Podobná situácia však už nastala viackrát v minulosti, pričom najnižší priemerný denný prietok 580 metrov kubických za sekundu zaznamenali hydrológovia 6. januára 1909 [2].

Stopy extrémneho sucha sa historicky opakovali, pričom ďalšie veľké sucho si vyžiadalo svoju daň aj v roku 1947 [5]. Pre porovnanie, ďalšie historické minimum bolo zaznamenané v roku 1985, kedy bol prietok len 1 400 metrov kubických za sekundu [20]. V chladnej zime na prelome rokov 1992 a 1993 dokonca celá vnútrozemská ramenná sústava vyschla a posledné mláčky so stojatou vodou premrzli až do dna [1].

Mimo iného, aj extrémne horúce leto roku 2003 prinieslo Európe mimoriadnu vlnu teplôt a s tým spojené rozsiahle sucho [21]. Veľká časť povodia Dunaja bola rovnako tvrdo zasiahnutá aj v roku 2015, kedy úradovala nebezpečná kombinácia nedostatku zrážok a veľmi vysokých teplôt [21]. Hydrologické extrémy pokračovali v roku 2018, ktorý opäť priniesol mimoriadne dlhé obdobie rekordne nízkych vodných stavov na Rýne aj priamo na Dunaji [21].

Z historického hľadiska bolo hlavným dôvodom poklesu hladín predovšetkým nepriaznivé počasie s vysokou teplotou a veľmi nízkym úhrnom dažďových zrážok [3]. Veľké zmeny spojené s úbytkom vody sa však udiali aj v devätnástom storočí, keď sa začali prvé zásadné práce na regulácii rieky [16]. Tieto regulačné práce viedli k úmyselnému prerušeniu spojenia riečnych ramien s riekou a k vzniku jedného napriameného plavebného kanála [16].

K ďalším nepriaznivým zmenám vodného režimu došlo po rozsiahlych úpravách hlavného koryta spojených s medzinárodnou plavbou a protipovodňovou ochranou v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia [8]. Priemyselné bagrovanie štrku z dna Dunaja na slovenskej i maďarskej strane malo za následok výrazný pokles hladiny vody v rieke [8]. Tendencia neustále klesajúcej hladiny bola následne udržiavaná pokračujúcou eróziou dna rieky, a to aj pričinením rôznych vodných stavieb na nemeckom a rakúskom úseku [8].

V súčasnosti je hlavnou príčinou extrémne nízkej hladiny Dunaja najmä dlhotrvajúci nedostatok dažďa a po sebe nasledujúce letné vlny horúčav [2]. Súčasné zdrvujúce sucho ešte viac zhoršila postupujúca klimatická zmena spôsobená človekom, čo potvrdzujú aj správy zverejnené medzinárodnými vedeckými inštitúciami [2,7]. V dôsledku obrovského rastu teploty vzduchu dochádza k skoršiemu topeniu snehu v Alpách, a preto v lete chýba voda na priebežné doplňovanie toku [2,21].

Európa sa tak v dôsledku zmenenej klímy potýka s fenoménom takzvaného rýchleho neboli bleskového sucha [21]. Teplý vzduch dokáže poňať oveľa viac vodnej pary, vďaka čomu sa z pôdy, vegetácie i vodných plôch nadmerne odparuje množstvo vody [21]. K moderným faktorom, ktoré lokálne vyvolali významný pokles hladiny, patrí aj cielené zníženie prietokov v starom koryte po celkovom prehradení Dunaja [1].

Pre ilustráciu závažnosti situácie, takýto nízky prietok Dunaja v staniciach Bratislava a Devín v mesiaci júl sa v histórii pozorovaní od roku 1876 ešte nikdy nevyskytol [2]. Priemerný denný prietok rieky sa podľa vyjadrení odborných hydrológov drží pod hodnotou dlhodobého mesačného minima nepretržite už od začiatku júla [13]. Slovenský hydrometeorologický ústav verejnosti pripomína, že mimoriadne suché počasie spôsobilo citeľne nižšie prietoky aj na väčšine ďalších riek východného a južného Slovenska [4].

Tieto extrémne hydrologické javy sú dnes najviac viditeľné na viacerých kľúčových úsekoch tohto európskeho veľtoku. Na slovenskom úseku je napríklad aktuálna hladina Dunaja v Bratislave objektívne najnižšia za uplynulých tridsať rokov [4,14]. Priemerný júlový mesačný prietok v hlavnom meste dosiahol iba 939,2 metra kubického za sekundu, čo predstavuje absolútne najnižšiu hodnotu od začiatku meraní v roku 1901 [9].

Mimoriadne náročná situácia vládne aj na spoločnom slovensko-maďarskom úseku Dunaja, kde z vody potupne vystupujú časti brehov a vytvárajú sa nebezpečné plytčiny [13]. V Maďarsku, priamo v meste Paks, namerali pre dlhotrvajúce sucho a vlny horúčav historicky najnižšiu hladinu s hodnotou iba 106 centimetrov [6]. Zle je na tom aj metropola Budapešť, kde sa hladina dostala len niekoľko centimetrov nad extrémne historické minimum z roku 2018, ktorým bolo len 33 centimetrov [12,21].

Kritický nedostatok zrážok tvrdo zasiahol aj dlhý srbský úsek rieky. Pri meste Novi Sad uviazli na plytčinách alebo priamo v bahne desiatky plavidiel a ustupujúca voda odhalila provizórne piesočné pláže [7,12]. V inak veľmi rušnom prístave Prahovo na východe Srbska odhalil nedostatok zrážok piesočné brehy, pre ktoré tam po dlhé dni takmer nepriplávali žiadne zásobovacie lode [7].

Zničujúce dôsledky vysychania vidieť aj oveľa nižšie po prúde, napríklad v hraničných oblastiach Rumunska a Bulharska. Turistický prístav v rumunskom meste Corabia zostal na dlhé týždne úplne vyľudnený, s výnimkou niekoľkých opustených rekreačných člnov uviaznutých v riasach [2]. V určitých oblastiach medzi Rumunskom a Bulharskom bola dočasne pozastavená dokonca aj trajektová doprava a odhalili sa dlhé úseky preschnutého piesku [2,15].

Extrémne nízka hladina Dunaja prináša zároveň katastrofálne dôsledky pre celú tamojšiu riečnu ekológiu. Po prehradení rieky došlo k masívnemu zaklesnutiu hladiny podzemnej vody, v dôsledku čoho presychajú vrbiny pobrežného pásu a nastupuje vysychanie vodnatých depresií [1]. Pôvodné vlhkomilné spoločenstvá mäkkého lužného lesa sa drasticky menia, pričom ubúdajú výrazne vlhkomilné druhy suchozemských slimákov ako napríklad Oxyloma elegans [1].

Slabší riečny prúd priamo spôsobuje rýchlejšie prehrievanie vody a znižovanie množstva kyslíka, čo vážne poškodzuje riečne ekosystémy a decimovalo populácie rýb [7,13]. Z hľadiska ohrozenia z niektorých tunajších lokalít úplne vymizla divoká forma kapra a znepokojujúci je masívny ústup populácií zubáča i podustvy [1]. Zdrvujúci pokles abundancie a druhovej diverzity rýb sa prejavil najmä v čase, keď podstatná časť ichtyocenózy emigrovala kvôli veľmi plytkej vode [1].

Vysychanie vzácnych biotopov sa negatívne odrazilo aj na celkovej štruktúre fauny a flóry vo vzácnych lužných lesoch. Do územia vo väčšej miere prenikajú nepôvodné faunistické prvky, pričom pôvodné stromy trpia predčasným opadom listov a hospodárske porasty postupne odumierajú [1]. Zreteľný celkový ústup hygrofilnejších druhov rastlín i viazaných fytofágov bol monitorovaný napríklad na sledovaných plochách pri Dobrohošti a Bodíkoch [1].

Ústup pôvodnej flóry a fauny v okolí Dunaja sa ukázal aj na hrozivých zmenách v populáciách rôznych druhov chrobákov. V dôsledku sucha úplne vymizli hygrofilnejšie druhy živočíchov, akými boli napríklad Poophagus sisymbrii, Chlorophanus graminicola či Hypera rumicis [1]. Naopak, v celkovom ekosystéme sa zvýšil percentuálny podiel suchomilných druhov a hmyzu charakteristického skôr pre ruderálnu vegetáciu, ako sú Apion brevirostre alebo Cionus olivieri [1].

Narušený riečny systém má priamy a nezvratný dopad aj na vývin mnohých bezstavovcov, vrátane populácií komárov. Ešte v roku 1991 bol na monitorovacej ploche pri dažďovej mláke zistený pomerne bohatý výskyt lariev druhov Anopheles maculipennis a Aëdes vexans [1]. Vplyvom neskoršieho poklesu podzemných vôd však tieto terénne dažďové mláky začali veľmi rýchle vysýchať a prestali byť vôbec vhodné pre vývin týchto preimaginálnych štádií [1].

Okrem obrovských ekologických škôd nepríjemne ochromuje nízky stav vody aj medzinárodnú nákladnú lodnú dopravu. Plavidlá s väčším ponorom nemôžu na niektorých úsekoch rieky bezpečne preplávať, preto musia nedobrovoľne zotrvávať na dostupných kotviskách [4]. Nákladné lode sú navyše nútené plaviť sa len s obmedzeným nákladom, čo výrazne znižuje ich efektivitu a enormne predražuje prepravu pre spotrebiteľov [2,21].

Napríklad dôležitý dovoz palív po Dunaji do Srbska klesol pre tieto plavebné obmedzenia približne na štvrtinu pôvodne plánovaného objemu [21]. Nákladné člny tam môžu prevážať len tridsať až štyridsať percent svojej plnej kapacity a časť nákladu sa preto musela presunúť na drahšiu železnicu a cesty [7,21]. Dopravný úrad na Slovensku zasa zaviedol pre bezpečnosť prísne dočasné obmedzenia, medzi ktoré patrí zákaz predbiehania alebo obmedzenie vzájomného míňania sa lodí [13].

Na voľných úsekoch rieky sa nachádza niekoľko kritických plytčín s kamenným dnom, ktoré v prípade nízkej hladiny vody trvale bránia efektívnemu vyťaženiu plavidiel [19]. Príkladom je dlhoročne problémový brod Čenkov, kde vytyčovacia služba hlási hĺbky na úrovni osemnásť až dvadsať decimetrov [17]. Takéto extrémne nízke hodnoty sú zhruba o jeden celý meter menšie, ako sú skutočne požadované plavebné hĺbky pre bezpečnú plynulú prevádzku [17].

Vážne logistické obmedzenia okamžite pocítil aj turistický sektor a mnohé vyhliadkové plavby na slávnej rieke. Viaceré výletné lode museli operatívne zmeniť svoje trasy, zrušiť plánované zastávky, alebo priamo presmerovať nespokojných turistov do náhradných autobusov [7,13]. V Bulharsku museli úrady dokonca núdzovo evakuovať veľkú výletnú loď s takmer dvoma stovkami pasažierov po tom, ako uviazla uprostred rieky na piesočnej plytčine [2].

Aby sa zabránilo obrovským stratám vody, operatívne sa upravil aj režim na slovenskom Vodnom diele Gabčíkovo. Lode sa cez tamojšie plavebné komory preplavujú výhradne v presne určených cykloch a to len pri celkovej obsadenosti minimálne na 40 percent [9]. Samotná vodná hladina v obrovskom Gabčíkove pritom v jednej chvíli klesla o 2,8 metra, čo absolútne zamedzilo lodiam plavbu smerom na juh a uväznilo desiatky lodí v metropole [10].

Extrémne horúčavy a sprievodné sucho negatívne ovplyvnili tiež strategickú výrobu elektriny naprieč Európou. Maďarská jadrová elektráreň Paks musela pre historicky najnižšiu hladinu a privysokú teplotu chladiacej dunajskej vody preventívne znížiť výkon svojich kľúčových reaktorov [6,9]. Rumunsko rovnako prísne regulovalo vodné nádrže a napokon pre hraničný nedostatok chladiacej vody úplne odstavilo oba reaktory tamojšej elektrárne Cernavoda [2,15].

Z hľadiska maďarskej energetiky boli v elektrárni Paks nutné viaceré veľmi špecifické kroky na rýchlu stabilizáciu krízovej situácie. Odborníci museli ešte v pondelok znížiť výkon prvého bloku o 245 megawattov a následne v utorok večer znížili výkon tretieho bloku o 237 megawattov [2]. V minulosti sa už občas stalo, že výkon reaktorov musel byť mierne obmedzený kvôli horúčavám, no k takýmto rozsiahlym odstávkam kvôli vode doteraz nikdy nedošlo [20].

Paradoxom je, že ustupujúca rieka zároveň zakaždým odhalila rôzne geologické zaujímavosti a dlho stratené historické pamiatky. Naši predkovia bežne vkladali do vyschnutých korýt riek takzvané hladové kamene, na ktoré vytesali naliehavé varovania pre budúce generácie pred následkami sucha [3]. Najstaršia známa pripomienka veľkého sucha je na takomto kameni v oblasti zaznačená z roku 1414, no neskoršie nápisy varujú aj pred kritickými rokmi 1707 či 1893 [3].

Pokiaľ ide o historické dôkazy utrpenia, objavujúce sa hladové kamene na dne riek presne zaznamenávali roky biedy a chudoby. Okrem spomínaných letopočtov tieto nemé kamenné pamätníky pripomínajú aj katastrofálne roky 1746, 1790, 1800, 1811, 1842 a v neposlednom rade rok 1868 [3]. Samotná preukázaná existencia týchto kameňov sa historicky spájala s nemožnosťou zavlažovať úrodu, čo automaticky spôsobovalo obrovský a zničujúci hladomor [3].

Ako jeden z úplne mála sa na rieke Dunaj ostal celistvo zachovaný vzácny hladový kameň s maďarským názvom Ínség-szikla v Budapešti. Tento unikátny kus kameňa je zreteľne viditeľný výhradne v dobe, keď hladina rieky klesne v bode jeho uloženia pod hranicu 95 centimetrov [3]. Z rozľahlej rieky sa však okrem hladových kameňov pravidelne vynárajú aj veľmi staré archeologické nálezy a nebezpečná nevybuchnutá vojnová munícia [12].

Rekordne nízka hladina Dunaja odhalila napríklad na severe Bulharska zrejme staroveké pozostatky pravekého mamuta. Pozorný obyvateľ dediny Riachovo si najskôr všimol nezvyčajné predmety v koryte a vyslaní štátni experti následne spoznali dolnú čeľusť, kly a mamutie rebro [11]. Oveľa nebezpečnejším archeologickým nálezom bola funkčná nemecká delostrelecká strela kalibru 7,5 centimetra, pre ktorú musela polícia hermeticky uzavrieť časť nábrežia v Budapešti [12].

K vôbec najmrazivejším tajomstvám, ktoré rieka vydala napospas verejnosti, patria majestátne vraky lodí potopených počas druhej svetovej vojny. Neďaleko srbského prístavného mesta Prahovo sa po rokoch nad hladinu hrôzostrašne vynorili kýly desiatok nemeckých vojnových lodí [5,14]. Tieto zničené plavidlá patrili k stovkám lodí nemeckej čiernomorskej flotily, ktoré v roku 1944 ustupujúce nacistické jednotky samy zámerne potopili počas úteku pred sovietskou armádou [12,14,22].

Viac než dvadsať objavených korábov pri srbskom Prahove stále obsahuje metráky veľmi nebezpečnej munície a výbušnín. Tieto hrdzavé vraky fatálne zužujú plavebnú dráhu, predstavujú smrteľné nebezpečenstvo pre medzinárodnú lodnú dopravu a priamo ohrozujú dokonca aj miestny rybársky priemysel [21,22]. Ustupujúca nemecká flotila tak za sebou zanechala nielen historickú pamiatku, ale predovšetkým obrovskú ekologickú a bezpečnostnú katastrofu pre súčasných obyvateľov srbského regiónu [22].

Srbsko však zďaleka nebolo jedinou európskou krajinou, kde dlhotrvajúce sucho a obnažené brehy odhalili potopené plavidlá. V maďarskom Národnom parku Dunaj-Dráva neďaleko mesta Moháč sa nad klesajúcou hladinou objavila obrovská kostra vojnovej lode spolu s ďalšími štyrmi plavidlami [12,14,18]. V susednom Chorvátsku sa zasa po mnohých desaťročiach z hlbín znovu vynoril maďarský nákladný parník s názvom Fulton, ktorý nešťastne klesol na dno ešte v roku 1937 [12].

Zoznam referencii

[1] Kapitola 5 https://www.gabcikovo.gov.sk/old.gabcikovo.gov.sk/doc/yellow/chapters/KP5.htm

[2] Dunaj klesol na rekordné minimum, ochromená je doprava aj energetika https://www.teraz.sk/najnovsie/dunaj-klesol-na-rekordne-minimum-ochro/981491-clanok.html

[3] V Európe sa objavujú kamene s desivými odkazmi. Nápisy od našich predkov nás varujú pred ťažkými časmi | interez.sk https://www.interez.sk/v-europe-sa-objavuju-kamene-s-desivymi-odkazmi-napisy-od-nasich-predkov-nas-varuju-pred-tazkymi-casmi

[4] Na Dunaji čiastočne prerušili lodnú dopravu - Správy STVR https://spravy.stvr.sk/2026/07/na-dunaji-ciastocne-prerusili-lodnu-dopravu-v-rumunsku-hladina-rieky-klesla-na-tridsatrocne-minimum

[5] Stopy extrémneho sucha už vidieť po celej Európe. Na Slovensku chýba voda viacerým obciam https://www.noviny.sk/slovensko/701499-stopy-extremneho-sucha-uz-vidiet-po-celej-europe-na-slovensku-chyba-voda-viacerym-obciam

[6] Dunaj je v Maďarsku historicky najnižší. Jadrová elektráreň Paks musela obmedziť výkon | Info.sk https://www.info.sk/sprava/281083/dunaj-je-v-madarsku-historicky-najnizsi-jadrova-elektraren-paks-musela-obmedzit-vykon

[7] Dunaj v Srbsku klesol na historické minimá, nízka hladina ochromuje lodnú dopravu aj energetiku https://www.epochtimes.sk/dunaj-v-srbsku-klesol-na-historicke-minima-nizka-hladina-ochromuje-lodnu-dopravu-aj-energetiku_96575.html

[8] FFM, 1992

[9] Dunaj je na mimoriadne nízkej úrovni, lode pred Gabčíkovom si postoja. Problémy hlási aj Maďarsko - Domáce - Správy - pravda.sk https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/2014585-dunaj-je-na-mimoriadne-nizkej-urovni-lode-budu-cakat

[10] Dunaj uväznil aj turistov. Rieka klesla od vzniku Gabčíkova na historicky najnižšiu úroveň https://www1.pluska.sk/regiony/bratislava/dunaj-uvaznil-aj-turistov-rieka-klesla-vzniku-gabcikova-historicky-najnizsiu-uroven

[11] Rekordne nízka hladina Dunaja odhalila v Bulharsku pozostatky mamuta https://www.cas.sk/spravy/rekordne-nizky-dunaj-odhalil-obrovske-tajomstvo-v-koryte-nasli-pozostatky?itm_modul=articles-rubric-list&itm_brand=novycas&itm_template=listing&itm_area=list_pagination_0&itm_position=1

[12] Vysychajúci Dunaj odhaľuje vraky z vojny aj nevybuchnutú muníciu. Hladina je na rekordnom minime https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/veda/klimaticka-zmena/96293984-vysychajuci-dunaj-odhaluje-vraky-z-vojny-aj-nevybuchnutu-municiu-hladina-je-na-rekordnom-minime

[13] Dunaj je na historickom minime, sucho obmedzuje lodnú dopravu | Bratislavak.sk https://www.bratislavak.sk/clanky/14575/dunaj-bojuje-s-extremne-nizkou-hladinou-vyletne-lode-musia-menit-trasy-a-turisti-presadaju-do-autobusov

[14] FOTO: Nízka hladina Dunaja odhalila vraky lodí z druhej svetovej vojny https://spravy.stvr.sk/2024/09/foto-hladina-rieky-dunaj-v-madarsku-a-srbsku-klesla-natolko-ze-odhalila-vraky-lodi-z-druhej-svetovej-vojny

[15] Sucho ovplyvňuje dopravu na Dunaji. Pre nízku hladinu rieky nemôžu preplávať väčšie lode, čaká sa na zlepšenie podmienok | Kanal1 https://kanal1.sk/sucho-ovplyvnuje-dopravu-na-dunaji-pre-nizku-hladinu-rieky-nemozu-preplavat-vacsie-lode-caka-sa-na-zlepsenie-podmienok

[16] Prirodne podmienky https://www.gabcikovo.gov.sk/old.gabcikovo.gov.sk/doc/green/sk/Kapitola1.html

[17] Odporúčania o minimálnych požiadavkách na normované rozmery plavebnej dráhy ako aj vodných a iných stavieb na Dunaji

[18] Asi 200 lodí, které nacisté potopili během druhé světové války v Dunaji, se postupně začínají vynořovat https://www.poznatsvet.cz/historie/dunaj-nemecke-lode

[19] Spojenie s letiskome Enviromentálna správa https://www.bmimi.gv.at/dam/jcr:3dd3b444-2223-426c-a4d1-a23ebfb9dacb/umweltbericht_slowakisch.pdf

[20] Rekordne nízka hladina Dunaja vynútili odstavenie tretieho bloku JE Paks a celej JE Cernavoda | SNUS https://www.nuclear.sk/letne-horucavy-a-rekordne-nizka-hladina-dunaja-vynutili-odstavenie-tretieho-bloku-je-paks

[21] nízká hladina Dunaje https://m.lodninoviny.cz/cruising/nizka-hladina-dunaje-ohrozuje-lodni-dopravu

[22] Sucho na Dunaji odhalilo vraky německých lodí. Byly plné výbušnin. Podívejte se na záběry https://www.dotyk.cz/magazin/vraky-nemeckych-lodi-dunaj