1997

Hlas ľudu alebo politické divadlo? Príbeh referend v Slovenskej republike a šance plebiscitu v roku 2026

Slovenská republika sa pripravuje na ďalšie, v poradí už desiate celoštátne referendum od svojho vzniku v roku 1993 [9,11]. Tento nástroj priamej demokracie, ktorý by mal v ideálnom svete slúžiť ako najvyšší prejav vôle občanov, sa však v slovenských reáliách stal skôr symbolom politického boja, nízkej účasti a ústavných sporov. Prezident Peter Pellegrini vyhlásil najnovšie referendum na 4. júla 2026 na základe petície iniciovanej stranou Demokrati [1,13,17,27]. Z pôvodného návrhu však zostalo len torzo, čo opäť otvára staré rany a historické paralely s tým, ako politici na Slovensku k referendám pristupujú.

Mečiarov minister vnútra Gustáv Krajči, zodpovedný za zmarenie referenda v roku 1997. © Wikimedia.org
Mečiarov minister vnútra Gustáv Krajči, zodpovedný za zmarenie referenda v roku 1997. © Wikimedia.org
Námet
Adam Rada
Text
Agent Jack
Korektúra
Adam Rada
Zverejnené
27. apríla 2026
80
80
Dôveryhodné

Aké sú zostávajúce otázky a prečo prezident zasiahol?

Pôvodná petícia strany Demokrati obsahovala tri otázky. Ľudia mali rozhodovať o predčasnom ukončení volebného obdobia parlamentu, o zrušení doživotnej renty pre vybraných ústavných činiteľov (vrátane premiéra) a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktoré zrušila štvrtá vláda Roberta Fica [1,2,27,28]. Prezident Peter Pellegrini však do procesu rázne zasiahol a prvú otázku o požiadavke skrátiť volebné obdobie a vypísaní nových volieb z referenda odstránil [2,11,25]. V referende tak zostanú iba dve otázky – o zrušení doživotnej renty a o obnovení špeciálnej prokuratúry a NAKA [13,25]. Pri týchto dvoch otázkach prezident nevidel problém a nesúlad s ústavou [17,28].

Prezident Peter Pellegrini. © Wikimedia.org
Prezident Peter Pellegrini. © Wikimedia.org

Dôvodom odstránenia prvej otázky bola podľa hlavy štátu jej protiústavnosť [9,11,13]. Pellegrini sa odvolal na to, že ide o výslovne odborné, a nie politické rozhodnutie, pričom argumentoval viacerými renomovanými ústavnými právnikmi a expertmi, akými sú Ján Mazák, Marián Giba či Vincent Bujňák [17,28]. Prezident zdôraznil, že ústava dnes jasne hovorí, že skrátiť volebné obdobie sa dá jedine uznesením aspoň 90 poslancov parlamentu a žiaden iný okamžitý prostriedok ústava nepozná [17,28].

Ústavný súd už v minulosti, po tom, ako sa naň obrátila vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová, jednoznačne rozhodol, že nie je možné skrátiť volebné obdobie referendom [3,17,28]. Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka takáto otázka porušuje princíp generality práva, pretože by silou ústavného zákona v jednom konkrétnom prípade obchádzala pravidlá – išlo by o jednorazové prelomenie ústavy, ktoré by prikázalo iba jednému konkrétnemu parlamentu, aby sa rozpustil [3,17]. Ďalší ústavný právnik, Peter Kresák, dodal, že takáto formulácia naráža aj na zákaz imperatívneho mandátu, keďže ústava poslancom garantuje, že nie sú viazaní príkazmi [25].

Zaujímavosťou tohto prípadu je, že prezident Pellegrini sa s touto otázkou vôbec neobrátil na Ústavný súd, ale vzhľadom na predchádzajúce jednoznačné verdikty rozhodol sám, že referendum s touto otázkou nebude [13,17]. Kritici z radov opozície tento krok odsúdili. Zaznelo dokonca prirovnanie, že arogantné stanovisko prezidenta bolo „studeným závanom mečiarizmu“, čím pripomenuli traumu zo zmareného referenda z roku 1997 [28].

Reálna snaha o zmenu alebo drahé politické PR?

Vzhľadom na to, že z referenda vypadla kľúčová otázka o predčasných voľbách, vynára sa otázka, či má iniciatíva strany Demokrati ešte vôbec zmysel. Politológovia a politici to vidia jasne. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok naznačil, že ak by zostali v hre iba otázky o NAKA a rente pre premiéra, takéto referendum by nemalo zásadný význam a išlo by len o „drahý prieskum verejnej mienky“ [6]. Politológ Jozef Lenč rovnako upozornil, že referendum za milióny eur môže byť len PR akciou Demokratov [24].

Odborníci na ústavné právo upozorňujú aj na ďalší technický problém. Otázky, ktoré sa napokon v referende objavia, síce ústave neodporujú, no zároveň nepredstavujú konkrétnu právnu normu. Podľa Petra Kresáka vyjadrujú skôr určitý názor, na pretavenie ktorého do praxe by bola aj tak nevyhnutná legislatívna činnosť Národnej rady SR [25]. Znamená to, že aj platný výsledok by mal zjavne iba charakter prieskumu verejnej mienky [25]. Keďže iniciatíva prichádza od politickej strany, hoci je formálne podložená ľudovou petíciou, ide reálne o politicky iniciovanú akciu slúžiacu vlastnej agende [12,16].

Prekliatie kvóra: Matematika slovenskej apatie

Koľko referend sa vlastne na Slovensku od roku 1993 konalo a akú majú šancu na úspech? Od vzniku samostatného štátu sa doteraz konalo deväť celoštátnych referend [1,9,25,26]. To tohtoročné bude teda jubilejné desiate [9,11].

Z doterajších deviatich referend bolo platné iba jedno jediné [4,7,9,10,11,25]. Dôvodom tohto historického zlyhávania je prísna zákonná a ústavná podmienka. Podľa čl. 98 Ústavy Slovenskej republiky sa referendum považuje za platné len vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov [4,8,9]. V praxi to znamená, že k urnám by muselo prísť viac ako 2,2 milióna voličov [10].

Vyjadrenie občana. © Wikimedia.org
Vyjadrenie občana. © Wikimedia.org

Vzhľadom na historické skúsenosti možno konštatovať, že striktná požiadavk.a referendového kvóra de facto oslabuje využitie tohto inštitútu priamej demokracie [4]. Slováci sa na referendách zúčastňujú poskromne [8]. V štyroch prípadoch neprišlo k urnám ani 40 percent oprávnených voličov, pričom dvakrát ich bolo len okolo 20 percent [8]. Napríklad na referende o predčasných voľbách v roku 2000 účasť prekročila iba 20 percent [5,8], v roku 2010 hlasovalo necelých 23 percent [8] a v januári 2023 prišlo iba 27,41 percenta občanov [14].

Pri referende Demokratov sú reálne šance na dosiahnutie 50-percentnej účasti takmer nulové. Nielen kvôli zníženej atraktivite otázok, ale aj kvôli termínu. Prezident stanovil dátum referenda na 4. júla 2026. Ide o začiatok leta a prázdnin, čo historicky a logicky hrá skôr v neprospech vyššej účasti [17].

Okrem toho sa na Slovensku vyvinula špecifická politická kultúra ignorácie. Z formálnych pravidiel najvýraznejšie ovplyvňuje referendum práve kvórum – dôsledkom sú neplatné referendá, na ktorých sa zúčastňujú takmer výlučne tí, ktorí ich predmet podporujú [12]. Ak voliči nesúhlasia s témou referenda (napríklad nechcú predčasné voľby), jednoducho zostanú doma. Neúčasť sa tak stala nástrojom politického boja. Ak je referendum neplatné pre nízku účasť, politickým posolstvom je, že voliči podržali vládu [16].

Jediný úspech: Cesta do Európy

V histórii Slovenskej republiky dosiahlo kvórum a bolo úspešné iba jediné referendum [4,7,8,10,11,25]. Vymyká sa z radu všetkých ostatných hlasovaní [12]. Išlo o piate celoštátne referendum konané 16. a 17. mája 2003, ktoré vypísal prezident Rudolf Schuster [11,24,25]. Týkalo sa kľúčovej otázky našej modernej histórie: „Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?“ [1,11,24].

Premiér, ktorý dostal Slovensko do Európskej únie - Mikuláš Dzurinda. © Wikimedia.org
Premiér, ktorý dostal Slovensko do Európskej únie - Mikuláš Dzurinda. © Wikimedia.org

Aj pri tejto absolútne zásadnej civilizačnej otázke účasť iba mierne prekročila požadované kvórum – k urnám prišlo 52,15 % oprávnených voličov [1,4,8,11,12,18,25,29]. Výsledok však bol jednoznačný. Občania v plebiscite schválili vstup krajiny do EÚ, keď sa za členstvo vyslovilo 92,46 % zúčastnených voličov a proti bolo len 6,2 % [1,8,11,12,25,29]. Slovenská republika sa tak stala súčasťou EÚ 1. mája 2004.

Čierna škvrna slovenskej demokracie: Zmarené referendum 1997

Ak bolo referendum o EÚ najväčším úspechom, referendum z roku 1997 zostáva najtemnejšou kapitolou, ktorá hlboko ovplyvnila a polarizovala slovenskú verejnú debatu na dlhé roky [3,8,12,19]. Toto referendum je modelovým príkladom, ktorý objasňuje fungovanie tohto inštitútu ako prostriedku bezohľadného politického zápasu [12].

V máji 1997 sa malo uskutočniť referendum, ktorého príbeh sa začal petíciou opozičných strán za priamu voľbu prezidenta, ktorú podpísalo viac než 490 000 občanov [12,19]. V snahe znížiť úspech politických oponentov a zmanipulovať verejnú mienku, vládna koalícia (pod vedením HZDS a Vladimíra Mečiara) iniciovala v parlamente uznesenie o spojení tohto referenda s referendom o vstupe do NATO [12,19]. K neutrálnej otázke o vstupe do Aliancie zámerne pridali ďalšie dve otázky s negatívnou konotáciou: či občania súhlasia s umiestnením jadrových zbraní a vojenských základní na území SR [19]. Cieľom bolo občanom pripomenúť "nepriaznivé konsekvencie" členstva [19].

Vladimír Mečiar v roku 2004. © Wikimedia.org
Vladimír Mečiar v roku 2004. © Wikimedia.org

Prezident Michal Kováč iniciatívy zlúčil a nariadil umiestniť všetky štyri otázky na jeden hlasovací hárok [19]. Premiér Mečiar pochyboval o legalite referenda o voľbe prezidenta, no Ústavný súd SR aj Ústredná volebná komisia potvrdili, že je legálne a v súlade s ústavou [19]. V tomto bode však zasiahla hrubá štátna moc. Minister vnútra Gustáv Krajči (HZDS) ignoroval rozhodnutia súdu i komisie, svojvoľne odstránil otázku o priamej voľbe prezidenta a nariadil tlač lístkov obsahujúcich iba tri otázky o NATO [19,20].

V dňoch referenda, teda 23. a 24. mája 1997, nastal chaos. Do niektorých miestností boli distribuované lístky so štyrmi otázkami, v iných boli len tri [3,19]. Nezávislé médiá o tejto manipulácii informovali a vtedajšia opozícia vyzvala svojich priaznivcov, aby referendum bojkotovali [3,19]. Výsledkom bolo, že sklamaní občania bojkotovali neregulárny priebeh a referendum malo najnižšiu účasť v histórii Slovenska – iba 9,53 % [3,19]. Deň po skončení hlasovania sa Ústredná komisia pre referendum uzniesla, že pre nedistribuovanie lístkov so štyrmi otázkami bolo referendum zmarené [3,8,11,24].

Dôsledky mečiarizmu a jazvy na právnom štáte

Politické a spoločenské dôsledky zmareného referenda z roku 1997 boli zdrvujúce a dokázali, že demokracia na Slovensku nebola konsolidovaná a autoritárske praktiky premiéra Mečiara boli stále prítomné [19]. Zmarené referendum extrémne prehĺbilo spor medzi vládnou koalíciou a opozíciou [12].

Spoločnosť sa radikalizovala, v júni 1997 sa uskutočnili demonštrácie a opozícia žiadala odstúpenie ministra Krajčiho, čo on odmietol [19,21]. Zlyhanie vlády a nedemokratické praktiky však viedli k tomu, že minister zahraničných vecí Mečiarovej vlády, kariérny diplomat Pavol Hamžík, dobrovoľne podal demisiu [12,19,22,23]. Pre médiá vtedy vyhlásil, že ako minister nemôže realizovať ciele zahraničnej politiky, keď sa všetko podriaďuje vnútroštátnemu boju o moc [19,23].

Prvý prezident Slovenskej republiky, Michal Kováč. © Wikimedia.org
Prvý prezident Slovenskej republiky, Michal Kováč. © Wikimedia.org

Konečný verdikt vyriekol Ústavný súd SR 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka. Súd konštatoval, že minister Krajči svojím konaním porušil ústavné a základné práva občanov [8,11,24]. Konflikt na úrovni politických aktérov a nestabilita inštitúcií však vyvrcholili v marci 1998. Keďže prezidentovi Kováčovi skončilo funkčné obdobie a nový prezident nebol v parlamente zvolený, prezidentské právomoci prebrala vláda Vladimíra Mečiara. Tá rozhodla o udelení amnestie ľuďom, ktorí sa podieľali na zmarení referenda [8,12,19]. Tento akt sa stal trvalým dedičstvom tzv. Mečiarových amnestií a viedol k dlhoročným sporom o to, kde sa začínajú a končia hranice právneho štátu a spravodlivosti [12].

Z histórie je zrejmé, že Slovensko referendám nepraje [8]. Tento inštitút sa od roku 1993 nestal nástrojom občianskej participácie, ale arénou pre mocenské zápasy a stranícke PR. Referendá sú na Slovensku cestou, ako spoľahlivo rozdeliť spoločnosť (okrem zmareného referenda bolo v tomto zvlášť výrazné tzv. referendum o rodine zo 7. februára 2015) a vytvoriť príležitosť pre demagógov v oboch táboroch [15].

Pripravované júlové referendum strany Demokrati s oklieštenými dvoma otázkami, zasadené do letného termínu a zaťažené neprekonateľným 50-percentným kvórom, s najväčšou pravdepodobnosťou túto historickú paradigmu nezmení. Skôr len do historických tabuliek pripíše ďalší neplatný pokus a potvrdí, že skutočná moc na Slovensku sa neodovzdáva v referendových urnách, ale v parlamentných voľbách.

Zoznam referencií

[1] Seznam referend na Slovensku – Wikipedie https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_referend_na_Slovensku

[2] Pellegrini však navzdory petici odmítl vyhlásit referendum týkající se otázky předčasného ukončení volebního období parlamentu a vypsání nových voleb s tím, že by dle jemu známému právnímu výkladu taková otázka byla v rozporu s Ústavou Slovenské republiky.

[3] Otázka měla znít: „Souhlasíte, aby se zkrátilo VIII. volební období Národní rady SR tak, aby se volby do Národní rady SR vykonali do 180 dní ode dne vyhlášení výsledků tohoto referenda?“

[4] Dôvodová správa https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=410838

[5] P. Pellegrini sa stane v poradí šiestym prezidentom SR - Správy STVR https://spravy.stvr.sk/2024/06/p-pellegrini-sa-stane-v-poradi-siestym-prezidentom-sr-ako-sa-vo-vykone-funkcie-darilo-jeho-predchodcom/

[6] Do politiky ste sa dostali ako troll, udrel Korčok. Podľa Šutaja Eštoka by referendum bolo len „drahým prieskumom“ | ta3 https://www.ta3.com/clanok/1044959/do-politiky-ste-sa-dostali-ako-troll-udrel-korcok-podla-sutaja-estoka-by-referendum-bolo-len-drahym-prieskumom

[7] VEĽKÝ PREHĽAD: Na Slovensku bolo od roku 1993 osem referend https://www.teraz.sk/referendum-2023/velky-prehlad-na-slovensku-bolo-od-r/688302-clanok.html

[8] Slovensko referendám nepraje, dosiaľ uspelo len jedno - SME https://www.sme.sk/domov/c/slovensko-referendam-nepraje-dosial-uspelo-len-jedno

[9] Referendum 2026 | Plus JEDEN DEŇ https://www1.pluska.sk/tag/referendum-2026

[10] Referendum 2023 je neplatné, pozrite si výsledky https://volby.sme.sk/referendum/2023/vysledky

[11] Slovensko čaká jubilejné desiate referendum. Doteraz bolo úspešné iba jedno - Domáce - Správy - Pravda https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/801091-slovensko-caka-jubilejne-desiate-referendum-doteraz-bolo-uspesne-iba-jedno/

[12] untitled https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/veda/centra_ex_akad_siete/cesiuk/politicka_dimenzia/Monografie_Lastic_Referendum.pdf

[13] Referendum na Slovensku 2026 nebude o předčasných volbách https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-slovaci-pujdou-k-referendu-rozhodl-pellegrini-otazka-o-predcasnych-volbach-ale-nebude-40574433

[14] Podľa neoficiálnych výsledkov je referendum neplatné https://www.noviny.sk/slovensko/740406-podla-neoficialnych-vysledkov-je-referendum-neplatne

[15] Tomáš Halík: V referendách vidím nebezpečný nástroj populizmu | Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/269753/tomas-halik-rozhovor-referendum/

[16] Referendum o predčasných voľbách alebo rozklad suverenity ľudu pod zámienkou jej výkonu — Denník N https://dennikn.sk/2287699/referendum-o-predcasnych-volbach-alebo-rozklad-suverenity-ludu-pod-zamienkou-jej-vykonu/

[17] Peter Pellegrini stopol referendum o konci Ficovej vlády. Rozhodol sám, neobracia sa ani na Ústavný súd | Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/LdGzmlf/peter-pellegrini-stopol-referendum-o-konci-ficovej-vlady-rozhodol-sam-neobracia-sa-ani-na-ustavny-sud/

[18] [PDF] OK kampaň ´98 na Slovensku - Theses https://theses.cz/id/j2y67g/LUCIA_FERENCEI_DP_S_PRILOHAMI.pdf?lang=en;stahnout=1;dk=LGZe31IU

[19] MICHALIČ, Sergej: Referendum: From the Petition, throught its Invalidation to Decision of Procesutor. In: MESEŽNIKOV, Grigorij – BÚTORA, Martin: Slovak Referendum ´97. IVO, Bratislava 1997, s. 52.

[20] (Nadácia pre občiansku spoločnosť – Open Society Foundation). 1998. I can´t affect the political situation as an individual citizen but we can as citizens. Bratislava: Nadácia pre občiansku spoločnosť, s. 4.

[21] MESEŽNIKOV, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In: IVANTYŠYN, Michal - MESEŽNIKOV, Grigorij (eds.): Slovensko 1998-1999. Súhrnná správa o stave spoločnosti. IVO, Bratislava 1999, s. 22.

[22] TASR: Zmeny na postoch ústavných činiteľov za ostatných 10 rokov. SME, 23. 11. 2007, (online). (cit. 9.4.2019) Dostupné z: <www.sme.sk/c/3601769/Zmeny-na-postoch-ustavnych-cinitelov-za-ostatnych-10-rokov.html+Pavol+Ham%C5%BE%C3%ADk+odstupenie&hl=cs&ct=clnk&cd=4>

[23] Sme. Pavol Hamžík včera odstúpil z funkcie ministra v Mečiarovej vláde. 27.5.1997 (online). (cit. 24.6.2019) Dostupné z: http://www.sme.sk/c/2075639/pavol-hamzik-vcera-odstupil-z-funkcie-ministra-zahranicia-v-meciarovej-vlade.html#ixzz1vxvYwOEM

[24] Toto je vizitka Slovenska. Zmarené a neplatné referendá https://hnonline.sk/slovensko/571711-toto-je-vizitka-slovenska-zmarene-a-neplatne-referenda

[25] Právnici: Prezident nemusel riešiť otázku referenda na ÚS https://www1.pluska.sk/spravy/spor-o-referendum-eskaluje-referendove-otazky-mozu-byt-problem-prezident-sa-obratil-na-sud

[26] TASR. Skončilo sa referendum o zmene ústavy. teraz.sk(Bratislava: TASR), 2023-01-21. Dostupné online [cit. 2023-01-21].

[27] Pellegrini vyhlásil referendum Demokratov bez otázky o predčasných voľbách na sobotu 4. júla — Denník N https://dennikn.sk/5286845/pellegrini-vyhlasil-referendum-demokratov-bez-otazky-na-predcasne-volby-na-4-jula/

[28] Referendum bude, Pellegrini však zamietol otázku o predčasných voľbách | Trenčínak.sk https://www.trencinak.sk/clanky/12012/pellegrini-rozhodol-o-referende-o-ficovej-rente-a-zrusenej-naka-sa-bude-hlasovat-zaciatkom-jula-jednu-otazku-stopol

[29] Referendá na Slovensku - Správy - Pravda https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/8408-referenda-na-slovensku/