Hoci bol tento politik za HZDS jasný populista s autoritárskym správaním, počas prvého desaťročia po Nežnej revolúcii zostával najpopulárnejším slovenským politikom [13]. Mnohí ľudia totiž dodnes veria, že sa najviac zaslúžil o vznik samostatnej republiky, pričom on sám si tento imidž zakladateľa štátu cielene budoval [15].

Realita jeho vládnutia však urobila zo Slovenska krajinu so zničenou povesťou, ktorá sa ocitla v absolútnej medzinárodnej izolácii. Americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová našu krajinu v polovici deväťdesiatych rokov dokonca označila za čiernu dieru na mape Európy [4]. Dôvodom tohto nelichotivého postavenia bolo hrubé nerešpektovanie demokratických práv, zneužívanie tajných služieb a potláčanie práv opozície [5].

Vláda Vladimíra Mečiara vytvárala autoritatívny štýl vládnutia, ktorý bol silne založený na manipulácii informáciami [23]. Verejnoprávne médiá slúžili ako nástroj vládnej propagandy, pričom v štátnej televízii mal premiér vlastnú reláciu, ktorá často prekračovala stanovené časové limity [12]. Naopak, kritické a súkromné periodiká boli pod obrovským tlakom, pričom premiér sa im vyhrážal zvýšením daní, aby ich existenčne zlikvidoval [12].

Zastrašovanie sa stalo bežnou pracovnou metódou, pričom Vladimír Mečiar sa neštítil ani vulgárnych či fyzických útokov priamo na novinárov. Známe sú jeho výroky, keď napríklad redaktorovi povedal, že ak sa ho ešte raz niečo opýta, tak mu „jebne“, že sa nespamätá [3]. V inom prípade sa na verejnosti vyhrážal slovami „ja ti skopem prdel, ty sviniar jeden“, ba dokonca pred zapnutými kamerami fyzicky napadol fotografku [3].

Zastrašovanie sa týkalo aj politických oponentov a vlastných ľudí, ktorí si dovolili s vládnym hnutím nesúhlasiť. Keď poslanec HZDS František Gaulieder začal kritizovať Mečiarovu politiku, premiér ho v roku 1996 protiprávne zbavil poslaneckého mandátu [7]. Neskôr sa tomuto exposlancovi vyhrážali a hádzali mu k domu výbušniny, čo jasne dokresľovalo vtedajšie mafiánske spôsoby [2].

Najväčším kritikom nedemokratických metód vládnej garnitúry sa stal vtedajší prezident štátu Michal Kováč. Jeho správa o stave spoločnosti z marca 1994 mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi a dočasný pád jeho druhej vlády [27]. Od tohto momentu sa vzťah medzi premiérom a prezidentom radikálne vyhrotil, pričom nasledovalo účelové znižovanie rozpočtu pre prezidentskú kanceláriu a ignorovanie jeho zahraničných ciest [27].

Tento mocenský konflikt vyvrcholil šokujúcim teroristickým činom, ktorým bolo zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do zahraničia. Dňa 31. augusta 1995 dve autá zablokovali jeho vozidlo neďaleko Svätého Jura, pričom ho osemčlenné komando násilne vytiahlo von [16]. Únoscovia mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky paralyzátorom na pohlavný úd a násilím doňho vliali fľašu whisky [20].

Zbitého a do bezvedomia opitého Kováča mladšieho následne previezli v kufri auta do rakúskeho Hainburgu. Tam ho únoscovia nechali zaparkovaného pred policajnou stanicou, pričom anonym vzápätí telefonicky upozornil rakúsku políciu na hľadaného Slováka [17]. Cieľom tejto akcie bolo zdiskreditovať prezidenta prostredníctvom jeho syna, na ktorého bol v Nemecku v tom čase vydaný zatykač v kauze Technopol [29].

Vyšetrovatelia od začiatku tušili, že za týmto ohavným činom stojí Slovenská informačná služba (SIS) pod vedením Ivana Lexu [17]. Účasť tajnej služby na únose neskôr verejne potvrdil jej priamy príslušník Oskar Fegyveres vo svojej výpovedi pred policajným vyšetrovateľom [28]. Vladimír Mečiar však akúkoľvek vinu štátnych orgánov tvrdošijne odmietal a celú udalosť cynicky označoval za „samoúnos“ [1].

Z obavy o svoj vlastný život musel korunný svedok Oskar Fegyveres nakoniec utiecť do zahraničia. Spojku v tajnej komunikácii so Slovenskom mu robil jeho najlepší priateľ, bývalý policajt Róbert Remiáš [17]. Práve on sa stal obrovským tŕňom v oku pre SIS, ktorá sa Fegyveresa snažila za každú cenu dostať späť do krajiny a donútiť ho zmeniť výpoveď [18].

Odstránenie tohto nepohodlného svedka vyústilo do ďalšieho brutálneho zločinu so silným politickým pozadím. Dňa 29. apríla 1996 Róbert Remiáš tragicky zahynul v bratislavskej Karlovej Vsi po tom, ako pod jeho autom vybuchol nástražný výbušný systém [17]. Podľa výpovedí svedkov si túto vraždu objednal priamo riaditeľ SIS Ivan Lexa u bossa podsvetia Miroslava Sýkoru za dva milióny vtedajších korún [14].

Vtedajšia vládna moc robila všetko pre to, aby sa tieto štátne zločiny nikdy riadne nevyšetril. Vyšetrovatelia, ktorí začali získavať dôkazy o prepojení SIS s únosom, boli pohotovo odvolávaní a nahrádzaní lojálnymi ľuďmi [1]. Vrcholom marenia spravodlivosti sa však stali takzvané Mečiarove amnestie, ktoré nadlho paralyzovali slovenský právny systém [1].

Keď prezidentovi Kováčovi vypršalo v marci 1998 volebné obdobie, prezidentské právomoci prešli dočasne na predsedu vlády Vladimíra Mečiara [3]. Ten hneď na druhý deň, 3. marca 1998, účelovo vyhlásil amnestie na trestné činy spojené so zavlečením Kováča mladšieho aj so zmareným referendom [8]. Mnohí právnici a politológovia sa zhodujú, že keďže bol Mečiar priamym nadriadeným Lexu, tieto amnestie si udelil v podstate sám sebe [3].

Aroganciu moci naplno ilustruje Mečiarovo neskoršie vystúpenie v parlamente v roku 2006, keď sa vyjadroval k zrušenému obvineniu Lexu z vraždy Remiáša. Bývalý premiér vtedy do pléna suverénne kričal, že „skutok sa nestal“ a žiadne objednávanie vraždy nebolo [19]. Svojich kritikov vtedy odbil legendárnou urážkou, keď ich všetkých nazval „gágajmi, tárajmi a prďúsmi“ [14].

Spravodlivosť v týchto závažných prípadoch dlhé roky prešľapovala na mieste, pretože samotné amnestie bránili súdom konať [26]. Prelomiť tento začarovaný kruh sa podarilo až 5. apríla 2017, keď poslanci Národnej rady SR Mečiarove amnestie po dlhoročnom tlaku verejnosti definitívne zrušili [1]. Súdny dvor Európskej únie následne potvrdil, že po zrušení amnestií je plne možné v trestnom konaní pokračovať [26].

Popri týchto politických vraždách a únosoch sa v tieni odohrával ďalší obrovský škandál, ktorým bola divoká privatizácia. Toto netransparentné rozpredávanie štátneho majetku je dodnes mnohými oprávnene označované za najväčšiu krádež v histórii Slovenska [13]. Celková hodnota majetku určeného na predaj presahovala dvesto miliárd korún, z ktorých leví podiel získali výhradne ľudia blízki hnutiu HZDS [9].

Kľúčovým momentom na spustenie tohto rabovania bola noc dlhých nožov z novembra 1994, kedy si vládny tábor odhlasoval presun kompetencií na Fond národného majetku. Vďaka tomuto kroku sa podniky mohli predávať bez akejkoľvek kontroly, pričom verejnosť sa už nedozvedela ani skutočnú cenu podnikov [9]. Majetok v obrovskej účtovnej hodnote 109 miliárd korún tak štát potichu predal len za zlomok ceny, konkrétne za 31 miliárd [9].

Medzi najznámejšie a najškandalóznejšie prípady patril predaj podniku Nafta Gbely a Východoslovenských železiarní. Tieto mimoriadne ziskové firmy získali funkcionári alebo nominanti HZDS ako Vladimír Poór a Alexander Rezeš [22]. Sám Vladimír Mečiar neskôr túto problematickú privatizáciu absurdne obhajoval výhovorkou, že mal v tom čase virózu, stratil hlas a rozkrádanie sa udialo poza jeho chrbát [9].

Mnohí z vtedajších privatizérov takto získané fabriky následne drasticky vytunelovali, prestali splácať úvery a priviedli ich na pokraj bankrotu [9]. Zahraniční investori začali Slovensko vnímať ako mimoriadne rizikový štát, čo sa negatívne prejavilo aj na oslabení kurzu slovenskej koruny [4]. Po skončení Mečiarovej tretej vlády v roku 1998 tak zostala ekonomika krajiny vo veľmi zlej kondícii a nový kabinet musel narýchlo zachraňovať to, čo po rabovaní zostalo [4].

Okrem týchto známych prípadov figurovala tajná služba pod Lexovým vedením aj v množstve ďalších škandálov. Išlo napríklad o známu kauzu Triptych Klaňanie troch kráľov, kauzu mŕtvych duší v SIS, či prípady nelegálneho odpočúvania [24]. Zo štátnych peňazí sa nelegálne zakladali fiktívne firmy kryjúce činnosť tajnej služby a jej funkcionári si dokonca financovali luxusné rekonštrukcie vlastných víl [24].

Priamy podiel na únose neskôr priznal aj ďalší bývalý príslušník komanda SIS Ľuboš Kosík, ktorý ukázal priamo na Lexu. Podľa jeho výpovede bol únos osobne riadený z Lexovej kancelárie, kým jeho námestník Jaroslav Svěchota všetko kontroloval priamo na mieste [21]. Priznal tiež šokujúcu skutočnosť, že na likvidáciu nepohodlného svedka Fegyveresa vyslala SIS špeciálne komando až do Švajčiarska [25].

Tolerovanie organizovaného zločinu a jeho priame prepojenie na najvyššie politické špičky sa prejavilo v obrovskej nedôvere Západu. Zatiaľ čo susedné štáty V4 stabilne napredovali, Slovensko neplnilo kodanské kritériá a bolo prísne vyradené z rozhovorov o vstupe do Európskej únie aj NATO [11]. Vtedajší európsky komisár Hans Van den Broek prehlásil, že len samotné zmarenie referenda bol čin, ktorý nás definitívne odsunul z integračného procesu [7].

Ekonomická transformácia, ktorú svetové inštitúcie považovali za vyslovene nevhodnú, navyše koncentrovala obrovský majetok do rúk pár vyvolených. Boli zriadené Investičné privatizačné fondy, ktoré síce ovládli ekonomiku, no oklamaným občanom často nevyplácali absolútne žiadne dividendy [10]. Diera v zákone umožňovala týmto fondom voľne nakladať s majetkom drobných akcionárov, čo Mečiarovo HZDS cynicky využilo na svoje vlastné obohatenie [10].

Z večera do rána sa tak z obyčajných krčmárov stávali neobmedzení milionári a národné bohatstvo sa rozdávalo poslušným oligarchom [5]. Kupónovú privatizáciu vláda nahradila dlhopisovou, ktorú neskôr Ústavný súd označil za nezákonnú, no rozkradnutý majetok to už štátu nikdy nevrátilo [10]. Privatizácia sa stala len účelovým nástrojom politického vydierania a kupovania si slepej straníckej lojality [10].

Obdobie tretej vlády HZDS, ZRS a SNS sa tak nepochybne dá označiť za najtemnejšie legislatívne obdobie v moderných dejinách Slovenska [5]. Mečiarizmus sa vyznačoval tým, že hlavným pracovným nástrojom predsedu vlády bola lož, vyvolávanie konfliktov a odstraňovanie akýchkoľvek odporcov [6]. Spomienkový optimizmus časti dnešných voličov je tak len nebezpečným a zaslepeným zabúdaním na éru mafiánskych praktík a bezohľadného autokratizmu [23].

Zoznam referencii

[1] Prvý slovenský prezident: Kto to bol a kedy sa dostal do funkcie? - Správy STVR https://spravy.stvr.sk/2024/02/muz-ktory-sa-vzoprel-meciarovi-prveho-prezidenta-sr-michala-kovaca-zvolili-poslanci

[2] Prípad Remiáš je živou výčitko... - Podcasty Aktuality.sk https://podcasts.apple.com/us/podcast/pr%C3%ADpad-remi%C3%A1%C5%A1-je-%C5%BEivou-v%C3%BD%C4%8Ditkou-dne%C5%A1ka-autokratick%C3%A9/id1480356223?i=1000764505084&l=zh-Hans-CN

[3] Nejpopulárnejší slovenský politik na odchode | Plus https://plus.rozhlas.cz/nejpopularnejsi-slovensky-politik-na-odchode-7844214

[4] Ako sa Slovensko začalo vyhrabávať z čiernej diery | Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/553344/ako-sa-slovensko-zacalo-vyhrabavat-z-ciernej-diery

[5] Politológ: Obdobie tretej vlády Mečiara bolo najtemnejšie v moderných dejinách Slovenska - SITA.sk https://sita.sk/politolog-obdobie-medzi-rokmi-1994-az-1998-bolo-najtemnejsie-v-modernych-dejinach-slovenska

[6] Marián Leško, Mečiar a mečiarizmus: politik bez škrupúľ a politika bez zábran (Bratislava: VMV, 1996), 172.

[7] Martin Bútora a František Šebej, Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska (Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998), 72.

[8] Rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii“, Právny a informačný portál, https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/55/vyhlasene_znenie.html (stiahnuté 4.5.2019)

[9] Pavel Novotný, „Divoká privatizácia? Dostal som virózu a vtedy sa niečo zošvindľovalo, tvrdí Mečiar“, 6. január 2018, Hospodárske Noviny, https://slovensko.hnonline.sk/1670563-divoka-privatizacia-dostal-som-virozu-a-vtedy-sa-nieco-zosvindlovalo-tvrdi-meciar (stiahnuté 5.5.2019)

[10] Miroslav Beblavý a Anton Marcinčin, Hospodárska politika na Slovensku 1990-1999 (Bratislava: Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu, 2000), 287-295.

[11] Eva Irmanová, Maďarská menšina na Slovensku a její místo v zahraniční politice Slovenska a Maďarska po roce 1989 (Ústí nad Labem: Albis International, 2005), 254.

[12] Minton F. Goldman Slovakia since independence: a struggle for democracy (Westport, Conn.: Praeger, 1999), 74.

[13] Najkontroverznejší slovenskí politici: Od Mečiara až po Fica s Mazurekom - BRAINEE.sk https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/slovensko/96020082-najkontroverznejsi-slovenski-politici-od-meciara-az-po-fica-s-mazurekom

[14] Robil spojku svedkovi štátneho zločinu. Prečo musel Remiáš zomrieť? | Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/460159/robil-spojku-svedkovi-statneho-zlocinu-preco-musel-remias-zomriet

[15] VAGOVIČ, Marek. Ľudia: Otec vlasti je Mečiar. SME(Bratislava: Petit Press), 2007-12-31. Dostupné online Archivované 2018-03-08 zoriginálu. cit. 2018-04-12. ISSN 1335-4418.

[16] Zavlečenie Michala Kováča ml. Zbitý a do bezvedomia opitý sa zobudil pred policajnou stanicou | ta3 https://www.ta3.com/clanok/272844/zavlecenie-michala-kovaca-ml-zbity-a-do-bezvedomia-opity-sa-zobudil-pred-policajnou-stanicou

[17] TERAZ.SK. Uplynulo 25 rokov od únosu Michala Kováča ml., syna prezidenta SR [online]. TERAZ.sk, 2020-08-31, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.

[18] Bývalý vyšetrovateľ Vačok: Motív Remiášovej vraždy bol hneď jasný (Rozhovor). aktualne.sk(News and Media Holding), 28. apríl 2016. Dostupné online [cit. 2017-08-11]. Archivované 2017-08-11 zoriginálu.

[19] Vladimír Mečiar – Wikicitáty [online]. sk.wikiquote.org, [cit. 2020-08-31]. Dostupné online.

[20] 1 PL. ÚS 7/2017 7/2017 K bodu I 1. Uznesenie Národnej ... https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e3e59cca-2b98-4b7d-b7fa-e9559e2cd606/%C4%8D.%207%20-%20PL.%20%C3%9AS%207_2017.pdf

[21] Bývalý člen SIS chce vypovedať o zosnovaní únosu Ivanom Lexom. Kaliňák sa ho pokúsi dostať na Slovensko https://hnonline.sk/slovensko/1672684-byvaly-clen-sis-chce-vypovedat-o-zosnovani-unosu-ivanom-lexom-kalinak-sa-ho-pokusi-dostat-na-slovensko

[22] Privatizacia :: ROS-SLOVIEN https://ros-slovien6.webnode.sk/privatizacia

[23] Dramatický príbeh porážky mečiarizmu - Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete https://medziknihami.sk/clanky/dramaticky-pribeh-porazky-meciarizmu

[24] Prehľad káuz súvisiacich s exriaditeľom SIS Ivanom Lexom. Pravda(Bratislava: Perex). Dostupné online Archivované 2017-03-08 zoriginálu.

[25] Bývalý SIS-kár označil v kauze únos Ivana Lexu https://www.trend.sk/spravy/byvaly-sis-kar-oznacil-kauze-unos-ivana-lexu

[26] Michal Kováč ml. - SITA.sk https://sita.sk/osobnosti/michal-kovac-ml

[27] Prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč sa narodil pred 90 rokmi https://www.skolske.sk/clanok/53933/prvy-prezident-slovenskej-republiky-michal-kovac-sa-narodil-pred-90-rokmi

[28] Komentár Ľuby Lesnej: Čo vieme o vražde Róberta Remiáša | Aktuality.sk https://www.aktuality.sk/clanok/460319/komentar-luby-lesnej-co-vieme-o-vrazde-roberta-remiasa

[29] Slovensko se vrací ke skandálu z 90. let: Mečiarovým amnestiím — ČT24 — Česká televize https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/slovensko-se-vraci-ke-skandalu-z-90-let-meciarovym-amnestiim-109130