Kapitulácia v Remeši: Prvý podpis

Príbeh konca vojny v Európe sa začal písať v skorých ranných hodinách 7. mája 1945 vo francúzskom meste Remeš (Reims). Podpis bezpodmienečnej kapitulácie nemeckých ozbrojených síl sa odohral v hlavnom stane vrchného veliteľa spojeneckých vojsk generála a budúceho amerického prezidenta, Dwighta D. Eisenhowera. [1] Za nemeckú stranu dokument podpísal generálplukovník Alfred Jodl na príkaz admirála Karla Dönitza, ktorý bol Hitlerovým nástupcom. [3]

Predstavitelia nemeckých ozbrojených síl sa zaviazali, že o 23:01 nasledujúceho dňa, teda 8. mája, ukončia všetky bojové aktivity. [1] Zdalo by sa, že vec je jasná – vojna sa skončila, generáli si podali ruky, vojaci mohli odložiť zbrane. Takto jednoducho si to však nepredstavoval Stalin. [1]

Stalinova nespokojnosť: Prečo kapitulácia dvakrát

Sovietsky zväz nebol spokojný s tým, že akt kapitulácie bol podpísaný bez jeho výraznej účasti a nie v Berlíne, kde sa odohrávala rozhodujúca bitka. [1] Keď sa o podpise kapitulácie v Remeši dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za „predbežný protokol o kapitulácii Nemecka". [7]

Akt podpísania kapitulácie v tomto meste ležiacom na severovýchode Francúzska vnímal totiž ako zníženie úlohy Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, pričom práve na sovietsko-nemeckom fronte zahynulo 73 percent nemeckých vojakov a bolo zničených 75 percent nacistickej vojenskej techniky. [7] Stalinovu nevôľu vyvolala však najmä skutočnosť, že kapitulácia sa neodohrala v srdci Tretej ríše, teda v Berlíne. [7]

Josif Stalin preto trval na tom, aby sa kapitulácia zopakovala – tento raz v sídle sovietskeho štábu v berlínskej štvrti Karlshorst. [1] Kapitulácia, ktorá bola dohodnutá už 7. mája 1945 v Remeši, bola na žiadosť sovietskej strany, ktorá pri nej nebola primerane reprezentovaná, formálne potvrdená na ďalší deň priamo v Berlíne za prítomnosti predstaviteľov všetkých spojeneckých síl a s poriadnou výzdobou, vhodnou pre historickú fotodokumentáciu. [1]

Berlín-Karlshorst: Druhý podpis a zrod dvoch dátumov

V sídle sovietskeho velenia v Berlíne-Karlshorste sa tak 8. mája v neskorých večerných hodinách opäť stretli zástupcovia spojencov. [1] ZSSR reprezentoval sám Georgij Žukov, maršal Sovietskeho zväzu, žijúca legenda a strojca najväčších víťazstiev nad Nemeckom. [1] Porazený wehrmacht poslal svojím podpisom do dejín poľný maršal Wilhelm Keitel. [1] Jodl aj Keitel boli neskôr v Norimbergu odsúdení a 16. októbra 1946 spolu s ôsmimi ďaľšími obesení.

Symbolicky sa tak potvrdilo dobytie Berlína ako hlavného mesta Tretej ríše a ohniska agresívnej ideológie, ktorá pripravila o slobodu, o zdravie aj o život milióny ľudí. [1]

Kúzlo časových pásiem

Dokument nadobudol účinnosť 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času, čo už bolo po polnoci 9. mája podľa moskovského času. [1] No v Londýne práve odbíjalo desať večer, v Amerike bolo ešte len popoludnie a v Moskve pre zmenu bolo už 9. mája, hodinu po polnoci. [1]

Táto „kalendárna technikália" nadobudla neskôr politický charakter, keďže v štátoch pod sovietskym vplyvom sa bez ohľadu na ich časové pásma presadilo „moskovské" datovanie udalosti. [1] Sovietsky zväz preto ako Deň víťazstva slávil vždy 9. mája a spolu s ním aj ďalšie krajiny východného bloku vrátane Československa. [1]

Dva svety, dva sviatky

Koniec druhej svetovej vojny si európske štáty pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. V anglicky hovoriacich krajinách je známy tiež pod názvom Victory in Europe Day (Deň víťazstva v Európe). [7] V Rusku a v niektorých ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si porážku nacistického Nemecka dodnes pripomínajú o deň neskôr – 9. mája – ako Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. [7]

Výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe sa na Slovensku v súčasnosti slávi 8. mája, v minulosti to bolo 9. mája. [7] V Československu, teda aj na Slovensku, sa oslavoval 9. máj ako Deň oslobodenia Československa Červenou armádou do roku 1990. [7] Vtedy došlo k zmene názvu sviatku na Deň víťazstva nad fašizmom a o rok neskôr došlo aj k zmene samotného dňa osláv, upustilo sa od sovietskej tradície a Deň víťazstva nad fašizmom sa presunul na 8. máj. [7]

Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny. [7] OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne organizácie aj jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni – jeden alebo druhý, prípadne oba. [7]

V Banskej Bystrici to vedeli ešte skôr

V Banskej Bystrici však koniec strašnej vojny oslavovali už o deň skôr, 7. mája 1945. Mesto oslobodili 25. marca 1945 rumunskí a sovietsky vojaci a odvtedy tu netrpezlivo očakávali správu o konečnom konci vojny. [3] Chlapci kameloti tak na hlavnom námestí 7. mája predávali miestne noviny Vatra a jeden cez druhého oznamovali svetu palcové titulky: „Nemecko padlo! Nemecko kapitulovalo!" [3]

Neskôr sa ukázalo, že so správou o konci vojny sa poponáhľal londýnsky rozhlas, z ktorého ju prevzala aj Vatra. [3] Obnovený denník Pravda túto správu priniesol až 8. mája, pričom zároveň informoval o pouličných bojoch v Prahe. [3]

Keď sa vojna odmietla skončiť: Posledné výstrely v Európe

Podpis bezpodmienečnej kapitulácie všetkých nemeckých branných síl 8. mája 1945 ešte neznamenal koniec vojny v Európe. [3] Napriek tomu sa stále bojovalo a najmä SS kládlo húževnatý odpor. Aj po podpise kapitulácie bola Európa ešte divoký kontinent, boje sa nekončili a na mnohých miestach stále rozhodovali ozbrojení Nemci. [9]

Nemeckí vojaci zostali do konca vojny vo viacerých dobre opevnených prístavoch na atlantickom pobreží. La Rochelle, Dunkirk, Lorient a St Nazaire kapitulovali až v máji a ako posledná 11. mája ponorková základňa St. Nazaire, štyri dni po podpise kapitulácie do rúk západných spojencov. [9] Nemci sa udržali aj na Normanských ostrovoch v Lamanšskom prielive blízko francúzskej pevniny, kde bolo dobre opevnených takmer 30 000 vojakov. [9]

Praha: Posledné hlavné mesto v nemeckých rukách

Posledným európskym hlavným mestom pod nemeckou kontrolou bola Praha, do ktorej vstúpila Červená armáda až ráno 9. mája. [3] Väčšina nemeckých vojakov však už bola v tom čase dávno preč (najmä zásluhou pražského povstania) a neusporiadané húfy jednotiek wehrmachtu a SS chaoticky ustupovali smerom na juhozápad. [3]

Prahu, hlavné mesto Československa, oslobodili jednotky Červenej armády 9. mája 1945, ale tým sa vojna na jeho území neskončila. [3] Aj po tomto dni dochádzalo k bojovým akciám, ktoré sa na území Česka skončili v podstate až 11. mája, resp. 14. mája, keď si bojová skupina nemeckej 16. tankovej divízie prebojovala cestu do americkej zóny, kde sa chceli vzdať. [7]

Bitka pri Sliviciach: Posledné veľké stretnutie

Jedna z posledných bitiek druhej svetovej vojny v Európe sa odohrala v stredných Čechách ešte 11. – 12. mája 1945. [3], teda až štyri dni po kapitulácii nemeckej brannej moci. [3]

Jedna z najväčších skupín Nemcov, o sile približne 7 000 mužov (príslušníci bojovej skupiny SS Wallenstein, Wehrmachtu a gestapa), sa 10. mája prebojovala až k osade Slivice, ktorá je časťou obce Milín neďaleko Příbrami. [3] Útok začal 11. mája ťažkým delostreleckým prepadom vrátane raketometov BM-13 „Kaťuša" a situácia brániacich sa 7 000 Nemcov bola bezvýchodná, takže hodinu a pol po polnoci nasledujúceho dňa 12. mája podpísal SS-Gruppenführer Carl Friedrich von Pückler-Burghauss na okraji Čimelíc kapituláciu. [3]

Posledné boje zblízka sa odohrali 12. mája skoro ráno – potom už obkľúčení Nemci nemali silu klásť odpor a v bezvýchodnej situácii sa rozhodli vzdať. [3] V severnej časti Juhoslávie bojovali nemecké vojská ustupujúce do Rakúska ešte aj 15. mája. [7]

Ešte ďalej od konca: Odžak a iné miesta odporu

V Európe je ešte niekoľko miest, o ktorých sa predpokladá, že boli dejiskami poslednej bitky v druhej svetovej vojne. [3] Nájdeme ich v pobaltských štátoch a na území bývalej Juhoslávie. [3]

Partizánom sa podarilo oslobodiť Sarajevo už začiatkom apríla 1945, ale bitku pri Odžaku dokázali úspešne zavŕšiť až 16 dní po kapitulácii Nemecka v obnovenej Juhoslávii, teda 25. mája. [3] Sotva ju však možno nazvať poslednou bitkou druhej svetovej vojny, veď v jej druhej fáze už išlo o lokálnu partizánsku vojnu, bez účasti spojencov a hitlerovcov. [3]

Deň víťazstva v Sovietskom zväze: Od Stalinovho nezáujmu po Brežnevove prehliadky

Paradoxne, dokonca aj priamo v Sovietskom zväze sa Deň víťazstva presadil ako sviatočný deň až po dlhých dvadsiatich rokoch. [1] Stalin si síce budoval vlastný kult geniálneho vojvodcu, ale ostatných preživších veteránov vnímal skôr ako potenciálnu hrozbu. [1]

Vojaci Červenej armády, ktorí na vlastné oči videli životnú úroveň „na Západe" a boli šokovaní murovanými domami a kanalizáciou v obciach, boli považovaní za možný zdroj rebélie a po návrate nezriedka končili v gulagoch. [1] Rovnaký osud, ak nie rovno poprava, čakal bývalých zajatcov, ktorí si tým, že vôbec prežili v moci nepriateľa, vyslúžili nálepku zradcov vlasti. [1]

Byť príbuzný vojaka, o ktorom sa nezistilo, kde padol, predstavovalo pre vdovy a siroty biľag rodiny dezertéra, teda tiež zradcu vlasti, čo znamenalo stratu nároku na štátnu podporu. [1] Odpor štátnych orgánov vzbudzovali aj veteráni s následkami ťažkých zranení, o ktorých sa podľa vlastnej propagandy vzorne starali – krátko po vojne boli násilne vysťahovaní z miest a uprataní do hromadných „domovov" s kasárenským režimom. [1]

Keď bol k piatemu výročiu víťazstva v roku 1950 dokončený farebný sovietsky veľkofilm Pád Berlína, diváci zistili, že z finálnych scén bola dokonca úplne vynechaná postava maršala Žukova, aby svojou vysokou popularitou nekonkuroval Stalinovi v role hlavného hrdinu. [1]

Až Leonid Brežnev, ktorý sa sám prezentoval ako vojnový veterán, pri príležitosti osláv dvadsiateho výročia v roku 1965 ustanovil Deň víťazstva ako štátny sviatok, nechal na Červenom námestí vybudovať pomník neznámemu vojakovi s večne horiacim ohňom a zaviedol každoročné veľkolepé vojenské prehliadky. [1]

Tieto prehliadky sa stali tradíciou – v bývalej ZSSR sa pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom konávali vojenské prehliadky na Červenom námestí, pričom Rusko ich obnovilo v roku 2008. [7]

Nesmrteľný pluk a moderné tradície

Deň víťazstva je v Rusku považovaný za sviatok, ktorý obyvateľov najviac zjednocuje. [5] Vojna sa dotkla v Sovietskom zväze každej rodiny; zahynulo v nej okolo 27 miliónov ľudí. [7] Tieto straty predstavujú 40 percent všetkých stratených ľudských životov v druhej svetovej vojne, a preto je pre Rusov Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne sviatkom najsvätejším, pričom opomínajú, že Druhú svetovú vojnu začali ako Hitlerovi spojenci. [7]

Tradičnou súčasťou osláv sa stal pochod Nesmrteľného pluku, pri ktorom ľudia nesú portréty svojich príbuzných, veteránov z druhej svetovej vojny. [5] Deň víťazstva je kľúčovým výročím pre prezidenta Putina, ktorý často pripomína bojového ducha a obete, ktoré pomohli Sovietskemu zväzu poraziť nacistické Nemecko v druhej svetovej vojne. [5]

Studená vojna a boj o dátumy

Časom sa pod politickým vplyvom studenej vojny spomienka na spoločné víťazstvo všetkých spojeneckých síl nad nacizmom a na dobytie jeho berlínskej bašty zredukovala na pripomínanie oslobodenia štátu, pri ktorom sa zasa pripomínala výlučne Červená armáda, respektíve Česi a Slováci na východnom fronte. [1] Premeny vo vnútornej sovietskej politike sa priamo odrazili aj na tom, ako sa vojna pripomínala u nás. [1]

V Československu to bolo zdôraznené tým, že oslobodenie sa dovŕšilo 9. mája 1945, keď prišli sovietske vojská do Prahy, a vtedajšia vládna moc to presadila cez politickú rovinu a politickými dôvodmi.

Skutočný koniec: 2. september 1945

No celá debata o 8. či 9. máji prehliada jednu zásadnú skutočnosť. 8. mája skončila druhá svetová vojna len v Európe a často sa zabúda, že ďalej pokračovala tvrdo a krvavo v Pacifiku a na Ďaľekom východe. [8]

Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945 urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva. [7] Následne japonský cisár Hirohito vyzval v rozhlasovom prejave 14. augusta 1945 na kapituláciu, keď skončenie vojny označil za „jedinú možnosť, ako obnoviť mier a uchrániť národ pred strašným osudom". [7]

Na palube americkej bojovej lode USS Missouri v Tokijskom zálive tak bola 2. septembra 1945 podpísaná japonská kapitulácia, ktorá zároveň znamenala definitívny koniec druhej svetovej vojny. [7] Japonská delegácia, vedená ministrom zahraničných vecí Mamorom Šigemicuom, podpísala dokument o kapitulácii za prítomnosti generála Douglasa MacArthura a ďalších spojeneckých predstaviteľov. [2]

Admirál Chester W. Nimitz podpísal za Spojené štáty a keď sa dvadsaťminútový ceremoniál skončil, slnko prerazilo cez nízke mraky. [6] Najničivejšia vojna v dejinách ľudstva bola konečne za nimi.

Tri dátumy, jeden mier

V Spojených štátoch oslavujú koniec druhej svetovej vojny až v septembri pri príležitosti výročia kapitulácie Japonska. [4] Američania tento deň slávili až do 70. rokov ako Deň víťazstva nad Japonskom. [1]

Koniec vojny nielen priniesol vytúžený mier, ale viedol aj k dramatickým zmenám v globálnej politike – Spojené štáty sa stali dominantnou superveľmocou, zatiaľ čo Sovietsky zväz rozšíril svoj vplyv vo východnej Európe a na Ďalekom východe. [2] Miesto viacerých veľmocí ostali na svete dve superveľmoci, ktorých zápolenie bude definovať svetovú politiku ďaľšie takmer polstoročie.

Takže na otázku, kedy sa skončila druhá svetová vojna, existuje hneď niekoľko správnych odpovedí. Pre väčšinu Európanov to bol 8. máj, pre Rusov 9. máj a pre celý svet v skutočnosti až 2. september 1945. V Slovenskej republike je 8. máj štátnym sviatkom, hoci už (vraj dočasne) nie dňom pracovného pokoja. [1] A hoci sa na presnom dátume celý svet asi nikdy nezhodne, v jednom panuje jednoznačná zhoda – niečo také strašné sa už nikdy nesmie opakovať.

Zoznam referencií

[1] Deň víťazstva nad fašizmom: Prečo si koniec druhej svetovej vojny pripomíname 8. aj 9. mája https://novohradske.sk/den-vitazstva-nad-fasizmom-preco-si-koniec-druhej-svetovej-vojny-pripominame-8-aj-9-maja/

[2] A Year in History: 1945 Timeline https://www.historic-newspapers.com/en-ae/blogs/timelines/a-year-in-history-1945-timeline?srsltid=AfmBOopiktwZM1SCwL0QchOQ6T_AQg5ZqmIkSpdYWT0jhGu6A8t2QPcR

[3] Na poslednej bitke druhej svetovej vojny sa zúčastnili aj Slováci - Neznáma história - Žurnál - Pravda https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/667415-na-poslednej-bitke-druhej-svetovej-vojny-sa-zucastnili-aj-slovaci/

[4] Putin i Merkelová si pripomenuli výročie konca druhej svetovej vojny https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-i-merkelova-si-pripomenuli-vyro/547563-clanok.html

[5] Rusko oslavilo Den vítězství přehlídkou. Počasí překazilo leteckou část https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/rusko-oslavilo-den-vitezstvi-prehlidkou-pocasi-prekazilo-leteckou-cast-97754

[6] Surrender https://ussmissouri.org/history/history-2/surrender

[7] Pred 72 rokmi sa skončila druhá svetová vojna v Európe https://www.rusyn.sk/pred-72-rokmi-sa-skoncila-druha-svetova-vojna-v-europe/

[8] Historik má predovšetkým klásť otázky https://www.rusyn.sk/historik-ma-predovsetkym-klast-otazky/

[9] Keď sa skončila vojna, boje v Európe ešte pokračovali. Ako vyzerala vojna po vojne https://standard.sk/355284/ked-sa-skoncila-vojna-boje-v-europe-este-pokracovali-ak