Táto zmena, oslavovaná v uliciach Budapešti i v mnohých európskych metropolách, nie je len bežným striedaním vládnych kabinetov. Ide o udalosť minimálne európskeho významu. Aby sme však plne pochopili jej dosah, predpoklady a možné úskalia, musíme sa pozrieť na politický vývoj Maďarska v širšom stredoeurópskom kontexte od rozpadu Rakúsko-Uhorska, preskúmať spoločné historické rany so Slovenskom a analyzovať, čo tento obrat znamená pre geopolitiku nášho regiónu.

Nespoznaná demokracia: Prečo medzivojnové Maďarsko zlyhalo?

Po rozpade habsburskej monarchie v októbri 1918 prechádzalo Maďarsko hlbokou vnútropolitickou krízou. Od konca prvej svetovej vojny do konca roka 1919 sa tu často striedali vlády, ktoré mali jeden spoločný, no zúfalý cieľ: bránili už neexistujúcu integritu Uhorska [3]. Keď liberálna vláda neuspela, nastúpil v marci 1919 komunistický režim Bélu Kuna. Ten sa pokúsil obnoviť staré hranice na bodákoch pod heslami Komunistickej internacionály [3].

Po páde tohto režimu sa k moci dostali konzervatívne sily pod vedením admirála Horthyho. Tu nachádzame odpoveď na otázku, prečo demokracia v medzivojnovom Maďarsku nefungovala tak, ako napríklad v prvej Československej republike. Maďarské medzivojnové elity mali politicky bližšie k Mussoliniho Taliansku a hitlerovskému Nemecku než k demokratickému Západu [3]. Zásadným rozdielom oproti Československu či Rakúsku bola absencia takzvanej "weimarskej" politiky – teda ochoty vytvoriť vládu, ktorá by sa za cenu kompromisov zmierila s novým povojnovým stavom, vyrovnala sa so susedmi a pokúsila sa budovať demokraciu [3].

Kým Rakúsko išlo na mierovú konferenciu zmierené s rozpadom monarchie ako s nezvratným faktom a vzdalo sa revizionistických územných nárokov, Maďarsko sa s Trianonskou zmluvou nikdy nezmierilo [3]. Revízia Trianonu sa stala vedúcou a zjednocujúcou ideou celej spoločnosti [3]. Zatiaľ čo demokratické Československo dokázalo vybudovať korektné vzťahy so sociálnodemokratickým Rakúskom, s Maďarskom to pre jeho snahu o obnovenie predvojnových hraníc nebolo možné [3].

Budapešť v susedných štátoch z maďarských menšinových strán vytvorila široké iredentistické hnutie, ktoré sa v 30. rokoch stalo piatou kolónou a s pomocou Hitlera napokon získalo časti území Československa a Rumunska [3,5]. Historická skúsenosť ukazuje, že populizmus, xenofóbia a kult osobnosti v strednej a východnej Európe vždy stimulovali medzinárodnú dobrodružnosť a vnútorný útlak [5].

Rozdiely vo vývoji počas 20. storočia

Po druhej svetovej vojne sa Maďarsko ocitlo v sovietskej mocenskej sfére a v komunistickom režime [3]. Noví lídri zaviedli politiku násilnej kolektivizácie a industrializácie [5]. V Maďarsku sa počas tohto obdobia zúžil priestor na hlásanie nacionalistických tvrdení o Trianone, do popredia išli internacionálne záujmy [3]. Limity destalinizácie sa však kruto prejavili v roku 1956, keď politika nového premiéra Imreho Nagya prerástla do skutočného národného a antikomunistického revolučného hnutia, ktoré však bolo Sovietskou armádou nemilosrdne potlačené [5].

Ďalší obrat prišiel v roku 1989. Maďarsko a Poľsko reprezentovali najjednoznačnejšie prípady, kde komunistické strany slúžili ako aktéri zmeny režimu prostredníctvom rokovaní za okrúhlymi stolmi [5]. Kým však politické sily v Poľsku zvolili postupné otváranie systému založené na deľbe moci, maďarská opozícia, ktorá si už v roku 1988 užívala relatívne viac slobody, si zvolila okamžitý prechod k demokracii [5]. Rozdiely sa ukázali aj v stabilite: zatiaľ čo v Poľsku bolo v roku 1991 registrovaných vyše 100 strán a 29 ich bolo v parlamente, v Maďarsku dokázala vláda napriek koaličným sporom dokončiť svoje štvorročné funkčné obdobie [5].

Spoločné črty Slovenska a Maďarska: Dedičstvo 900 rokov

Slovensko a Maďarsko nespája len geografia, ale aj stáročia v spoločnom uhorskom štáte. Toto spolužitie ovplyvnilo aj vnímanie demokracie. Už pred rokom 1918 bolo volebné právo v Uhorsku obmedzené majetkovým a vzdelanostným cenzom, pričom ho malo len asi 6 percent obyvateľov [6]. Keď sa po voľbách v roku 1901 nemaďarské národy dožadovali všeobecného volebného práva, dokonca aj opozičné strany navrhovali priznať ho len tým, ktorí vedeli čítať a písať po maďarsky [6].

Tieto historické deficity a neskoršie búrlivé politické a ekonomické obdobia zanechali stopy. Výskumy ukazujú, že štáty ako Maďarsko, Ukrajina, Bulharsko či nakoniec aj Slovensko sú sociálne výrazne predisponované k podpore radikalizmu, prejavujú nedôveru v politickú reprezentáciu a vysoké hodnoty autoritatívnych politických orientácií [5].

V modernej politike sa táto blízkosť prejavila vo vzťahu Viktora Orbána a Roberta Fica. Ešte v rokoch 2006 až 2010 boli ich vzťahy mimoriadne napäté. Fico vtedy Orbánovu stranu označil za "veľkomaďarskú a šovinistickú" a Orbán, ktorý bol vtedy v opozícii, kritizoval vulgárneho Ficovho koaličného partnera, Jána Slotu [6]. Počiatočné napätie sa však stalo minulosťou.

Zhoda sa našla na "národnej nôte", v odmietaní masovej migrácie, v postoji k vojne na Ukrajine a v ostrej kritike Európskej únie [6,9]. Viacero slovenských politikov začalo vyjadrovať sympatie k spôsobu vládnutia Viktora Orbána, pričom využívali podobné naratívy, napríklad útoky na politických oponentov ako na "agentov Sorosa" [12]. Obaja lídri však vedeli, že ani Slovensko, ani Maďarsko nemá k EÚ alternatívu, a ich konsenzus fungoval najmä vtedy, keď sa spoločne dostávali do sporu s Bruselom [6].

Súčasnosť: Budúce scenáre a prognózy pre Maďarsko

S víťazstvom Pétera Magyara sa politická mapa mení. Magyar, označovaný za insidera systému, ktorý sa obrátil proti vláde, vyhlásil voľby za absolútnu zmenu režimu [1]. Podľa neho krajinu dovtedy riadila "organizovaná zločinecká skupina" a Maďarsko bolo "vyplienené, olúpené a zničené" [1]. Magyar sľubuje obnoviť právny štát, priviesť Maďarsko späť medzi demokratické štáty Európy, uvoľniť európske fondy (okolo 20 miliárd eur) a plánuje presadiť novelu ústavy, ktorá obmedzí výkon funkcie premiéra na dve obdobia [1].

Aké sú však reálne prognózy? Odborníci varujú pred prehnaným optimizmom. Bývalý diplomat Pavol Hamžík pripomína, že zmeny nebudú rýchle ani jednoduché a obnova inštitúcií potrvá mesiace [4]. Ešte skeptickejšie hlasy upozorňujú, že skutočná zmena systému nemôže byť výsledkom jedných volieb a nepríde skôr ako o celý volebný cyklus [11].

Fidesz totiž nezmizne. Viktor Orbán zanecháva obrovský inštitucionálny "tieňový štát" – má pod kontrolou generálneho prokurátora, Ústavný súd, Kúriu, Štátny kontrolný úrad, dohľad nad trhom a disponuje obrovskými ekonomickými a mediálnymi zdrojmi [11]. Ak Magyar nezískal ústavnú väčšinu potrebnú na zmenu zákonov prijatých Fideszom, môže skončiť zovretý medzi ťažkou ekonomickou situáciou a vysokými očakávaniami občanov [11]. Najväčším rizikom pre Tiszu je aj jej heterogénna voličská základňa, ktorú spája len túžba odstrániť Orbána. Takto široká koalícia sa môže rýchlo rozpadnúť [11].

V každom prípade Maďarsko čaká zmena štýlu vyjednávania, väčší pragmatizmus a konštruktívnejší prístup k rokovaniam v EÚ bez systematickej obštrukcie [1].

Geopolitický dosah na strednú Európu

Vnútropolitické zmeny v Maďarsku vyvolali na medzinárodnej scéne doslova zemetrasenie [1]. V Bruseli zavládol optimizmus z možného odblokovania únie pôžičky 90 miliárd eur pre Ukrajinu [1]. Európski činitelia sú však opatrní, keďže Magyar odmieta posielať zbrane Kyjevu a o vstupe Ukrajiny do EÚ chce rozhodovať v referende [1]. Kým vzťah k Rusku sa má zmeniť zásadne, radikálny obrat politiky voči Ukrajine sa hneď neočakáva [7].

Reakcie okolitých štátov sú veľavravné. Poľský premiér Donald Tusk s nadšením privítal Magyara slovami: "Späť spolu! Slávne víťazstvo, drahí priatelia! Rusi domov!" a Poľsko má byť vôbec prvou Magyarovou zahraničnou zastávkou, nasledovanou Viedňou a Bruselom [1,2]. Poľskí predstavitelia otvorene priznali, že Vyšehradská štvorka nemohla fungovať s niekým, kto mal tak častý kontakt s Moskvou [1]. Magyar chce spoluprácu V4 naopak posilniť, zlúčiť ju so Slavkovským formátom a prípadne prizvať Slovinsko a Chorvátsko [1].

Západní lídri vrátane Emmanuela Macrona a Ursuly von der Leyenovej oslavujú "návrat Maďarska do Európy" [1]. Naopak, v Srbsku analytici považujú Orbánovu porážku za zlú správu pre autoritársky vládnuceho prezidenta Aleksandara Vučića [1]. Ruské štátne médiá interpretujú výsledok ako zasahovanie Západu a snahu o odstránenie politika, ktorý bránil národné záujmy [1]. Zaujímavosťou je, že kvôli nevyhosťovaniu diplomatov sa Budapešť nedávno stala regionálnym centrom ruskej rozviedky [12], pričom sa očakáva zásadná zmena vo vzťahu k Rusku s novou vládou [7].

Ako zmena v Maďarsku ovplyvní Slovensko?

Na Slovensku vyvolal Magyarov triumf výrazné polarizácie a rozdielne očakávania. Pre slovenskú opozíciu je tento výsledok obrovskou nádejou. Predseda PS Michal Šimečka označil výsledok za jasný odkaz, že zmena je možná aj voči politikom, ktorí krivia právny štát a chcú sa zabetónovať pri moci. Vyjadril presvedčenie, že "po Viktorovi Orbánovi bude ďalším v poradí Robert Fico" a upozornil, že slovenská vláda stratila svojho najsilnejšieho spojenca, čím sa s proruskými postojmi ocitne v EÚ v úplnej izolácii [1,8].

Predstavitelia SaS a strany Demokrati to vnímajú ako signál, že hodnoty demokracie a odmietnutie korupcie môžu zvíťaziť aj na Slovensku [1,13].

Na druhej strane politického spektra panuje opatrnosť až obava. Premiér Robert Fico síce vyjadril rešpekt k rozhodnutiu maďarských občanov, no varoval pred možným zhoršením vzťahov [1,10]. Kameňom úrazu sa môžu stať historické témy. Péter Magyar sa nechal počuť, že hoci má záujem o čo najlepšie vzťahy, "nie je prijateľné, aby občanom maďarského pôvodu brali pôdu, aby sa robili rozdiely medzi slovenskými občanmi a aby tým, ktorí sa odvážia kritizovať Benešove dekréty, hrozilo väzenie" [1]. Fico na to reagoval varovaním, že ak nová vláda začne túto tému otvárať v praxi, dostávame sa na "tenký ľad" [10]. Podobne reagovala aj SNS, ktorá deklarovala, že ak bude Magyar otvárať otázky historických tráum, bude stáť na čele boja proti zhoršovaniu bilaterálnych vzťahov [1].

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) označil Magyara za probruselského politika, pre ktorého je Slovensko stále "felvidékom" [10]. Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD) zasa tlmí bruselské nadšenie s tým, že Magyarovo víťazstvo je skôr odmietnutím oligarchizácie Maďarska, a nie nutne nekritickou podporou liberálnej politiky Európskej komisie [2]. Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) neverí, že Magyar ako nacionalista bude "slepo poslúchať Brusel" [2].

Isté však je, že zmena politickej paradigmy v Budapešti radikálne prekresľuje mapu strednej Európy. Robert Fico síce deklaroval nemenné ciele slovenskej vlády – nadštandardné postavenie menšín, oživenie V4, ochranu energetických záujmov či obnovenie prevádzky ropovodu Družba [1] –, no strata Viktora Orbána mení dynamiku moci.

Dnes, keď maďarskí voliči ukázali, že aj zdanlivo neporaziteľný systém sa dá zmeniť, stojí stredná Európa na rázcestí [1]. Či sa Péterovi Magyarovi skutočne podarí demontovať Orbánov inštitucionálny štát, alebo bude Fidesz z opozície úspešne torpédovať novú vládu, ukážu až najbližšie mesiace a roky [11]. Výsledok tohto politického experimentu však bude so zatajeným dychom sledovať celá Európa, a predovšetkým Slovensko.

Zoznam referencií

[1] Magyar vyzval prezidenta na odchod, rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ odmieta. Kremeľ mu k víťazstvu nezagratuluje | ta3 https://www.ta3.com/clanok/1043903/oslobodili-sme-madarsko-vyhlasil-magyar-v-uliciach-budapesti-sa-historicka-zmena-moci-v-noci-oslavovala

[2] Slovenskí europoslanci reagujú na výsledky maďarských volieb https://www.aktuality.sk/clanok/7UgzBKm/slovenski-europoslanci-sa-ostro-rozdelili-magyarov-triumf-v-madarsku-moze-oslabit-fica-v-bruseli/

[3] trianon ilúzie a skutočnosť http://www.gymfilakovo.sk/subjects/dejepis/_private/zmluvy/Studia_o_Trianonskej_mierovej_zmluve.htm

[4] Hamžík o maďarských voľbách: Situácia dozrela a ľudia cítili, že je potrebná zmena https://www.noviny.sk/politika/1194072-hamzik-o-madarskych-volbach-situacia-dozrela-a-ludia-citili-ze-je-potrebna-zmena

[5] [PDF] BARIÉRY A PARADOXY DEMOKRACIE https://vsers.cz/wp-content/uploads/2017/03/Bariery-a-paradoxy-demokracie.pdf

[6] KERN, M. - MORVAY, P. 2014. Fico a Orbán: z bitky premiérov je bratstvo. [online]. In: SME, 7.4.2014. [cit. 2014-04-13]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/7163126/fico-a-orban-z-bitky-premierov-je-bratstvo.html.

[7] Čo Orbánovi prehralo voľby? Magyar využil slabiny systému, lebo ho poznal zvnútra (rozhovor) https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96275367-co-orbanovi-prehralo-volby-magyar-vyuzil-slabiny-systemu-lebo-ho-poznal-zvnutra-rozhovor

[8] Šimečka: Vláda Fica bude v EÚ osamotená so svojimi proruskými postojmi https://www.noviny.sk/politika/1194117-simecka-vlada-fica-bude-v-eu-osamotena-so-svojimi-proruskymi-postojmi

[9] Voľby v Maďarsku: Súboj dvoch výrazných šéfov – prehľad strán https://www.teraz.sk/najnovsie/volby-v-madarsku-suboj-dvoch-vyrazn/954201-clanok.html

[10] Fico varuje pred zmenou vlády v Maďarsku https://www.topky.sk/cl/10/9355709/Fico-varuje-pred-zmenou-vlady-v-Madarsku--Vitazstvo-opozicie-moze-zhorsit-vztahy-so-Slovenskom

[11] Pred maďarskými voľbami | Prečo môže Orbánov tieňový štát prežiť, aj keď bude v opozícii | Postoj https://www.postoj.sk/188324/orbanov-tienovy-stat-moze-prezit-aj-ked-bude-v-opozicii

[12] Orbánova vláda by rada ovplyvnila dianie na Slovensku aj na celoštátnej úrovni, vraví maďarský investigatívny novinár https://dennikn.sk/3703804/orbanova-vlada-by-rada-ovplyvnila-dianie-na-slovensku-aj-na-celostatnej-urovni-vravi-madarsky-investigativny-novinar/

[13] Demokrati blahoželajú občanom Maďarska k odvahe na zmenu. Zároveň vyzývajú vládu a prezidenta, aby nesúhlasili s navýšením Putinových „diplomatov“ na Slovensku https://www.smedemokrati.sk/demokrati-blahozelaju-obcanom-madarska-k-odvahe-na-zmenu-zaroven-vyzyvaju-vladu-a-prezidenta-aby-nesuhlasili-s-navysenim-putinovych-diplomatov-na-slovensku/