Po viac ako polstoročí lunárneho ticha sa Mesiac opäť ozýva ambíciami najväčších mocností Zeme [14]. Súčasný americký vesmírny program Artemis a paralerné snahy iných národov vyvolávajú legitímnu otázku: Sme svedkami nových vesmírnych pretekov? Odpoveď je jednoznačná. Nové vesmírne preteky sa skutočne odohrávajú, pričom Spojené štáty a Čína súperia o lunárnu dominanciu [10]. Zatiaľ čo program Artemis predstavuje najambicióznejšiu misiu na Mesiac od éry Apolla [7], nejedná sa len o oživenie studenej vojny. Návrat na Mesiac odráža dramatický vývoj v globálnych prioritách, technológiách a geopolitike, pričom vyvoláva komplexné otázky o vedeckej spolupráci, komerčných príležitostiach a strategickom súperení [14].

Geopolitické paralely a ozveny Studenej vojny

Pri hľadaní paralel medzi prvými vesmírnymi pretekmi z 60. rokov 20. storočia a tými dnešnými narážame na zjavné podobnosti. Samotná myšlienka „vesmírnych pretekov“ začala vypustením sovietskeho Sputniku 1 v roku 1957 [10]. Keď Sovietsky zväz vypustil Sputnik, odhalilo to medzery v americkej vedeckej a priemyselnej kapacite a otriaslo to sebadôverou národa, pričom dominanciu USA získali späť až po pristátí na Mesiaci [11]. Dôvod vtedajších pretekov bol fundamentálne geopolitický – Sovieti a Američania súperili o to, kto zapichne na Mesiaci vlajku a demonštruje nadradenú technológiu, ekonomiku a ideológiu [3]. Ako poznamenávajú historici, rozhodnutie spustiť program Apollo nepadlo kvôli obrovskej popularite u verejnosti, ale z tvrdých politických dôvodov súvisiacich s krízami studenej vojny, kde vesmírne lety slúžili ako náhrada za priamu vojenskú konfrontáciu [19].

Dnes sme svedkami podobnej situácie, avšak s viacerými aktérmi [3]. Zatiaľ čo počas éry Apolla bol hlavným rivalom USA Sovietsky zväz, dnes sa novým vyzývateľom stala Čína [10]. Vesmír je dnes len ďalšou doménou, kde sa odohráva geopolitika, podobne ako preteky v umelej inteligencii alebo boj o ropu [3]. Kým Washington a Peking súperia v obchode, technológiách a vojenskej sile, Mesiac sa potichu zmenil na najnovšiu arénu geopolitickej rivality [10]. Obavy vo Washingtone narastajú: ak Spojené štáty nebudú konať rozhodne, môžu smerovať k novému „momentu Sputnik“, v ktorom Peking získa lunárnu dominanciu a kontrolu nad hranicou, ktorá môže definovať súperenie veľmocí v tomto storočí [11]. Zaujímavou paralelou je aj vnútropolitický kontext. Keď NASA v decembri 1968 prvýkrát vyslala ľudí k Mesiacu, USA boli hlboko rozdeleným národom zmietaným nepokojmi a nepopulárnou vojnou. Dnes, pri programe Artemis, sa história rýmuje a astronauti sa opäť vydávajú na cestu uprostred nepokojného a rozdeleného sveta [5].

Kontinuita a diskontinuita: V čom je dnešok iný?

Napriek geopolitickým podobnostiam sa moderné lunárne preteky zásadne líšia od tých z 60. rokov. Apollo bolo rýchlym programom, v rámci ktorého sa za štyri roky uskutočnilo pol tucta pristátí [13]. Išlo predovšetkým o americký vládny program [6,8]. Artemis, naopak, nemá žiadny koncový bod; je to začiatok procesu šírenia ľudstva späť na Mesiac, na Mars a ďalej [6]. Kým Apollo bolo o krátkodobých návštevách, Artemis vyvíja systémy pre udržateľnú prítomnosť ľudí, dlhodobý výskum a využívanie surovín [2].

Jedným z najvýraznejších rozdielov je rola komerčného sektora a znížené financovanie. V čase Apolla tvoril rozpočet NASA asi 4 percentá federálneho rozpočtu, dnes je to len asi tretina percenta [12]. Opakovanie Apolla je už desaťročia neaktuálne, a preto NASA musela nájsť novú cestu – zapojiť komerčných partnerov ako SpaceX, Blue Origin a Astrobotic [5,14]. Prechod od exkluzívne vládnych programov ku komercializácii znamená, že súkromné spoločnosti dnes prepisujú pravidlá, vyvíjajú lunárnu logistiku a znižujú náklady prostredníctvom opakovane použiteľných rakiet [2,7,14].

Líši sa aj prístup k riziku a bezpečnosti. Kým počas studenej vojny bolo prijateľné podstupovať obrovské riziká [20], dnes sú bezpečnostné štandardy oveľa vyššie, čo robí misie komplexnejšími a drahšími [4,20]. Orion, kozmická loď programu Artemis, je navrhnutá s absolútnou prioritou pre bezpečnosť astronautov, vrátane pokročilej podpory života a radiačného tienenia [4]. Zmenili sa aj spoločenské postoje k rase a pohlaviu. Zatiaľ čo posádky Apolla tvorili výlučne bieli muži, misia Artemis III má na Mesiac dopraviť prvú ženu a prvého človeka inej farby pleti [4,6].

Ďalším odklonom od minulosti je silná internacionalizácia. Program Artemis stojí na dohodách Artemis Accords, ktoré podpísalo viac ako 30 (podľa iných zdrojov viac ako 60) krajín, čím sa vytvára multilaterálny rámec pre mierový prieskum vesmíru. Na druhej strane Čína a Rusko, ktoré tieto dohody odmietli, budujú vlastnú Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu (ILRS) a verbujú do nej krajiny ako Venezuela, Pakistan, Bielorusko či Južná Afrika [9,10,21].

Nové ciele: Prečo sa vraciame a prečo ťažiť?

Ciele dosahovania Mesiaca dnes ďaleko presahujú symbolické víťazstvá. Základným a spoločným cieľom USA a Číny je vybudovanie udržateľnej, permanentnej a obývanej lunárnej základne, s primárnym zameraním na lunárny južný pól [1]. Dôvody tohto obnoveného záujmu sa dajú rozdeliť do troch kategórií: veda, obchod a stratégia [14]. Veda a výskum hrajú dôležitú úlohu, no skutočným ťahákom dneška sú zdroje. Pozemské zdroje sa vyčerpávajú, a prechod k lunárnej ťažbe sa považuje za možné riešenie na udržanie našich ekonomík bez ďalšieho ničenia životného prostredia [8,12]. Južný pól Mesiaca, hoci je drsný a ťažko dostupný, obsahuje v trvalo zatienených kráteroch obrovské zásoby vodného ľadu [1,14]. Voda je vo vesmíre cennejšia ako ropa na Zemi [9]. Ak dokážeme ťažiť vodný ľad a pomocou elektrolýzy ho premeniť na kyslík a vodík, získame nielen podporu života, ale predovšetkým raketové palivo [8,14]. Využitie Mesiaca ako "vesmírnej čerpacej stanice" by umožnilo raketám niesť len zlomok paliva potrebného na prekonanie zemskej atmosféry, čím by sa otvorili dvere pre dlhodobé misie na Mars a hlbšie do slnečnej sústavy [11].

Obrovským lákadlom sú aj vzácne prvky a izotop Hélium-3. Tento izotop je na Zemi vzácny, no na Mesiaci je bohatý a predstavuje potenciálny zdroj čistej energie pre jadrovú fúziu, pričom podľa Európskej vesmírnej agentúry by jedna tona Hélia-3 teoreticky dokázala poháňať mesto celý rok [8,10,14]. Mesiac taktiež ukrýva tisíckrát väčšie zásoby vzácnych zemín (ako neodým a európium) v porovnaní so Zemou, ktoré sú kritické pre výrobu smartfónov, elektromobilov či veterných turbín [12].

To všetko vytvára bezprecedentný strategický a geopolitický tlak. Zmluva o vesmíre z roku 1967 síce zakazuje národné privlastňovanie si Mesiaca, ale zároveň zakazuje zasahovať do aktivít iných strán. V praxi to znamená, že tá krajina, ktorá ako prvá zriadi prevádzku v blízkosti ložísk vody, by mohla podľa medzinárodného práva vykonávať funkčnú kontrolu nad týmito zdrojmi [1,11]. "Kto vedie vo vesmíre, vedie na Zemi," zdôrazňujú americkí predstavitelia [21].

Súčasné kapacity: USA, Čína a Rusko

Rozloženie síl v tomto novom závode je mimoriadne napäté. Spojené štáty, prostredníctvom NASA a jej partnerov, plánujú vrátiť astronautov na povrch Mesiaca v rámci misie Artemis III, ktorá sa aktuálne plánuje na rok 2026 alebo 2028 [1,7]. Americký systém sa opiera o superťažkú raketu Space Launch System (SLS), kozmickú loď Orion a revolučnú, plne znovupoužiteľnú loď Starship od spoločnosti SpaceX, ktorá bude slúžiť ako lunárny pristávací modul (HLS) [1,4,8,9]. Starship dokáže na Mesiac dopraviť obrovské množstvo nákladu (viac ako 100 metrických ton), čo umožňuje budovanie masívnych biotopov [9]. Systém však vyžaduje ešte neotestované prečerpávanie kryogénneho paliva na obežnej dráhe Zeme [9,21].

Čína postupuje vpred neuveriteľným tempom a jej vesmírny program rastie ruka v ruke s jej vojenskou a ekonomickou silou [10]. Čínska agentúra pre pilotované lety (CMSA), ktorá je na rozdiel od NASA súčasťou armády, cieľuje na pristátie s ľudskou posádkou do roku 2030 [1,21]. Ich stratégia sa prikláňa k štýlu Apolla s dôrazom na bezpečnosť. Plánujú použiť dve rakety Dlhý pochod 10 (Long March 10) – jedna vynesie posádkovú kapsulu Mengzhou, druhá lunárny modul Lanyue. Tieto sa spoja na obežnej dráhe Mesiaca, čím sa Čína vyhne zložitému tankovaniu na orbite [1,10]. Čína už zaznamenala obrovské úspechy s robotickými misiami Chang'e, keď ako prvá pristála na odvrátenej strane Mesiaca a priviezla odtiaľ vzorky [3,15,17]. Na rok 2026 plánuje misiu Chang'e-7 na prieskum vodného ľadu na južnom póle a v roku 2028 Chang'e-8 otestuje technológie budovania základne z lunárnej pôdy [1,15].

Rusko, historický vesmírny gigant, dnes čelí problémom. Ich misia Luna-25 v roku 2023 zlyhala pri pokuse o pristátie na južnom póle [7]. Napriek tomu plánujú misie Luna-26 (2027) a Luna-27 (2028) a prehlbujú svoju spoluprácu s Čínou na projekte ILRS, pričom sa dištancovali od západných lunárnych projektov [1,7,9,10,15,17,18,21].

Kto je vo vedení pretekov o základňu?

Otázka, kto momentálne vedie preteky o vybudovanie lunárnej základne, je predmetom horúcich debát. Chronologicky sa zdá, že USA majú náskok s plánovaným pristátím v roku 2026/2028 v porovnaní s čínskym cieľom v roku 2030 [11]. Spojené štáty majú tiež obrovskú výhodu v inovatívnom komerčnom sektore (SpaceX, Blue Origin) [12].

Avšak čoraz viac odborníkov bije na poplach. Extrémna zložitosť amerického systému, v kombinácii s rozpočtovými škrtmi, vnútornými nepokojmi v USA a meškaniami, vyvoláva obavy, že by Čína mohla tento závod vyhrať [3,9,21]. Bývalý administrátor NASA Jim Bridenstine priznal, že americký systém pristávania je "mimoriadne komplexný" a je nepravdepodobné, že by USA pristáli pred Čínou [9]. Čína disponuje nenarušeným systémom vnútorného riadenia, centrálnym plánovaním, jasnou víziou a menej prísnym prístupom k bezpečnosti a životnému prostrediu, čo jej umožňuje postupovať rýchlejšie [3,16]. Aj keby USA technicky pristáli prvé, vedci varujú, že ak Peking dokáže vybudovať svoju základňu na lepšom mieste – bližšie k lukratívnym ložiskám vody na južnom póle – môže získať absolútnu výhodu na celé storočie [11].

Verejný záujem: Mýtus a realita

Je fascinujúce porovnať záujem verejnosti o program Artemis s nostalgiou opradenými misiami Apollo. Panuje presvedčenie, že projekt Apollo bol v 60. rokoch mimoriadne populárny a tešil sa nadšenej podpore. Fakty a prieskumy verejnej mienky však tento mýtus vyvracajú [19]. Konštantne počas celých 60. rokov si väčšina Američanov (45 – 60 %) myslela, že vláda míňa na vesmír príliš veľa peňazí a projekt Apollo nepovažovala za hodnotný vzhľadom na jeho cenu [19]. Výnimkou bol len júl 1969, čas pristátia Apolla 11, kedy chabých 53 % súhlasilo, že výsledok ospravedlňuje náklady [19]. Apollo teda nikdy nemalo takú masívnu podporu, aká sa mu dnes romanticky pripisuje [19].

Napriek tomu bol dopad Apolla obrovský – v roku 1968 zo zhruba 3,5 miliardy obyvateľov planéty sledovala vysielanie z Mesiaca približne štvrtina ľudstva [5]. Zážitok z Apolla bol pasívny, ľudia konzumovali to, čo im naservírovali tri hlavné televízne siete [6].

Dnešná situácia okolo programu Artemis je odlišná. Svet je mediálne fragmentovaný, s tisíckami kanálov a sociálnymi sieťami [5]. Pri úspešnej misii Artemis II sa počet divákov oficiálneho livestreamu NASA odhadoval na 16 miliónov ľudí, čo síce priklincovalo mnohých k obrazovkám, no v žiadnom prípade nešlo o globálnu udalosť porovnateľnú s Apollom [3,5]. Väčšina prieskumov ukazuje, že až 90 percentám Američanov je návrat na Mesiac ľahostajný [5]. Rozdiel však spočíva v interaktivite. Kým pri Apolle verejnosť len pasívne sledovala, generácia Artemis bude môcť pristupovať k informáciám v reálnom čase, používať nástroje umelej inteligencie a priamo interagovať s vedeckými dátami [6].

Záverom možno konštatovať, že návrat na Mesiac nie je len nostalgiou za slávnymi časmi. Je to pragmatický, surovinový a strategický závod. Je to boj o infraštruktúru, pravidlá budúcej správy vesmíru a o to, koho vízia – či demokratický prístup Artemis Accords, alebo čínsko-ruský model ILRS – bude formovať našu expanziu do hlbokého vesmíru [10,14]. Prebiehajúce vesmírne preteky tak rozhodnú nielen o osude Mesiaca, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj o geopolitickej dominancii tu, na Zemi [3].

Zoznam referencii

[1] How to build a moon base https://www.scientificamerican.com/article/how-to-build-a-moon-base/

[2] The Artemis Program - Foundation Testing and Consulting https://ftandc.com/the-artemis-program/

[3] After Artemis II, the real lunar race is just getting started | Lowy Institute https://www.lowyinstitute.org/the-interpreter/after-artemis-ii-real-lunar-race-just-getting-started

[4] Artemis 1 Vs. SpaceX: The Ultimate Space Race https://ftp.bills.com.au/lunar-tips/artemis-1-vs-spacex-the-ultimate-space-race-1764801176

[5] Artemis II is unlikely to be the cultural touchstone Apollo 8 was, and that's OK - Ars Technica https://arstechnica.com/space/2026/04/artemis-ii-is-unlikely-to-be-the-cultural-touchstone-apollo-8-was-and-thats-ok/

[6] Opinion - The world of Artemis II is very different than that of the Apollo moon landings https://www.yahoo.com/news/articles/opinion-world-artemis-ii-very-150000286.html

[7] Moon Mission Updates: How Many Countries Are Planning Lunar Landings? (New Stats) https://patentpc.com/blog/moon-mission-updates-how-many-countries-are-planning-lunar-landings-new-stats

[8] Lunar Mining Rights https://www.meegle.com/en_us/topics/space-commercial/lunar-mining-rights

[9] Artemis, and the New Space Race: Mission delays underscore technical challenges as the United States and China compete to establish long-term dominance at the lunar south pole. https://www.aapg.org/news-and-media/details/explorer/articleid/69490/artemis-new-space-race?srsltid=AfmBOop6Mw0OXNdsb4LsvJfIVuL3uIJwOxbAL6sEgXlMq_4bXy-1ts2_

[10] Race to the Moon: Power, politics and the new space order - The Economic Times https://m.economictimes.com/news/science/race-to-the-moon-us-vs-china-space-race-2026-nasa-artemis-china-moon-mission-geopolitics-lunar-exploration-helium-3-space-rivalry-explained/articleshow/130323951.cms

[11] The Hitchhiker’s Guide to the New Space Race https://www.fddaction.org/longview/2026/04/16/the-hitchhikers-guide-to-the-new-space-race/

[12] Why going to the Moon still matters | Princeton University Press https://press.princeton.edu/ideas/why-going-to-the-moon-still-matters?srsltid=AfmBOooZLNl6DRRPbMiG2WELBp_dnpYVYDIdHo_NkPtxqs9m7dk7jJko

[13] https://www.nasa.gov/johnson/HWHAP/apollo-vs-artemis

[14] The Second Moon Race: US, China, India, and South Korea Plan Moon Bases by 2045 https://www.linkedin.com/pulse/second-moon-race-us-china-india-south-korea-plan-bases-faisal-khan-27edc

[15] Global Exploration Roadmap 2024 https://www.globalspaceexploration.org/wp-content/isecg/GER2024.pdf

[16] Robert Z. Pearlman, “NASA Names New Moon Landing Program Artemis After Apollo’s Sister,” Space.com , May 14, 2019, https://www. space.com/nasa-names-moon-landing-program-artemis.html.

[17] “Artemis Accords & International Lunar Research Station (ILRS) Signatories Tracking Sheet,” accessed April 2025, https://docs.google. com/spreadsheets/d/1dFNVSQeTto4DiDH9u2ds4ZAjzGje2Z0-XSiWyiPc8lo/edit?gid=557541040#gid=557541040.

[18] Kevin Pollpeter et al., “China-Russia Space Cooperation: The Strategic, Military, Diplomatic, and Economic Implications of a Growing Relationship,” Center for Naval Analyses, May 2023, https://www.cna.org/reports/2023/06/china-russia-space-cooperation-may-2023.

[19] [PDF] Public opinion polls and perceptions of US human spaceflight https://site.nhd.org/73136591/uploaded/Public_Opinion_Polls_and_Perceptions_of.pdf

[20] Launius RD. Apollo 11 at twenty-five. Space Times: Magazine of the American Astronautical Society 1994;33:12–5.

[21] U.S., China Still Racing to Return to the Moon https://www.govtech.com/products/u-s-china-still-racing-to-return-to-the-moon