkom východe pomáha plniť ruskú štátnu pokladnicu a financovať vojnu proti Ukrajine, musíme sa vrátiť o pol storočia späť. K udalosti, ktorá prekreslila globálnu ekonomiku, zmenila autá, na ktorých jazdíme, a ukázala Západu jeho najväčšiu zraniteľnosť.

Všetko sa začalo 6. októbra 1973. Egyptský prezident Anwar Sadat a sýrsky líder Hafez al-Assad chceli zvrátiť výsledky predchádzajúcej Šesťdňovej vojny z roku 1967 a prekvapivo zaútočili na Izrael [19,20]. Útok bol načasovaný na najsvätejší židovský sviatok, Jom Kippur, s cieľom dosiahnuť maximálny moment prekvapenia [20].

Administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona sa rozhodla prísť Izraelu na pomoc a začala masívne dozbrojovať jeho armádu [19]. Keď americké transportné lietadlá začali privážať zásoby, arabské štáty sa rozhodli konať. Ešte počas bojov, 17. októbra 1973, Saudská Arábia a ďalší arabskí členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) ohlásili, že znížia produkciu ropy na protest proti podpore Izraela [19]. Keď americký Kongres schválil ďalšiu pomoc pre Izrael vo výške 2,2 miliardy dolárov, arabské štáty zašli ešte ďalej – uvalili úplné ropné embargo na USA, Holandsko a ďalšie západné krajiny [19,20].

Otázkou zostáva: prečo mal tento krok taký zdrvujúci efekt, kým podobné snahy počas tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967 vyšli do prázdna?

V roku 1973 sa totiž spojilo niekoľko kríz naraz. Ako upozornil saudskoarabský princ Turki Al-Faisal, predchádzajúce embargo v roku 1967 sa udialo na dne hospodárskeho cyklu, keď boli ceny nízke [4]. Naopak, začiatkom 70. rokov svetová ekonomika prudko rástla. Medzi rokmi 1960 a 1972 sa globálna spotreba ropy viac ako zdvojnásobila [20]. Trh bol extrémne napätý. Do tretieho štvrťroka 1973 zostávala len asi 1-percentná voľná ťažobná kapacita, čo znamenalo, že svet nemal žiadnu rezervu pre prípad výpadku [20]. Samotné Spojené štáty, kedysi energeticky nezávislé, v tom čase dovážali viac ako tretinu svojej ropy [20].

K tomu sa pridali ekonomické faktory. Zrušenie naviazanosti amerického dolára na zlato v roku 1971 znížilo kúpnu silu dolára, v ktorom sa ropa obchodovala, čo producentov ropy hnevalo [4]. Západné ropné spoločnosti (tzv. "Sedem sestier") navyše strácali kontrolu nad ťažbou v prospech národných vlád na Blízkom východe [16,20]. Embargo tak bolo len rozbuškou v sudoch s prachom, ktoré sa plnili už roky.

Šok, panika a dlhé rady: Dopad na USA a spoločnosť

Keď embargo udrelo, následky boli okamžité a dramatické. Cena barelu ropy stúpla z 1,80 dolára na 11,65 dolára (čo by v dnešných peniazoch znamenalo skok zo 14 na 80 dolárov) [20].

Amerika, národ, kde sa všetko točilo okolo áut, sa zrazu ocitla v zúfalstve a neistote [12]. Ceny benzínu za pár mesiacov narástli na štvornásobok [12]. Na čerpacích staniciach sa tvorili nekonečné rady, v ktorých frustrovaní vodiči čakali aj dve až tri hodiny [12]. Panika bola hmatateľná – motoristi sa báli, že ak nenatankujú dnes, zajtra bude cena ešte vyššia, čo viedlo k tomu, že až 20 percent púmp hlásilo úplný nedostatok paliva [12]. Cedule s nápisom "Prepáčte, dnes nemáme benzín" sa stali bežnou realitou [19].

Prečo nedokázala americká vláda reagovať efektívnejšie? Prezident Nixon bol v tom čase paralyzovaný vnútropolitickou krízou – aférou Watergate. Vyšetrovania a odhalenia podkopávali jeho autoritu a on sám bojoval o politické prežitie, zatiaľ čo svetová ekonomika krvácala [20].

Kríza však prinútila spoločnosť k masívnej adaptácii. Americká vláda zaviedla celonárodný rýchlostný limit na 55 míľ za hodinu, čo nielen znížilo spotrebu ropy, ale paradoxne cez noc znížilo aj úmrtnosť na cestách [9]. Zaviedol sa celoročný letný čas a rodiny si znižovali termostaty v domoch [9].

Zlatá éra gigantických áut s obrovskou spotrebou sa skončila. Detroit bol donútený zastaviť výrobu "žrútov benzínu" a začal sa sústrediť na efektivitu [9]. Spojené štáty si uvedomili svoju zraniteľnosť, čo viedlo k vytvoreniu Ministerstva energetiky, budovaniu strategických ropných rezerv (SPR) a vzniku Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) [5,9,16,20]. Ochrana prístupu k rope sa stala otázkou národnej bezpečnosti, čo natrvalo ovplyvnilo úzke vzťahy USA so Saudskou Arábiou [17]. Prezident Jimmy Carter neskôr nazval energetickú situáciu "morálnym ekvivalentom vojny" [11].

Víťazi a porazení ropného šoku

Kto na tejto kríze zarobil a kto prerobil? Ropný šok v roku 1973 znamenal masívne preskupenie bohatstva v globálnej ekonomike. Hlavnými ekonomickými víťazmi boli krajiny Blízkeho východu a vyvážajúce štáty OPEC [4]. Zistili, že ich prírodné zdroje môžu byť použité ako mimoriadne silná politická a ekonomická zbraň [10]. Zvýšené ceny od roku 1973 preniesli od amerických spotrebiteľov do rúk krajín OPEC odhadom 5 až 10 biliónov dolárov [18].

Prekvapivým víťazom sa stal aj japonský automobilový priemysel. Keďže americké automobilky spočiatku nedokázali ponúknuť úsporné vozidlá, predaj japonských áut v USA prudko stúpol, pretože spĺňali nové požiadavky na efektivitu [11].

Na druhej strane, porazenými boli západní spotrebitelia a globálna ekonomika ako taká. Kríza ukončila éru nevídaného ekonomického rastu, ktorá trvala od konca druhej svetovej vojny. Vyvolala celosvetovú recesiu, pričom inflácia sa držala nad desiatimi percentami a nezamestnanosť lámala rekordy, čo popieralo tradičnú teóriu, podľa ktorej nemali navzájom súčasne existovať vysoká inflácia aj nezamestnanosť - tento mizerný stav získal pomenovanie stagflácia [9].

Dedičstvo zbrane menom "Energia" a moderné Rusko

Dôležitým ponaučením z roku 1973 bolo, že energia sa dá "weaponizovať" – použiť ako zbraň. Hoci historické dáta a texty z našich zdrojov priamo nepopisujú detaily o tom, či rok 1973 spustil výstavbu sovietskych plynovodov, jasne nám ukazujú, ako tento koncept zneužíva moderné Rusko. Snaha využiť energiu ako zbraň totiž nezostala v minulosti. Vladimír Putin sa pokúsil použiť "plynovú zbraň" proti Európe, aby rozbil koalíciu podporujúcu Ukrajinu, aj keď tento pokus napokon zlyhal [20].

Dnes je predaj ropy a plynu absolútnym základom ruskej vojnovej mašinérie. Uhľovodíkové príjmy zostávajú kľúčové pre ekonomickú odolnosť Ruska a jeho schopnosť financovať inváziu na Ukrajinu [15]. Vojenské a bezpečnostné výdavky v Rusku zhltnú viac ako tretinu, a pri započítaní všetkých nákladov až 40 % štátneho rozpočtu, čo podčiarkuje strategický význam energií [15].

Prezident Putin vďaka týmto príjmom nie je závislý od bežných daní občanov. Ropný a plynárenský priemysel tvorí 60 % ruského exportu a 30 % príjmov federálneho rozpočtu [7]. Keď sú ceny ropy vysoké, štátna pokladnica praská vo švíkoch. Len pár týždňov pred inváziou z 20. februára 2022 Rusko oznámilo masívne rozpočtové prebytky z roku 2021 práve vďaka nečakane vysokým cenám ropy a plynu [7]. Podľa experta Jeffa Colgana práve tieto peniaze umožnili Putinovi zbaviť sa domácich politických obmedzení a vybudovať armádu pripravenú na zahraničné dobrodružstvá [7].

Tu narážame na trpký paradox dnešnej doby. Od začiatku plnohodnotnej invázie zaplatili západní spojenci Ukrajiny Rusku za jeho uhľovodíky viac peňazí, než koľko Ukrajine poskytli vo forme pomoci [8].

Údaje ukazujú, že Rusko zarobilo z exportu fosílnych palív viac ako 883 miliárd eur, z toho 228 miliárd pochádzalo priamo od krajín, ktoré naň uvalili sankcie [8]. Ako upozorňuje klimatická aktivistka Svitlana Romanko z Ukrajiny, predaj fosílnych palív priamo financuje brutálnu vojnu, ktorá zabila tisíce ľudí a vytvorila milióny utečencov [2]. Mai Rosner z organizácie Global Witness dodáva: "Sme v situácii, kedy financujeme agresora vo vojne, ktorú odsudzujeme, a zároveň financujeme aj odpor voči tejto vojne." [8].

Západ sa totiž bojí tvrdšie zakročiť, pretože odstrihnutie ruskej ropy by mohlo vyvolať chaos na globálnych trhoch a extrémny nárast cien, podobne ako v roku 1973 [8]. Hoci sankcie a cenové stropy G7 znížili ruské ropné príjmy o 27 % pod úroveň spred invázie [3] a v roku 2023 klesli priemerné mesačné príjmy z ropy o 4,2 miliardy dolárov [6], Rusko bolo donútené ponúkať zľavy z ceny ropy, ktoré vzrástli z 5 na viac ako 25 dolárov za barel [1]. Aj napriek tomu Rusko vyváža v absolútnych číslach väčšie objemy ropy ako pred vojnou [13].

Blízkovýchodný sud s prachom dnes: Pomoc pre Moskvu?

Kruh sa uzatvára pri pohľade na súčasné dianie na Blízkom východe. Súčasná kríza sa začala útokom Hamasu na Izrael v sobotu 7. októbra 2023, pričom Hamas si zámerne vybral 50. výročie Jomkipurskej vojny, aby zopakoval moment prekvapenia z roku 1973 [20].

Dnešné napätie medzi USA, Izraelom a Iránom opäť prináša na trhy s energiami riziko. Globálny ropný trh je v strese pre zvýšené geopolitické riziká [14]. Keď konflikt nedávno eskaloval, cena ropy Brent prekročila hranicu 100 dolárov za barel a nakrátko vystrelila až na 126 dolárov [14]. Akékoľvek narušenie dodávok, napríklad uzavretie kľúčového Hormuzského prielivu, vyvoláva obavy vlád i priemyslu [14].

A tu prichádza na rad krutá geopolitická irónia. Kríza v Perzskom zálive a s ňou spojený rast cien ropy je obrovskou príležitosťou pre Rusko. Nedostatok ropy na trhu tlačí hore nielen všeobecné ceny, ale aj ceny ruskej ropy, čo nalieva do napätého ruského rozpočtu toľko potrebné peniaze na vedenie vojny [1]. Ak by došlo k výraznému výpadku stabilných svetových dodávok, nedávny prebytok na trhu by sa zmenil na nedostatok, vďaka čomu by sa ruská ropa a plyn stali opäť nepostrádateľnými [1]. Ako to trefne zhodnotil jeden zo zdrojov: útok na Irán a eskalácia na Blízkom východe je pre Rusko cestou, ako uniknúť z izolácie, do ktorej sa uvrhlo napadnutím Ukrajiny [1].

História sa nerýmuje, ale opakuje svoje varovania

Aké sú teda podobnosti medzi rokom 1973 a dneškom? V oboch prípadoch sme svedkami prieniku energií a geopolitiky [4]. Ruská invázia na Ukrajinu a konflikt v Gaze nám opäť pripomenuli, aká zraniteľná je svetová ekonomika voči neočakávaným šokom na obchodných trasách [4]. Navyše, rovnako ako počas aféry Watergate, aj dnes platí pravidlo, že keď je Washington rozptýlený a v rozklade, svet sa stáva oveľa nebezpečnejším miestom [20].

Sú tu však aj zásadné rozdiely. Odborníci upozorňujú, že kríza z roku 1973 bola výsledkom koordinovaného politického rozhodnutia (embarga), zatiaľ čo dnešné otrasy sú spôsobené skôr bezpečnostnými rizikami [14]. Dnešný trh je oveľa odolnejší. Kým v roku 1973 tvorila ropa takmer polovicu primárnej spotreby energie, dnes je to len okolo 30 % [14]. Vďaka lekciám spred 50 rokov sa radikálne znížila aj ropná náročnosť – množstvo ropy potrebnej na vytvorenie jednotky HDP kleslo o polovicu vďaka lepšej efektivite [14]. OPEC, ktorý kedysi ovládal polovicu svetovej produkcie, má dnes podiel bližšie k jednej tretine [14].

Napriek tomu tvrdá pravda z roku 1973 zostáva platná aj dnes: nadmerná závislosť má vždy svoju cenu [14]. Či už platíme túto cenu na čerpacích staniciach počas kríz na Blízkom východe, alebo ju platia Ukrajinci pri pohľade na ruskú vojnovú mašinériu, ktorú poháňajú petrodoláre. Energia a moc zostávajú spojenými nádobami a kým bude svet závislý na rope, geopolitické konflikty budú určovať to, koľko nás stojí cesta do práce.

Zoznam referencií

[1] What the Russian Energy Sector Stands to Gain From War in the ... https://carnegieendowment.org/russia-eurasia/politika/2026/03/russia-oil-iran-war-consequences

[2] Oil majors profit $467bn since Russia’s Ukraine invasion | Global Witness https://globalwitness.org/en/campaigns/fossil-fuels/oil-supermajors-profit-nearly-half-a-trillion-dollars-since-russias-ukraine-invasion/

[3] Fourth year of full-scale invasion: Russian fossil fuel revenues tank to 27% below pre-invasion levels – Centre for Research on Energy and Clean Air https://energyandcleanair.org/publication/fourth-year-of-full-scale-invasion-russian-fossil-fuel-revenues-tank-to-27-below-pre-invasion-levels/

[4] Chaos in Energy Markets Then and Now: 50 Years After the 1973 Arab Oil Embargo — A Review https://www.bakerinstitute.org/research/chaos-energy-markets-then-and-now-50-years-after-1973-arab-oil-embargo-review

[5] want power oil market hold spare capacity not too much

[6] Russia's War on Ukraine – Topics - IEA https://www.iea.org/topics/russias-war-on-ukraine

[7] Whatever His Motives, Putin’s War in Ukraine Is Fueled by Oil and Gas - Inside Climate News https://insideclimatenews.org/news/06032022/putin-russia-ukraine-oil-gas-petrostate/

[8] https://www.russiafossiltracker.com/

[9] "The Arab Oil Embargo of 1973-74." Arab Oil Embargo. Internet. 21 October 2000. http://www.forks.wednet.edu/high/SocialStudies/Giles/USHistory/USHII/assign/oilembargo.htm

[10] Colton, Joel and Palmer R.R. A History of the Modern World. New York: Alfred A. Knopf, Inc., 1978.

[11] Spigelman, Arthur. "Has America learned the energy Lesson of 1973?" Internet. 11 October 2000. http://www.woza.co.za/forum/oilo.htm

[12] Frum, David. How We Got Here: The 70’s. New York, NY: Basic Books. 2000

[13] Ukraine war briefing: Russia exporting more oil now than before war despite sanctions – report | Ukraine | The Guardian https://www.theguardian.com/world/2026/feb/24/ukraine-war-briefing-russia-exporting-more-oil-now-than-before-war-despite-sanctions-report

[14] 1973 Oil Shock vs Today's Disruptions: Comparing Apples and Oranges | Dr Carole Nakhle posted on the topic | LinkedIn https://www.linkedin.com/posts/carolenakhle_energymarkets-oilandgas-energysecurity-activity-7445037775856242689-KO57

[15] Draining Fuel from the Russian War Machine: Oil, Gas, and Sanctions Outlook - International Centre for Defence and Security https://icds.ee/en/draining-fuel-from-the-russian-war-machine-oil-gas-and-sanctions-outlook/

[16] Oil Embargo, 1973–1974 - Office of the Historian https://history.state.gov/milestones/1969-1976/oil-embargo

[17] The Oil Weapon Moment: The 1973 Oil Embargo and its Impacts on U.S. Energy Politics https://vtechworks.lib.vt.edu/items/952b9031-d20c-4417-a5e6-d912ecae82f6

[18] Oil and Politics, Thirty Years after the Arab Oil Embargo | The Washington Institute https://www.washingtoninstitute.org/policy-analysis/oil-and-politics-thirty-years-after-arab-oil-embargo

[19] 1973 oil crisis, economic consequences, oil embargo, OPEC, energy crisis, inflation, recession, global economy, U.S. economy https://billofrightsinstitute.org/essays/the-1973-oil-crisis-and-its-economic-consequences/

[20] The 1973 Oil Crisis: Three Crises in One—and the Lessons for Today https://www.energypolicy.columbia.edu/publications/the-1973-oil-crisis-three-crises